:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Online kníhkupectvo BUX.sk

 

1

Vývoj prognostického myslenia - Krátky prehľad

Ing. Eduard Šarmír, DrSc., vedecký pracovník

Tak ako sme ju definovali, prognostika má krátkodobú históriu, keďže sa vlastne rozvinula až po druhej svetovej vojne. Predchádzali jej však viaceré podoby prognózovania, ktoré majú svoje korene už v 19. storočí, v ktorom, v nadväznosti na pokroky poznania, sa rozvinuli nové literárne žánre charakteru utópií a science-fiction. Ale už dávnejšie predtým vznikali ojedinelé diela anticipačnej literatúry. Možno napr. spomenúť niektoré práce ako Utópia alebo ostrov odnikiaľ od Th. Mora (1516), Nová Atlantída od F. Bacona (1627), Iný svet, štáty a ríše na mesiaci od Cyrana z Bergeracu (1657), Objavenie Austrálie lietajúcim človekom od Restifa z Bretonne (1781). Ale všetky tieto práce sú skôr typu literárnej utópie, to znamená, že majú za cieľ opísať ideálnu spoločnosť, aby lepšie presvedčili čitateľa o odôvodnenosti niektorých politických či etických princípov a potreby zmien vtedajšieho stavu spoločnosti.

Skutočná anticipačná literatúra či literatúra dotvárajúca možné vyústenia vedeckých objavov a technických vynálezov sa objavila neskoršie a súvisí s vedeckou a priemyselnou revolúciou, ktorá sa rýchlo začala rozvíjať v polovici 19. storočia. Vznik tohto typu literatúry reagoval na očakávania a obavy verejnosti generované prudkým rozvojom techniky. Tieto vízie mali optimistické i pesimistické ladenie, pokiaľ ide o dopad nových technických prostriedkov na život. Z plejády autorov možno spomenúť E. Bellamy - Pohľad dozadu (1888), prirodzene J. Verne, ktorý okrem svojich predstáv o ceste na Mesiac a okolo Mesiaca napísal aj Deň amerického novinára v roku 2889 (1889), a najmä H. G. Wells - Anticipácie (1900) a Objavenie budúcnosti (1902), ktorý v nich obhajuje myšlienku, že je možné racionálne uvažovať o budúcnosti.

Na takýto prístup nadviazali v roku 1929 prvé inštitucionálne pokusy o odborne spracované prognostické predstavy v USA, keď vtedajší prezident Hoover chcel pristúpiť k realizácii programu sociálnych reforiem. Pod vedením univerzitných profesorov W. Mitchell-a a W. Ogburn-a takto zamerané práce vyústili do správy, ktorá bola publikovaná v r. 1933 pod názvom „ Najnovšie sociálne trendy". Táto správa predstavovala zásadný obrat vo vývoji prognostiky. Bolo to totiž po prvý raz, čo spracovanie prognostickej predstavy sa dialo na objednávku oficiálnej politickej inštitúcie a bolo dielom expertov uplatňujúcich vedecké prístupy. Na tento prvý prognostický projekt nadviazala neskoršie ďalšia práca objednaná prezidentom F. D. Rooseveltom analyzujúca možné sociálne dopady rôznych výdobytkov technického rozvoja.

Zásadný rozvoj prognostiky v USA, ktoré zohrali rozhodujúcu iniciačnú úlohu v jej celosvetovom rozmachu, sa zaznamenal až po druhej svetovej vojne. Bol spojený v prvom rade s úsilím Spojených štátov, v nových geo-politických podmienkach, o zabezpečenie vojenských strategických potrieb, čo viedlo k založeniu známej Rand Corporation a organizácie „Resources of the Future" financovanej Fordovou nadáciou. Rand Corporation sa postupne stala doslovne laboratóriom prognostických metód: metódy Delfi, metódy analýzy krížových interakcií, metódy scenárov a ďalších. Neskoršie sa jej aktivity preniesli aj do civilných oblastí. V šesťdesiatych rokoch viacerí pracovníci univerzít založili Komisiu pre rok 2000, v ktorej začali pôsobiť význační predstavitelia americkej futurológie tohto obdobia - Daniel Bell, ktorý viedol komisiu, Hermann Kahn, Theodore Gordon, Anthony J. Wiener a mnohí ďalší zástupcovia z oblasti prírodných a spoločenských vied. Zámerom komisie bolo sformovať sociálnu filozofiu prispôsobenú zmenám modernizujúcej sa Ameriky.

V kontexte týchto aktivít vznikol konceptpostindustriálnej spoločnosti, ktorý bol variantne rozpracovaný v celom rade publikácií. Treba spomenúť najmä: H. Kahn, A. J. Wiener - The Year 2000 (1967), D. Bell - The Corning of Post-lndustrial Society (1973), neskoršie A. Toffler - Future Shock (1990), P. F. Drucker - Post-Capitalist Society (1993) Napriek identifikácii možných zdrojov napätí v spoločenskom vývoji spojených s nástupom nových technológií, vízie jeho budúcich smerovaní sú tu zväčša ladené v optimistickom duchu, pričom ich úlohou je vopred upozorňovať na problémy, ktoré môžu nastať a ktoré pozitívny vývoj môžu spomaliť.

V rovnakom období vznikajú práce prognostického charakteru, ktoré nezdieľajú takúto optimistickú víziu založenú na zmeny v technologickej oblasti a spojenú s nekontrolovaným ekonomickým rastom, ktorý môže ohroziť budúci pozitívny rozvoj ľudstva (tu sa nachádzajú zárodky súčasných predstáv o udržateľnom rozvoji) a navrhujú alternatívy pre reorganizáciu inštitúcií a systému hodnôt ako aj nový model ekonomického rozvoja, ktorý tieto aspekty spoločenského rozvoja zvažuje. Tieto prístupy sa napokon presadili do prognostických analýz aj na medzinárodnej úrovni. Možno napr. spomenúť práce ako B. Ward, R. Dubos - Towards oné earth (1964), či D. Meadows, D. a kôl. - Limits to growth (1973), prácu vydanú Rímskym klubom.

Postupne sa začali rozvíjať prognostické aktivity aj mimo USA. Práce sa však zameriavali predovšetkým na vystihnutie vnútorného vývoja jednotlivých krajín a ich metodologické nástroje boli málo rozvinuté. Napr. úvahy v spomínanej práci H. Kahna a J.Wienera - Rok 2000 sa zakladajú na jednoduchej extrapolácii minulých trendov. Začiatkom sedemdesiatych rokov bol to najmä spomínaný Rímsky klub, ktorý sústredil rad expertov a intelektuálov v prognostickej spolupráci, ktorej záber prekročil hranice jednej krajiny. Metodologickým prínosom týchto aktivít bolo, že sa použil modelový prístup k simulácii budúceho vývoja - model World III (koncipovaný expertmi na problematiku dynamiky systémov D. Meadows-om a J. Forresterom), v ktorom je svet posudzovaný ako prepojený jednotný systém, v ktorom jednotlivé zložky sa interakčné ovplyvňujú.

Používanie modelovej simulácie (v podobe systémových modelov, modelov input-output a ekonometrických modelov) sa ku koncu sedemdesiatych rokov stalo bežným metodologickým nástrojom uvedených prognostických postupov. Tak ako vo World III sa v týchto modeloch uplatňuje globálny prístup ku skúmanej realite. Napr. anglický model Simpest (1976) formalizuje rozhodnutia svetových mocností charakteru ekonomického, politického a vojenského a simuluje ich dôsledky v medzinárodnom prostredí. V nemeckom modeli Glóbus (1980) sa narába s premennými, ako sú napr. tiež vojenské rozpočty a colné tarify, zo vzájomných vzťahov ktorých sa odvodzujú perspektívy spolupráce medzi štátmi a medzi blokmi. Vo všeobecnosti však modelové úsilie sa sústreďuje predovšetkým na čisto ekonomické prognózy, napr. prognóza Interfuturs (1972) spracovaná pre potreby OCDE sa opiera o anglický model Sarum, modely OSN (Leontieff, 1977, Unitad,1978), a ďalšie. V tej dobe sa začína spolu s modelmi rozpracovávať aj metóda scenárov. Napr. prognóza Interfuturs vo svojej druhej časti konštruuje šesť kontrastných scenárov rozvoja svetovej ekonomiky.

Treba však zaznamenať, že v tomto období sa prognostické aktivity rýchlo rozvíjali v celom rade predovšetkým európskych krajín, najmä od 80-tych rokov, zároveň sa však zovšeobecňovali, ale aj obohacovali metodo-logické nástroje prognózovania i samotné vnímanie budúceho vývoja danej reality. Vznikali aj osobitné školy, napr. vo Francúzsku sa v metodologickom prístupe začal uplatňovať koncept „možných budúcností - futurs possibles" (Bertrand de Jouvenel) či „prospektíva - prospective" (Gaston Berger). Ide tu o neologizmus odvodený od pojmu retrospektíva, znamenajúci jej opak, čiže pohľad do budúcnosti, ale ktorý svojím obsahom presne vystihuje, čo je účelom prognostiky a aké by mali byť jej esenciálne východiská. Nachádza svoje uplatnenie v metodológii zostrojovania scenárov. Spomenúť treba aj už spomínaný Technology Foresight, ktorý sa začal uplatňovať v druhej polovici deväťdesiatych rokoch vo Veľkej Británii (iniciátormi boli vtedy J. Irvine a B. Martin) a ktorý je využívaný i v prognostických prácach Európskej únie a UNIDO.

Rozmach prognostiky koncom minulého storočia našiel svoj odraz aj v rýchlom náraste prognostických pracovísk v jednotlivých krajinách či vo forme štátnych inštitúcií, v rámci podnikateľského sektoru alebo ako samostatných prognostických centier. Prognostické pracoviská sú taktiež zriadené pri vrcholných medzinárodných inštitúciách, z ktorých možno spomenúť predovšetkým OSN - DIESA (UN-Department of International Economics and Statistical Accounts, New York), tiež the United Nations University (v rámci ktorej jej American Council vo Washingtone koordinuje medzinárodný prognostický program Millernium project), UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization, Paris), UNIDO (United Nations Industrial Development Organization, Vienna), UNEP - (United Nations Environmental Program, Nairobi) a ďalšie Z ďalších medzinárodných organizácií treba spomenúť OECD (Organization fór Economic Co-operation and Development, Paris), IIASA (Internationatíonal Inštitúte fór Applied Systems Analysis. Luxemburg, Austria). V rámci samotnej Európskej únie sú utvorené prognostické pracoviská, či pri samotnom predsedníctve Európskej komisie, alebo pri viacerých Direktoriátoch - Di-rection Générale - DGII pre priemysel, DG XII pre technologický rozvoj, DG XIII - pre informatiku a telekomunikácie. V rámci Výskumného centra EU pôsobí napr. IPTS - Inštitúte fór Prospective Technological Studies, Sevilla , zaoberajúci sa výhľadmi v oblasti výskumu rozvoja technológií a s nimi spojenými socio-ekonomickými otázkami. Svetová banka v New Yorku publikuje každoročne ročnú správu o rozvoji vo svete, ktorá obsahuje viaceré strednodobé makroekonomické prognostické scenáre.

Konečne treba tiež uviesť niektoré významné nezávislé prognosticky /amerané organizácie. V prvom rade už spomenutý Rímsky klub, ďalej Nadácia Bariloche v Argentíne, zameraná najmä na prognostické práce v oblasti environmentu, Worldwach Inštitúte v Nortone venujúci sa problematike udržateľného rozvoja a International Inštitúte fot Strategical Studies v Londýne sústreďujúci sa na problematiku medzinárodnej politiky. Obdobného zamerania je aj SIPRI (Stockholm International Peace Research Inštitúte vydávajúci ročenku SIPRI yearbook on armament and disarmement. Spomenúť treba tiež organizácie iniciujúce prognostický výskum v medzinárodnom meradle ako napr. - arnericko-švédsky Inštitút pre štúdie o XXI. storočí organizujúci spoluprácu expertov na dlhodobých prognózach v oblasti ekonomického, sociálneho a environmentálneho rozvoja, Centre fór our Common Future v Ženeve , The World Future Society v USA vydávajúci časopisy The Futurist, Future Research a Future Survey, Knižnica o budúcnosti a ďalšie.

Pokiaľ ide o vývoj prognostiky u nás, je potrebné v prvom rade spomenúť dielo Radovana Richtu a kôl. „Civilizácia na rázcestí" (1966) venované problematike vedecko-technickej revolúcie a v osemdesiatich rokoch vznik Prognostického ústavu ČSAV a Prognostického ústavu SAV, ktoré spracovali prvé súhrnné prognózy za vtedajšie ČSSR a SSR.

Zdroj: Pavol Vincúr, Štefan Zajac a kolektív. Úvod do prognostiky. Vydavateľstvo: SPRINT, 2007, Kapitola: 1.2 Vývoj prognostického myslenia - Krátky prehľad.



 

Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia


 

Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Zľavy na reštaurácie v Bratislave

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2023 veda.sk | Ochrana osobných údajov | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET