Rozhovorom s Jeremym Rifkinom
Cena prežitia. Rozhovor s P. Staněkom.
Peter Staněk: Počet krajín eurozóny sa
zníži, Slovensko zostane.
Mnohí ho považujú za pesimistického
prognostika. On však tvrdí, že je len informovaný optimista.
Už dávnejšie ním vyslovená obava, že celosvetová
hospodárska kríza môže vyústiť do vojenského konfliktu - čo je, žiaľ, jedným z
reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva z historického poznania takýchto
katastrofických scenárov. Zdá sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, že technologický
vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, že kríza, ktorú
zažívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy
hodnôt. Jeho znepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií,
to len potvrdzujú. Je originálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých
politikov i novinárov iritujú, iní im však aplaudujú, lebo výstižne pomenúvajú
to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu Slovenskej
akadémie vied, profesor Peter Staněk.
Pred piatimi rokmi ste v profilovom
rozhovore pre náš časopis povedali, že Západ o pár rokov čaká ekonomický kolaps.
Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o tri roky svet zachvátila kríza,
o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomiku ani nesnívalo. Ako
hodnotíte situáciu dnes?
Bohužiaľ, musím povedať na rovinu, že sme nevyriešili
nijakú zo skutočných príčin krízy. Jej základnou príčinou je virtualizácia
finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Nič sa s tým nerobí,
napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciu bankového
sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môžeme nazvať
príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných
30 rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión
dolárov. Ale 95 percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5
percent bohatstva získalo 95 percent domácností.
Veľká polarizácia bohatstva znamená, že
na jednej strane si hŕstka superboháčov žije ako v rozprávke a na druhej strane
95 percent domácností žije na dlh. Čo z toho vyplýva?
Táto spoločnosť, keďže je založená na spotrebe, aby
mohla spotrebúvať, musí brať úvery na všetko možné - úvery spotrebné,
hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď. Až sa jedného dňa
ľudia dostanú do stavu, že už nedokážu splácať úvery. Keď sa to prejaví plošne,
teda keď ľudia žijú nad pomery, štát žije nad pomery, aj firmy, ktoré
financovali svoju expanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich -
je jasné, že musí nasledovať kríza.
Svetová hospodárska kríza sa začala v
Spojených štátoch. Aký podiel viny má na tomto vývoji Európa? A ako dlho si ešte
budeme musieť uťahovať opasky?
Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali
3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje
800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje.
Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá
ešte roky - možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov.
Domnievate sa, že svet po kríze bude iný
ako pred krízou, najmä pokiaľ ide o ekonomické postavenie Západu?
Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená,
že skutočné ekonomické mocenské centrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru
na východ do Číny a Indie a na juh do Brazílie a Argentíny. Zásadný posun moci
sa prejavuje v tom, že kým západné krajiny majú virtuálne aktíva, napísané na
papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Rusko disponujú
reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami. To je prvá
zásadná rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť založená len na masovej
spotrebe za každú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje obrovskú
devastáciu prírody, tak naším problémom nie je globálne otepľovanie viazané na
emisie CO2, ale naším problémom je celkové ohrozenie života na zemi. Možno len
súhlasiť so scientistom Jamesom Lovelockom a jeho Gaia teóriou, že naša planéta
má ohrozené podmienky na udržanie života. Z tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani
dohodli na tom, že ročné náklady na zníženie emisií by mali byť okolo 330
miliárd dolárov - je to len nepatrná suma, pretože ak sa máme adaptovať na zmenu
životných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol až tri bilióny dolárov
na adaptačné procesy. A keďže všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v
Európe máme populárne termíny „rozpočtová zodpovednosť" a „kreatívne účtovníctvo
za Grécko a Írsko" - mám veľké obavy o našu budúcnosť.
Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické?
Veď v Európe, najmä v Nemecku sa v poslednom čase hovorí o oživení ekonomiky...
Keď hovoríte o oživení, uvediem malú ukážku tohto
oživenia. Nemecko zažíva boom, zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej
produkcie vyváža do Číny - to je super. Čínska vláda podporuje domácu spotrebu
tým, že poskytuje tzv. šrotovné na techniku - napríklad si kúpite chladničku a
čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradí vám 20 percent z
ceny. Prečo to robia? Preto, aby udržali vlastnú zamestnanosť. Doteraz čínska
vláda nepožadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali čínski
subkontraktori. Lenže od roku 2011 požadujú, aby 20 percent subkontraktov bolo
čínskej proveniencie a ďalší rok možno požiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte
si, že nás sa to netýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v Martine, kde sa
majú vyrábať komponenty do áut, bude produkovať 90 percent výrobkov na export a
z toho exportu 90 percent pôjde do Číny. Ak budú platiť čínske podmienky na
vývoz Volkswagenu, že sa musí na výrobe podieľať 20, 30, 40 percent čínskych
subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimi výrobcami.
Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do
bankového sektora a o čiernej ekonomike...
Ak sa priznáva, že na sanáciu finančného, bankového
sektora sa v celosvetovom meradle muselo použiť zhruba 4,7 bilióna dolárov,
nikoho nedesí skutočnosť, že vyše 600 miliárd bolo z čiernej, drogovej a inej
kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľa OSN pre boj proti
drogám. Ešte stále sme presvedčení, že stačí smernica proti praniu špinavých
peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí
predložiť doklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, že sa tým problém
vyrieši.
Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy
odchádzajú do daňových rajov. Nepocítime aj my tento nezanedbateľný odlev
peňazí?
V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do
daňových rajov 11-tisíc kľúčových firiem a štát má tak ročný výpadok daňových
príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2 700 firiem. Podobná
situácia je v Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádza národný
štát, v akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení
týchto problémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďže to všetko už
dávno nie je riešiteľné na národnej úrovni?
Súčasná vláda nedostatok finančných
zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je pre ministra financií ten najmenej namáhavý
spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak to robili aj stredovekí
panovníci, teda nič nového pod slnkom. Je tento spôsob vymáhania peňazí
efektívny a perspektívny?
Samozrejme, že nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH
zvýšite o jedno percento, ale energetici nebudú zvyšovať ceny o jedno percento,
ale o štyri, sedem alebo o desať percent. Okamžite, ako stúpnu ceny energií,
začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na prežitie v rodinnom rozpočte. A v
rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie, vodu a základné
potraviny približne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rok
profesor Ján Bunčák, prevažná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný spôsob
života, t. j. rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a náklady spojené s
bývaním a tým sa spotreba väčšiny rodín končí. V tejto rovine to bude znamenať,
že akákoľvek podpora živnostníkom a podnikateľom bude irelevantná, pretože
nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie.
Recept na zmiernenie dôsledkov krízy
hľadajú všade vo svete. Existuje nejaký nástroj na to, ako vymazať z nášho
každodenného slovníka slovo kríza?
Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie.
Keby bola v Grécku korupcia na takej úrovni, aká je vo Fínsku, deficit gréckeho
rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve percentá, Gréci by plnili maastrichtské
kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajín vrátane Nemecka a
Francúzska.
Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá
sa to nejako vyčísliť?
Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 až 50 miliárd
ročne. Zoberte si len interview s odchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý
hovorí, že v Slovenskej republike je miera korupčného predraženia verejných
objednávok a iných vecí 20 až 30 percent. Pri ročnom finančnom objeme
obstarávaní za sto miliárd teda predstavuje korupcia 20 až 30 miliárd. Keby mal
štát takúto sumu k dispozícii v hotovosti, okamžite môže sanovať zdravotníctvo a
penzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť na
vysokej politickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť
zdrojov, ktoré sa získajú zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu
do sita, ktoré má stále väčšie a väčšie diery. Žiaľ, politici o tom nechcú
hovoriť.
Nie je korupcia, ktorá je všade okolo
nás, súčasťou celého systému?
Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo
chceme od systému. Či chceme riešiť také veci ako sociálnu solidaritu, alebo si
želáme, aby slušný dôchodca zomrel okamžite po vzniku nároku na dôchodok, čím
zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebu pre krematórium. Alebo
zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho?
Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom
nezaviedli...
Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muži sa
postavia pod palmu, na palmu vylezie dôchodca, muži palmou kývajú zboka nabok, a
keď dôchodca spadne, dôchodok už nepotrebuje. Keď nespadne, udrží sa, je schopný
a tiež nepotrebuje dôchodok...
Dobre, že u nás palmy nerastú, že
namiesto polynézskeho systému máme penzijné systémy. Lenže aj tie sú problémové
- alebo nie?
Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale
prečo sú problémom? Pretože to, čo si ľudia v tom trojgrošovom systéme uložili
pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo teraz povedia dôchodcom? Že ich spasí
druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tí dôchodcovia, čo sú tu
dnes a tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú žiť povedzme ešte
dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 až 60 miliárd
ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, že pomer
deväť na deväť je neudržateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu
štyri na štrnásť. Na viac nemajú. Ale my sa tvárime, že to bude vynikajúce, že o
dvadsaťpäť rokov z toho budú švajčiarske dôchodky. Samotné správcovské
dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: V optimálnom prípade vám vrátime to,
čo ste do systému vložili bez akéhokoľvek zhodnotenia. Taká je skutočnosť.
Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv. dlhé
peniaze a mohli ich používať.
Aký bol vzťah doterajších vládnych
garnitúr k vašim názorom na ekonomickú krízu, o ktorých sa ukázalo, že boli
správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi...
Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom
politika sú informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je
neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiem zodpovednosť, lebo som
nemal všetky relevantné informácie. Keby priznal, že mal kompletné informácie a
videl do všetkých scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbaví
zodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len
hrozbou pre budúcu zodpovednosť. Bohužiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v
Nemecku, vo Francúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku.
Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla
projekt širokorozchodnej železnice, až vznikol dojem, že jej negatívne
stanovisko bolo motivované politicky, keďže za projektom stálo Rusko a s
tamojšou vládou o ňom rokoval Robert Fico. Dnes sa o širokorozchodnú uchádzajú
všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu audit rakúskej firmy, ktorý
hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ a osobitne pre krajiny,
ktorými bude prechádzať?
Zrejme je to pre nás už bezpredmetné.
Prečo?
Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, že do konca
novembra počká na stanovisko slovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa
pre nás horšia situácia. Asi poznáte Podunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným
projektom regionálnej spolupráce, ale, bohužiaľ, kohézny fond na vyrovnávanie v
ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, že Európska únia bude v regionálnych
rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu, aglomeráciu Paríž -
Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégii majú
jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy,
ktorá je zameraná na správu vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych
záujmov Slovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské
Pálenisko, kde je lodný prístav s najväčšími portálovými žeriavmi na Dunaji s
nosnosťou 500 ton. Ak my širokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán,
prenecháme Maďarom, dopravná trasa do Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o
obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a náš prístav môžeme prerobiť na
plavecký bazén.
Zo širokorozchodnej železnice by teda
profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastne skrýva za veľkým záujmom susedných
krajín o širokorozchodnú?
Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiže
Transmodálny transkontinentálny terminál predpokladá, že dovoz čínskeho tovaru
do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400 percent, čo nie je možné
zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len železničným transportným
systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia - sústavu
rýchlostných železníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné
vlaky sa budú pohybovať 400-kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou
za hodinu. Na túto sústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a
Ukrajinu do strednej Európy. Jedna línia vedie cez Poľsko, pretože málokto vie,
že širokorozchodná sa končí až vo Wroclave. Druhá línia by išla do Českého
Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí, že po širokorozchodnej pôjde
preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude to kontajnerová preprava.
A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistické centrum pre
dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, že by malo ísť o kombináciu
najväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných železníc a lodnej dopravy. Tento
terminál by mal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v
horizonte tridsiatich rokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň - Bratislava -
Brno mestská aglomerácia s počtom až 8 miliónov obyvateľov.
Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru
na náš kontinent stúpne o 400 percent. Prečo až takýto prudký vzostup?
Pretože Číňania potrebujú udržať zamestnanosť a musia
vyvážať svoj tovar. A keďže Američania neplatia, budú exportovať do Európskej
únie, a tá bude Číňanom poskytovať ekologické technológie, aby Čína
nedevastovala svoje životné prostredie. O spomenutom projekte širokorozchodnej
železnice sa už dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom, Ruskom a Čínou.
Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa k tomu
nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, že túto šancu zabijeme, že Maďarsko si
zabezpečí svoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu
ekonomickú stratégiu zvolil.
Myslíte si, že podobne môžeme pochovať
aj diaľnice?
Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného
ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno - vajatáme. Iný výraz na to nemám.
Bohužiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z iných projektov na diaľnice, ako si
to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, že môže niečo také hovoriť,
keďže bol eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmus presmerovania
finančných prostriedkov v Európskej únii.
Otázkou je, či kasa Európskej únie,
zaťažená eurovalom a inými negatívnymi dôsledkami krízy, bude schopná poskytovať
toľko prostriedkov prostredníctvom eurofondov tak ako doteraz...
Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky
zaujímavá správa - anglická iniciatíva podporená Francúzskom a Nemeckom, ku
ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, že do roku 2021 nezväčšíme európsky
rozpočet a nijaká krajina nebude do európskeho rozpočtu platiť viac ako dnes,
teda 1,18 až 1,20 percenta z ročného HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude
trvale na úrovni 140 až 150 miliárd eur. Ale pretože doň vstúpia také „bohaté"
krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je jasné, že
prostriedky EÚ nebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru
štrukturálnych fondov, zmeníte podiel domáceho kofinancovania povedzme na 20
alebo aj 40 percent zo sumy projektu a väčšinu projektov zvolíte ako
revolvingovú, to znamená, že po určitom čase musíte vrátiť istinu. Keď sa o dva
roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú čudovať. Ak nikto nechce viac platiť a
nechce riešiť ani korupciu na úrovni Bruselu, ktorá sa viaže na spoločnú
poľnohospodársku politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze
poskytované cez štrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a potom je namieste
otázka, z čoho budeme financovať diaľnice.
Ak po krachu Grécka a Írska bude
nasledovať Španielsko, bude sa dať zachrániť eurozóna? Padne euro?
Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade je želanie
otcom myšlienky. Musím však povedať aj to, že najväčším sponzorom eurozóny bolo
od jej vzniku Nemecko, ktoré má ročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni
180 - 250 miliárd eur. Holandsko má prebytok 100 miliárd, ale na druhej strane
Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielsko dokonca 150 miliárd. Všetci od
začiatku vedeli, že eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré sú ekonomicky značne
asymetrické. V peknom počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza, asymetria
sa prejavila naplno. Dnes vieme, že bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nie
je možné udržať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do
zjednotenia krajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol
odchod z eurozóny nákladnejší ako zotrvanie v nej. Preto sú možné dve verzie
vývoja, po prvé - zavedenie oscilačných kurzov eura, ktoré môže počas roka
oscilovať na úrovni mínus 15 - 20 percent, alebo po druhé - zúženie krajín
eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť - okrem Nemecka by sa
eurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z
pobaltských krajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny
typu Írska či Grécka budú musieť eurozónu opustiť.
Aký podiel na tomto stave eurozóny majú
Američania?
Musíme si položiť otázku: Keby americké banky vrátili
európskym bankám 1,7 bilióna dolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich
hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolaps Španielska a Talianska? Otázka
druhá: Aký zisk dosiahli nemecké a francúzske banky v roku 2009, v čase
vrcholiacej hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eur
čistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, že banky sú pred kolapsom, že to
neudržíme? Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré
neobstoja, ako Grécko a Írsko, bohužiaľ, budú musieť z eurozóny odísť. Lenže to
nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začať riešiť skutočné príčiny krízy. Keby to
dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzerá to však tak, že to nechcú
riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so švajčiarskymi bankármi zaznelo aj
to, že sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja, lebo sa už minuli aj peniaze z čiernej
ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo!
Druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí
niečo iné - podľa neho sa treba pripravovať na plán B, čiže pomýšľať na návrat
koruny...
Treba si uvedomiť, že mena takej malej krajiny, ako je
Slovensko s počtom obyvateľov na úrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia, je v
súčasnej turbulentnej ekonomickej situácii veľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi.
Keď používame menu, týkajúcu sa väčšieho húfu silných štátov, vždy sa na tom v
dobrom slova zmysle „zvezieme". Inak povedané, je podstatne výhodnejšie viezť sa
na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa ako slovenská blcha na
chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka, mal by sa
vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde v
minulosti pôsobil. Má k tomu profesne bližšie a aj pre štát by to bolo
výhodnejšie. Bohužiaľ, takéto vyjadrenia sú priamou výzvou pre špekulantov typu
Georgea Sorosa. Momentálne naša spása nespočíva v znovuzavedení slovenskej
koruny aj preto, že otrasy vyplývajúce z menovej reformy by zmazali veľkú časť
úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úspor obyvateľstva vyhodili von
oknom, podobne ako to spravila vláda USA po kolapse internetových trhov v marci
2000. Dnes americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšej populácie, pretože
tá už nijaké nemá.
George Soros údajne pokračuje v
aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu alebo aspoň k oslabeniu eura. Môže byť
jeho počínanie úspešné?
Myslím si, že nie. Soros si asi neuvedomuje, že ak by
prišlo k absolútnemu schudobneniu väčšiny populácie, výsledkom bude obrovská
vlna sociálnych búrok, nástup populistov Orbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj,
v ktorom môže aj taký na prvý pohľad neohrozený špekulant, ako je Soros, prísť o
všetko.
Warren Buffett, Bill Gates a s nimi
ďalšie desiatky miliardárov na celom svete nedávno oznámili, že sa hromadne
vzdajú minimálne polovice majetku v prospech charitatívnych organizácií. Keď sa
bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva, je to minimálne
podozrivé. Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálneho cítenia
globálnych finančných žralokov?
Uvažujú jednoducho: vedia, že vlády skôr či neskôr
budú musieť prikročiť k progresívnemu zdaneniu bohatých vrstiev, preto títo
ľudia reagujú tzv. stratégiou piatich vlajok, ktorá znamená, že nie ste občanom
nijakej krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úrady nedostihnuteľný. Alebo
reagujete tak, že majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastne zostane, ale
nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívne
organizácie alebo fondy. Keď sa už rozprávame o charite a altruizme, iste nie je
bez zaujímavosti, že vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú každý rok
rozvojovým krajinám milodar 32 až 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to
približne rovnaká suma, akú dajú americké domácnosti ročne na zmrzlinu...
Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred
pár rokmi predpovedali, je realitou a jej koniec je v nedohľadne. Čo nás čaká
najbližšie roky? Prežijeme?
Ľudstvo vždy prežilo, otázkou je však cena prežitia.
Vždy som tvrdil, že vývoj vás neohrozí, ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade
musíme byť skromnejší a redukovať svoju často prehnanú spotrebu. Načo by sme si
mali kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť na tri dé vyzerá lepšie ako
hlúposť na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudržateľný. Nadmerná
spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov sú pokryté iba
odpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 až 80 metrov, má dnes
len 10 metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe, buď
hostiteľ zlikviduje vírus, alebo vírus zlikviduje hostiteľa. Keby ste mali
spotrebu ako priemerný Američan, potrebujete päť planét Zem. Keby ste mali
spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve planéty Zem. A keby ste mali
spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem by uživila až 15
miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej žiť.
Kam to celé povedie?
To, čo bolo doteraz, už nikdy nebude. Nemecká
kancelárka Merkelová konštatovala, že budúci nemeckí dôchodcovia sa už nikdy
nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia z obdobia sedemdesiatych až deväťdesiatych
rokov. Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv. Parafrázujúc Kennedyho,
treba si položiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejto spoločnosti, a nie čo
my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti.
Dá sa povedať, že v najbližších rokoch
schudobnieme?
Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, že stále
intenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy.
Ľudovít Števko, Pavel Kapusta
Zdroj:
http://www.extraplus.sk/content/view/1299/cena-prezitia
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
