Prognózy, vízie, stratégie ... 2011
Štúdie, články, texty o budúcnosti Slovenska, sveta.
Ing. Michal Majtán, PhD. (28.12.2011)
Ako v druhom desaťročí 21. storočia?
Pozoruhodné prognózy vývoja, a to všestranne
chápaného spoločenského života na druhé desaťročie 21. storočia vyslovil George
Friedman v knihe „Nasledujúce desaťročie“ /kde sme .... a kam sa uberáme/,
Vydavateľstvo Ikar, Bratislava, 2011 (pôvodne Random House, USA a Kanada, 2011).
Autor sa v knihe zaoberá budúcnosťou celého sveta. Možno však oprávnene
konštatovať, že predovšetkým z pohľadu USA a dokonca najmä z pohľadu záujmov
USA.
Prejav známeho filozofa slovinského
pôvodu Slavoja Žižeka na protestnom zhromaždení proti neonormalizácii 17.11.2011
na Václavskom námestí v Prahe.
(17.11.2011)
Co se stalo před 22 lety? Boj o budoucnost je
vždy zároveň bojem o minulost. Pokud jste na to dost staří, vzpomeňte si, proč
jste vyšli do ulic před 22 lety. Vyšli jste do ulic za solidaritu a svobodu. A
to co jste dostali, je svoboda bez solidarity, svoboda zkorumpovaného
kapitalismu.
Ing. Michal Majtán, PhD. (7.10.2011)
Výročie popravy vizionára Mikuláša
Drábika
Viacerí vizionári mali dramatický život.
Niektorí skončili aj tragicky. Tak skončil, a to popravou v Bratislave 16.7.1671
aj Mikuláš Drábik. Stalo sa tak pred starou radnicou. M. Drábika označovali
za lednického Nostradamusa /holandský vizionár/.
Josef Šmajs a kol. (28.9.2011)
Deklarace závislosti
Vedeni obavou o zachování evoluční perspektivy lidstva vyjadřujeme
znepokojení nad tím, jak současná globalizující se kultura (civilizace) svou
expanzí destruuje Zemi a ničí předpoklady pro život budoucích generací.
Považujeme za prokázané, že Země člověku nepatří a že člověk není přírodě
nadřazen.
Rozhovor s Clausom Offem.
(11.8.2011)
Od migrácie v geografickom priestore k migrácii v
biografickom čase.
Normatívna teória distributívnej
spravodlivosti sa už viac ako tridsať rokov sústreďuje na otázky, ako od seba
oddeliť komponenty šťastia a ľudského úsilia. Táto výzva je ešte naliehavejšia v
súvislosti s interpersonálnym rozdeľovaním životných šancí na globálnej úrovni.
Dôležitý rozdiel medzi normálnou lotériou a prírodnou lotériou spočíva v tom, že
tá druhá zahŕňa možnosti (obmedzené) corriger la fortune vyúsťujúce do premeny
lotérie na určitý úžitok v prospech človeka.
Rozhovor s Martinom Hartmannom.
(8.8.2011)
Paradoxy súčasného kapitalizmu.
Je pravdou, že v období po druhej svetovej vojne sa
zaznamenal v niektorých kapitalistických krajinách na Západe určitý pokrok v
sociálnej a morálnej oblasti, neznamená to však, že by sme si mali toto obdobie
idealizovať.
Rozhovor s Jacobom Dahlom Rendtorffom.
(7.7.2011)
Bez uznania niet spravodlivosti.
Sartre v tejto práci nahrádza boj za uznanie sociálnym bojom prerastajúcim
do revolúcie za lepšiu spoločnosť. Táto dialektika sa špirálovito opakuje,
skupina ľudí sa stmeľuje, stáva sa organizovanou skupinou až sa napokon
inštitucionalizuje. V tomto dialektickom procese sa uznanie realizuje ako
slobodný projekt jednotlivcov s cieľom bojovať za spravodlivejší spoločenský
poriadok.
PhDr. Ivan Bajer, CSc., poradca pre
stratégie a vízie efektívneho rozvoja spoločnosti (20.6.2011)
Formovanie vodno – potravinovej bubliny.
Hospodárstvo sveta začína vykazovať príznaky
blížiace sa k bodu varu. V r. 2006 upozornil Nouriel Roubini na praskajúcu
finančnú bublinu /nielen v realitných trhoch/ a stal sa predmetom výsmechu
bankárov a politikov. Nasledovala globálna finančná a hospodárska kríza.
Rozhovor s Ilonou Švihlíkovou.
(30.5.2011)
Hľadanie alternatívy voči kapitalizmu.
Zasväteného určite prekvapuje, že ťažisková ekonomická
sféra prijala jestvujúcu krízu s prekvapením. Bolo totiž všeobecne známe, že
najmä obdobie rokov 1994 – 1998 značne poznačili rôzne depresie a výkyvy, či už
išlo o Mexiko, juhovýchodnú Áziu, Rusko, Argentínu, Brazíliu, neskôr Japonsko,
alebo napokon o bublinu dot.com (internetová sieť) v Spojených štátoch. Všetko
toto signalizovalo, že v celom systéme pretrváva silná nerovnováha. V tom čase
sa ešte darilo presúvať krízové javy na perifériu či semiperifériu globálnej
ekonomiky.
Rozhovor s Davidom Schweickartom.
(12.4.2011)
Viac demokracie na pracoviskách.
Je pravdou, že ak kapitalistovi
hrozí bankrot, podielnici trpia. Trpia však aj pracovníci, ktorí prichádzajú o
prácu. Nezabúdajme, že zisk sa v demokratickej firme definuje ináč ako v
kapitalistickej. V prvej ide o rozdiel medzi príjmami a „nepracovnými“ nákladmi
– keďže práca sa neráta medzi výrobné náklady. Keď sa kapitalista dostane do
ťažkostí, jeho prvou a bežnou reakciou je prepúšťanie zamestnancov (keďže práca
patrí medzi výrobné náklady). Demokratický podnik takto nereaguje.
Rozhovor s
Marekom Hrubecom. (30.3.2011)
Autorita a autoritárstvo.
Práve autoritárske metódy sú dnes vo svojej podstate vedľajším
produktom predovšetkým individualistických, a nie kolektivistických programov. V
spoločnosti, kde prevládajú hodnoty prehnaného individualizmu, najmä
individualistického konzumerizmu, sa vytvárajú podmienky na ľahké ovládanie
občanov a na autoritárske myslenie a správanie politikov. A je to práve
partokracia, ktorá prispieva k negatívnym prejavom autoritárstva.
Rozhovor s Václavom Bělohradským. (23.2.2011)
Globalizácia a obrat k identite: o európskych hodnotách.
Nietzsche vidí jadro modernosti v
nihilizme. Ohlasuje jeho príchod, nie však ako stratu a rozpad hodnôt, lež ako
uskutočnenie základnej európskej hodnoty, ktorou je hľadanie pravdy. Hovorí:
„Medzi silami, ktoré morálka vypestovala, bola aj pravdivosť, hľadanie pravdy,
tá sa však napokon obracia proti samotnej morálke, odhaľuje jej zaujatosť a
pôsobí ako stimul nihilizmu.“ Morálna interpretácia pravdy jednoznačne prikazuje
hľadať pravdu a z toho plynie povinnosť podrobiť kritickej analýze všetko, čo sa
prijíma ako hodnota.
Doc. PhDr. Zuzana Palovičová, CSc., filozofka, FiU SAV (15.2.2011)
Budúcnosť sociálne odkázaných a demontáž sociálneho štátu.
Jedným z nevyriešených problémov je problém finančného zabezpečenia
sociálnych služieb pre znevýhodnených občanov. Na základe analýzy súčasných
neoliberálnych koncepcií načrtneme, aké riešenia v tomto smere ponúka
neoliberalizmus a aké sú jeho praktické konzekvencie.
Doc. PhDr. František Škvrnda, CSc.,
vysokoškolský pedagóg (9.2.2011)
Koniec prvého desaťročia 21. storočia bez osláv.
Svet sa, žiaľ, nestal po rozpade bipolarity pokojnejším ani lepším či
krajším a v tomto desaťročí akoby sa ešte zhoršil a zošpatnel. V priemere možno
ľudia zbohatli, ale cíti to len ich malá časť. Aj na Slovensku máme bezpochyby
už viac materiálnych statkov ako za čias socializmu. Otázka je však v tom, kto
ich vlastní a čo z toho je skutočne naše a čo sú len veci z pôžičiek a hypoték,
čo zahraničné investície a pod..
Rozhovor s Jeremym Rifkinom. (1.2.2011)
Globálne prázdniny.
A nezaváňajú azda utópiou veľké továrenské haly, v ktorých nie je jediný
človek, pretože všetko robia stroje? To je utópia, ktorá sa splnila. Prečo by sa
nemali plniť utópie o pospolitom živote? Radikálne výzvy si vynucujú radikálnu
odpoveď. Alebo chcete radšej čakať so založenými rukami, až nezamestnaná
väčšina, zbavená prostriedkov pre život, zničí celý poriadok a vráti vás o
niekoľko storočí späť?
David Schweickart,
University Chicago (24.1.2011)
Po kapitalizme. Predslov autora k slovenskému vydaniu.
Pri písaní knihy mi ani vo sne nezišlo na um, že raz budem pripravovať
predslov k slovenskému vydaniu. Podnetom na zrod publikácie boli neočakávane
veľké protesty proti neoliberálnej globalizácii, ktoré hlboko zarezonovali vo
verejnosti v novembri 1999. V tom čase sa demonštranti z celého sveta,
reprezentujúci širokú škálu politických, ekonomických a etických záujmov, zišli
v Seattli, aby vyjadrili nesúhlas so stretnutím predstaviteľov Svetovej
obchodnej organizácie. Kritika neoliberalizmu zo strany rozbúreného
aktivistického hnutia sa mi zdala dôležitá a priliehavá, ale zároveň značne
nekomplexná.
Rozhovor s Petrom Staněkom.
(1.1.2011)
Cena prežitia.
Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali
3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov, ktorých ročná dlhová služba predstavuje
800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime, že tento problém neexistuje.
Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich, že kríza potrvá
ešte roky - možno päť, možno sedem a možno aj desať rokov.
2017 |
2016 |
2015 |
2014 |
2013 |
2012 |
2011 |
2010
|
2009 |
2008
|
2007 | 2006
|
2005 |
2004
|
2003 |
2002
| 2001 |
2000
| 1999 | 1998
|
1997 | 1996
| 1995 | 1994
| 1993 |
1992
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
