My nie sme
šarlatáni
Z besedy s predstaviteľmi (M. Majtán, L. Hohoš) Futurologickej spoločnosti na
Slovensku
Futurológia vznikla v 40. rokoch, keď ju založil
nemecký futurológ Osip Flechtheim. V 60. rokoch napísal v Československu Radovan
Richta prácu Civilizácia na rázcestí, ktorá dnes patrí medzi klasickú odbornú
literatúru. Pred novembrom 1989 sa tento vedný smer rozvíjal v rámci Zväzu
vedecko-technických spoločností a v roku 1990 Miloš Zeman založil
čs. Občiansku Futurologickú spoločnosť (OFS). Jej členmi boli aj mnohí
futurológovia a prognostici zo Slovenska. Po osamostatnení Slovenskej republiky
v roku 1993 vznikla Futurologická spoločnosť na Slovensku (FSS), ktorá raz do
mesiaca usporadúva semináre na rozličné témy týkajúce sa budúcnosti. Takisto
pripravila niekoľko konferencií venovaných budúcemu vývoju Slovenska i sveta a
podieľa sa aj na viacerých medzinárodných aktivitách. Na besedu Klubu nového
SLOVA sme pozvali troch predstaviteľov FSS - okrem iného - hovorili čestný
predseda FSS - ekonóm Michal Majtán a filozof Ladislav Hohoš.
Aký je rozdiel medzi prognostikou a
futurológiou?
L. Hohoš: Futorológia je širší pojem,
používa sa rovnako v nemčine i vo francúzštine, v anglosaskom svete jej hovoria
„štúdie budúcnosti“ podľa koncepcie Osipa Flechtheima, ktorý dospel k záveru,
ako sa vyhnúť budúcim genocídam – treba zvýšiť zodpovednosť za budúcnosť.
Futurológia zahŕňa futuristiku, a to je filozofia, politika a pedagogika
budúcnosti. V nadväznosti na to ukazuje ako reflektovať, aby politika
nezodpovedala len krátkodobým záujmom, ale aby predpokladala potrebu
strategických rozhodnutí v strednodobom horizonte, ktorý je okolo 15-20 rokov,
čo nemusí byť populárne ani výhodné pre znovuzvolenie. Najdôležitejšia je
pedagogika, teda výchova k budúcnosti a zodpovednosti za budúcnosť. Potom
nasleduje prognostika, ktorá má už exaktnejší charakter, dáva konkrétne
alternatívy – čo voláme vejár možností, pretože veštiť nevieme, nevieme na sto
percent apodikticky povedať, že takáto a takáto udalosť v danom čase nastane.
Môžeme poskytnúť určité alternatívne scenáre, na základe ktorých by sa mala
potom meniť stratégia rozhodovania. Pri prognostike je však riziko určitej
manipulácie, že sa to zvrhne len na záležitosť techniky. Lebo modelovať môžem
veľmi jednoducho – zmením vstupné podmienky, dostanem iný výsledok na výstupe.
Samozrejme, že manipulácia budúcnosťou sa diala a deje sa i dnes. Čiže filozofia
budúcnosti by mala toto vyvažovať. Osip Flechtheim uvažoval ešte o jednej rovine
– o plánovaní. Prirodzene, že nemal na mysli nejaké direktívne, ani si nevedel
predstaviť plánovanie typu reálneho socializmu, no myslel na strategické
plánovanie a to je niečo celkom iné. Štáty aj nadnárodné korporácie bez
strategického plánovania jednoducho nemôžu fungovať.
Pred rokom 1989 sa vypracovali rozličné vízie,
ako by mala slovenská spoločnosť vyzerať. Čo z nich využívate?
M. Majtán: Na Slovensku sa predvídavé
myslenie nepestuje systémovo, komplexne a z hľadiska permanentnosti, čo je
nevyhnutné pri tejto činnosti. Preto existujú len práce o víziách a prognózach v
dobrovoľnej záujmovej vedeckej spoločnosti, ako sme my, a každý čímsi prispieva.
V štvorročnom cykle sú rýchlo šité volebné programy jednotlivých strán vrátane
známych nesplniteľných sľubotechien, ako bolo slovenské Švajčiarsko, tvrdenie,
že sa v roku 2000 vyrovnáme priemeru EÚ, nedávno sme dostali prísľub
dvojnásobných platov a podobne. Oklieštené, žiaľ, prognostické práce sú v
niektorých ústavoch a podnikoch. Naša spoločnosť pracovala svojho času aj na
Úrade stratégie, kde dostali úlohu vypracovať víziu. V nejakom, podľa nášho
názoru nedokonalom variante, vydali víziu z autorského pera Jána Bunčáka,
Ladislava Klinku a Rastislava Tótha. Autorský kolektív pod mojím vedením
spracoval víziu do roku 2050. Vzhľadom na dané kapacitné pomery sme ju skromne
nazvali Náčrt, hypotéza, vízie budúcnosti Slovenska. Tieto naše práce sme
ponúkali štátnikom, počnúc predsedami Národnej rady, bývalým i terajším.
Nereagovali. Premiéri reagovali polovičato. Predchádzajúca vláda úlohy presunula
na Úrad stratégie, a keďže tam bol môj podpis, tak som dostal hodinovú výpoveď
pre konflikt záujmov. Súčasná vláda sa ozvala až po troch rokoch. Jediní, ktorí
nás ako tak podporili a prijali, boli prezidenti – minulý i terajší. Rudolf
Schuster mal dokonca hneď chuť zorganizovať medzinárodný seminár V4. To bolo
však dva týždne pred jeho ochorením, takže teraz sa tie práce obnovujú.
V diskusiách o budúcnosti ľudstva sa hovorí o
problémoch Sever – Juh, o tzv. trojštvrtinovej spoločnosti. Nadnárodné
spoločnosti značne ovplyvňujú súčasné vlády a vývoj vo svete sa uberá takým
smerom, že bohatí sa stávajú bohatšími, chudobní chudobnejšími. To nie je trvalo
udržateľný stav. Ako vy zohľadňujete súčasné trendy?
M. Majtán: V rámci vízie chýbala druhá
časť, ktorá má byť vždy súčasťou každého plánu, programu, prognózy, a to
opatrenia na to, ak by sa variant vízie nesplnil, a nejaký ten
optimisticko-realistický, ak by sa splnil. Domáce sily sú pre zmenu v desať
rokov budovaných pomeroch bezuzdného raného kapitalizmu veľmi slabé. Preto až v
takej tretej dekáde, od roku 2020 sa bude väčšmi presadzovať proti trendom čisto
trhovej ekonomiky aj to, čo máme nakoniec napísané v ústave, ale sa to plní
veľmi málo. Aby došlo k zlepšeniu mnohých pálčivých problémov na Slovensku,
navrhujem zamerať sa na zníženie nezamestnanosti, skrátenie pracovného času,
zvýšenie podielu študujúcich na vysokých školách a tým oddialenie ich nástupu do
práce. Odporúčam sadzby daní za nadmerné prestížne príjmy. Nevidím problém, aby
sa zaviedla z príjmu nad dva milióny 80-percentná daň. Ďalej odporúčam zvýšiť
odvod na zdravotníctvo. Samozrejme, väčšina parlamentu je proti zvyšovaniu z
týchto vysokých, prestížnych príjmov, rovnako sú za znižovanie odvodov. Uplatnil
by som i nejaký osobitný odvod na školstvo, pretože to považujem za základ
riešenia problémov spoločnosti. Zvyšoval by som platy v školstve, aby sa
odstránila obrovská feminizácia a dekvalifikácia ľudí a aby sa budúca generácia
kvalitne pripravovala na uplatnenie na trhu práce. Prídavky na deti by som
zmenil z peňažných na naturálne. Zaviedol by som uniformy na základných školách,
dal by som ich všetkým deťom zadarmo, rovnako učebné pomôcky, aj školské
stravovanie. Pokiaľ by neprišlo dieťa do školy, nech má matka právo prísť mu po
obed. Prídavky na deti by som zrušil. Ďalej by som radikálne znížil výdavky na
štátnu správu. Naopak, zvyšoval by som spotrebné dane, sadzby DPH.
V roku 1996 sa uskutočnila rozsiahlejšia
štúdia vývoja slovenskej spoločnosti. Jej základné trendy platia dodnes, no dá
sa konštatovať, že sa neakceptovali pri realizácii konkrétnej politiky štátu?
M. Majtán: Je to paradox, ale odvtedy sa
na Slovensku prognózy nerobia. Napriek tomu, že vláda prijala v tomto zmysle
všelijaké uznesenia. Ale nezabezpečil to ani bývalý Úrad stratégie, za úlohu to
dostal Prognostický ústav. Podľa vládnych uznesení to malo byť hotové už pred
dvoma rokmi. Od roku 1989 sa u nás prognózy robia dajme tomu v niektorých
podnikoch, na ministerstve vnútra ohľadom kriminality, Ústav informácií v rámci
rezortu školstva a podobne. Keďže tu sa robia už pomerne dlho, tak porovnanie so
skutočnosťou je možné. Odchýlka od modelu nebola veľká. Rozličné ukazovatele,
pokiaľ ide o učiteľov, žiakov, školy, či triedy, bola po troch rokoch maximálne
päťpercentná. Na Slovensku sa uplatňovala metóda tzv. kompletného prognostického
modelovania, ktorú priniesol ešte Miloš Zeman od J. W. Forrestra z USA. V
Prognostickom ústave sa pokračuje podľa tejto metódy, i keď teraz ťažisko práce
spočíva iba na jednom človeku.
Čo hovoria seriózne prognózy o vývoji počtu
rómskeho obyvateľstva na Slovensku?
M. Majtán: V oblasti demografie sa
prognózy robia celkom dobre. Ide najmä o Borisa Vaňa a jeho kolektív, ale aj
niektoré iné inštitúcie. Nadväzujeme najmä na ich prognózy, ktorých
pravdepodobnosť je vždy veľmi vierohodná, porovnávaním so skutočnosťou sa
zisťujú iba malé odchýlky. Prognózy sa robili do roku 2015, teraz sa predlžujú.
V ich rámci existujú aj úvahy o štruktúre obyvateľstva. Rámcová úvaha sa týka
počtu obyvateľstva až do rokov 2025 – 2050, keď by v podstate mal stagnovať
počet obyvateľov Slovenskej republiky. Dovtedy by malo pribudnúť sto až
dvestotisíc ľudí, čo nie je nejaké podstatné ani z tohto hľadiska. V rámci
štruktúry bude stúpať podiel menšín vrátane Rómov. Je to pochopiteľné, pretože
iné skupiny obyvateľstva nemajú takú vysokú pôrodnosť. Podľa údajov, ktoré nám
poskytol Vaňo, môžeme odhadovať ich súčasný počet na takých 300-320 tisíc a do
roku 2025 by mal vzrásť na nejakých 500, 550 tisíc. U nás bude stúpať podiel
prisťahovalcov - Vietnamcov, Číňanov atď. Keď sa začiatkom 70. rokov
predpovedalo moderné sťahovanie národov, tak sa to považovalo prinajmenšom za
nereálne, štátnici a ekonómovia na to vôbec nereagovali. U nás sa na to vlastne
nereaguje dodnes, hoci už desať rokov máme tento problém na stole. Ľudia z
Východu k nám prichádzajú buď krikľavejšie - so strelnými zbraňami a utopenými
mužmi v riekach, alebo potichučky ako Číňania. O nich nikto nič nevie, ale
zaplavujú akoby celý svet. Nič to, napokon o takých 500 rokov sa zrejme potvrdí
Keynesova vízia jednotnej, jedinej civilizácie na našej planéte.
Hovoríte o jednotnej civilizácii. Ale v
súčasnosti je skôr aktuálny problém čoraz vyostrenejšej globálnej nerovnováhy,
problém medzi Severom a Juhom, či digitálne rozdelenie spoločnosti. Čo hovoria o
tom štatistické údaje?
L. Hohoš: Sú všeobecne známe. Štyri
percentá svetovej populácie spotrebujú 25 percent svetových zdrojov. Myslím tým
na občanov USA, no nechcel by som ukazovať prstom len na nich. Môžem povedať aj
to, že štvrtina populácie spotrebúva približne tri štvrtiny svetových zdrojov a
to ide o krajiny, ku ktorým sa usilujeme nejako priplichtiť aj my. Máme teda aj
svoj podiel. Zaznel tu výraz eticky orientovaná trhová ekonomika. To je z
projektu Milénium. Do našej ústavy sme prebrali to, čo je aj v nemeckej ústave,
že na Slovensku má ísť o sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Aj
keď si iste všetci pamätáme na debaty na začiatku 90. rokov, že trhová ekonomika
musí byť bez prívlastkov atď. Tu si treba vyjasniť jednu vec: trhové
hospodárstvo je sloboda ekonomickej činnosti a kapitalizmus, to už je nová
kvalita trhového hospodárstva, vlastne diktát hospodárskych záujmov, lebo
základná potreba kapitálu je maximalizácia zisku. Samozrejme, keď aj uznám
trhové hospodárstvo ako princíp slobody podnikania, tak potom si musím položiť
otázku, do akej miery má platiť absolútna nadradenosť tohto ekonomického záujmu
a čo je vlastne globalizácia. Ide o prednostné postavenie ekonomického záujmu v
celosvetovom meradle bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení? Budeme potom ako
pštros strkať hlavu do piesku, lebo väčšina verejnosti reaguje takto? V tom
prípade by to bola živelná pohroma ako povedzme priemyselná revolúcia, ktorá
svojho času vyvolala vážne sociálne dôsledky napriek viacerým pozitívnym
efektom, veď išlo najmä o revolučný skok v produktivite práce. Druhá možnosť je
pomerne málo známa, a predsa sa o nej hovorí už aj na medzinárodných grémiách -
ide o otázku globálneho vládnutia. Totiž problémy, ktoré globalizácia nastoľuje,
sú zvládnuteľné iba na globálnej úrovni. Ak si povieme, že neudržateľný rast
môže byť najväčšou hrozbou pre osud civilizácie od hrozby nukleárnej vojny, tak
s tým musíme čosi robiť. Keby sme nemali ekonomický rast, tak povedzme dve
miliardy ľudí by už dnes boli odsúdené k biede a civilizácia by sa zrútila.
Existuje aj globalizácia s ľudskou tvárou?
L. Hohoš: Tvár globalizácie môže byť aj
neľudská, keď sa napríklad úsilie aktérov dosiahnuť zisk za každú cenu vymkne
spod kontroly, ohrozuje mravnosť ľudí a stráca sa rešpekt k princípom
spravodlivosti a ľudským právam. Hovorí sa, že by globalizácia mala slúžiť
záujmom človeka a nie iba zvyšovať zisk, takže v tomto procese by mohla byť
zohľadnená etika. Tu máte spoločný menovateľ s etickou trhovou ekonomikou, ktorú
musí sprevádzať rozširovanie a nie obmedzovanie ľudských práv. Spravodlivosť v
definícii OSN znamená znižovanie a nie zvyšovanie rozdielov v životnej úrovni,
integráciu namiesto marginalizácie národov a krajín, bezpečnosť človek a teda
viac stability v spoločnosti, udržateľnosť, menej a nie viac škôd na životnom
prostredí, rozvoj v zmysle znižovania a nie narastanie biedy. Jeden problém však
ešte spomeniem - aktivity nadnárodných spoločností, ktoré zodpovedajú svojim
akcionárom. Tam nie je ani formálna demokratická kontrola. Vzhľadom na to, že
vplývajú na život miliárd ľudí, tak by ich činnosť mala byť globálne regulovaná
- pod kontrolou spoločnosti. Na to treba vypracovať právne záväzný kódex
správania korporácií na medzinárodnej úrovni. Je typické aj pre naše médiá, že
vôbec nepublikovali správu o tom, že 2. a 3. júna 2001 sa o tom rokovalo na
summite štrnástich hláv najbohatších štátov. Dohodli sa, že musíme mať nejaké
spoločné hodnoty, ako je solidarita, sociálna spravodlivosť, rovnosť, vzájomná
zodpovednosť, že sa globalizácii nemôže ponechať voľný priebeh a že ide o
realitu, ktorú môžeme kolektívne kontrolovať. Toto tzv. Berlínske komuniké sa
označuje aj ako progresívne vládnutie pre 21. storočie. U nás o tom nik nevie.
Tvrdí sa v ňom aj to, že sa trhová ekonomika musí kombinovať so sociálnou
zodpovednosťou, musí zaručiť sociálnu spravodlivosť, globalizácia musí slúžiť
zvýšeniu životnej úrovne všetkých a nie deštruktívnym pretekom na úkor ochrany
životného prostredia a práce. Ľudia chcú žiť v spoločenstve a nielen pracovať v
trhovom mechanizme. Preto očakávajú, že vlády budú efektívne bojovať proti
nezamestnanosti a podporovať školstvo a celoživotné vzdelávanie. Pravda, takéto
dokumenty nemajú právnu záväznosť medzinárodných zmlúv, ide iba o formu
odporúčaní.
Aký je rozdiel medzi víziou, prognózou a
stratégiou spoločenského vývoja? Občas akoby sa stierali odlišnosti medzi týmito
pojmami.
M. Majtán: Vízia je predstava o budúcnosti
a má byť aj všeobecnejšie formulovaná ako prognóza budúcnosti. No vízia i
prognóza používajú ako svoju metódu aj scenáre možných vývojov. Môže ísť o
optimistický variant, ktorý si maľuje ružovo chcenú budúcnosť. Potom je to
varovný typ, kde sa zase zohľadnia všetky vonkajšie okolnosti a poznatky o
podmienkach, alebo až negatívny typ, ktorý skôr prináša varovné katastrofické
scenáre či vízie. A potom ide o tretí – optimisticko-realistický typ, kde sa
obrusujú hrany. Keď sme my robili víziu Slovenska do roku 2050, tak sme nemali
kapacity na všetky tieto tri typy, ale sme sa zamerali na
optimisticko-realistický, kde sme zvážili všetky podmienky. Uvažovali sme aj o
otázke, kedy sa Slovensko vyrovná krajinám EÚ. Keď kvantifikujeme, že by u nás
HDP medziročne rástol o šesť percent 20-30 rokov, tak by sme sa vyrovnali
napríklad Rakúsku o 60 rokov. Ale keď vezmeme za základ reálnejšie tempá rastu
HDP - povedzme 3,5 percenta - tak do roku 2050 by bolo možné dosiahnuť priemer
HDP na občana v parite kúpnej sily už na úrovni rozšírenej únie. Lebo keď sa
rozšíri na 25 štátov, tak automaticky klesne jej priemerný HDP. V takom prípade
by sme ho hádam pri našich reálnych tempách a pri tom, že v EÚ priemerný rast
dosahuje dve percentá, v roku 2050 dosiahli. Na Západe niektorí politici
vyslovujú názor, že by sa mali prijímať kandidátske krajiny, len ak dosahujú
aspoň 80 percent priemeru EÚ. Neuplatnilo sa to, pretože sú aj iné záujmy ako
ekonomická úroveň. Pokojne môžeme mať i 30-percentnú ekonomickú úroveň ako
nejaký záhumienkar, ale pre iné záujmy v únii môžeme byť. Pozitívne je, že roku
1989 sme dosahovali v parite kúpnej sily HDP na občana okolo 41 percent, dnes už
je to 49 až 50 percent. L. Hohoš: Podľa aktuálnej správy Európskej komisie je to
48 percent, lenže priemer HDP na obyvateľa má Česká republika až 60 percent.
Čiže sa splnila ďalšia prognóza, ktorú kolega Majtán predpovedal pred niekoľkými
rokmi, že sa nožnice medzi nami a Českom budú presne takýmto tempom roztvárať.
Známy je projekt Milénium 2000, do ktorého sa
zapojila vaša spoločnosť, ale hovorí sa aj o Miléniu 3000. Je to vôbec reálne
robiť prognózu na tisíc rokov dopredu?
M. Majtán: Pokiaľ ide o Milénium 3000, s
touto myšlienkou prišiel dnes hlavný riaditeľ tohto projektu profesor John Glenn,
ktorý bol nedávno na návšteve v Olomouci a chvíľku i v Bratislave. Vymyslel to
ako intelektuálnu hračku, pretože naozaj nie je možný až taký horizont prognózy,
lebo musíme postupovať exaktnými metódami, čiže identifikovať zárodky
budúcnosti, ktoré sú zakotvené už v prítomnosti. Seriózne sa dajú robiť na 15-20
rokov. Vízia, ktorá obsahuje viac intuitívnych prvkov, sa robí tak na dve až tri
generácie, momentálne teda do polovice 21. storočia. Ale tým, že je tam viac
intuície a menej exaktnosti, no, samozrejme, má byť seriózne spracovaná, tak
najprv musí byť analýza východiskového stavu. Nemôžeme si totiž dovoliť vymýšľať
utópie. Keď ktosi pracuje s časovým horizontom tisíc rokov, tak ide o science
fiction. Milénium 3000 má hodnotu len určitej intelektuálnej hry, ktorú si
zahrali futurológovia v rámci celosvetovej siete. Profesor Glenn to potom
spracoval a vyšlo z toho šesť scenárov. Ale to nie je vedecké.
Aký môže mať globalizácia vplyv na
premiešavanie národných kultúr, či šancu zachovania ich identít?
M. Majtán: Tento celosvetový proces, ktorý
tvorí civilizáciu, tu v pravom slova zmysle existuje šesťtisíc rokov. Nerobil by
som problém z toho, že sa civilizácia zjednocuje od samého začiatku, i keď tu
televízia neexistovala. Berme to ako hotovú vec a ja osobne akceptujem to, že o
päťsto až tisíc rokov bude jedna jediná civilizácia na celej zemeguli. Ešte aj
farebne budeme rovnakí. Koniec koncov životaschopnejší sú mulati a sú to
nádherní ľudia, všade víťazia aj z fyzickej stránky. Ale treba podporovať aj
národné jazyky a kultúry tak, ako teraz v rámci štátu podporujú kultúry každého
regiónu, obce či malej dedinky, v Afrike kmeňa – pre obohatenie kultúry na celom
svete. Aj keď bude civilizácia premiešaná, kultúry sa majú navzájom obohacovať.
Islam to nie je bin Ládin, ide takisto o plnohodnotnú vierouku ako kresťanstvo
či judaizmus. Takže sa vzájomne obohacujme, no nestrieľajme po sebe. To je
podstatné.
Prečo sa vy futurológovia bojíte slova
politika?
M. Majtán: Ale to nie je pravda. Mrzí ma,
že v roku 1989 naši noví politici vrátane podpredsedov vlády Jozefa Kučeráka a
Vladimíra Ondruša nevyužili prognózy ďalšieho vývoja. Pracovali, ako keby žili
dakde v Afganistane či v nejakom aule. Odborníci kolegovia im hovorili
napríklad, aby sa zachovala obchodná sieť Jednota a v jej rámci sa budovali s
podporou štátu super a hypermarkety. Nie, politika velila rozpredať malé
predajne súkromníkom. Zrejme iba v Bratislave sa zachovala Jednota, ktorá
vybudovala supermarkety Terno. Všetky ostatné postavili zahraničné firmy...
Podnety pre rozvoj spoločnosti majú dávať vedátori, výskumníci vrátane
odborníkov na vysokých školách. Slovenské vlády akoby sa neriadili ich radami,
ale realizujú iba rozhodnutia, ktoré vzniknú v parlamente. Najvyšší rozhodovací
orgán na Slovensku je teda Národná rada, ale akú majú osobnú zodpovednosť, keď
po štyroch rokoch odídu domov a ešte požadujú za to doživotné renty a podobné
somariny. A, žiaľ, takí sú aj medzi ľavičiarmi. My sa usilujeme spoločnosť
ovplyvňovať, ako sa dá, aj prostredníctvom článkov v novinách. Napríklad Ivan
Klinec veľmi často publikuje. No mnohé naše články s touto tematikou ležia v
zásuvkách redaktorov. V súvislosti s vašou otázkou, by som skôr odpovedal, že
sme v našej vedeckej práci nadstranícki. Keby sa na nás obrátila akákoľvek
strana s nejakou požiadavkou, tak prečo by sme jej nedali k dispozícii naše
materiály, veď mnohé sú na webovej stránke. Nech tu vznikne akákoľvek vláda, tak
ako sme sa pred ôsmimi rokmi obrátili na politikov od Národnej rady až po
prezidenta s ponukou na spoluprácu, tak to môžeme urobiť znova. Tragédia tejto
spoločnosti je skôr to, že kto využije naše poznatky a analýzy. Mnohí to ešte
stále chápu ako dajaké plánovanie z predchádzajúceho režimu, čo na mnohých
pôsobí ako červené súkno na rozzúreného býka. Pritom celé Francúzsko má
plánované hospodárstvo, Japonsko i USA majú plánovanie, len my sa tým zrazu
nesmieme zaoberať. Dokonca aj Prognostický ústav SAV často nemá robiť prognózy,
ale kolegovia tam analyzujú výsledky transformácie a privatizácie, jedna vedecká
pracovníčka sa zaoberá nejakými mokraďami v rámci životného prostredia...
Do akej miery je vo vašich víziách postavený
medzinárodný terorizmus na exaktnom základe? Nie je v pozadí aj politika
zbrojárskeho priemyslu, ktorý chce zvyšovať svoje zisky?
L. Hohoš: Už v Glennovom projekte Milénium
sa identifikovali faktory, ktoré vedú k šíreniu medzinárodného terorizmu, ale aj
opatrenia, ktoré by mohli alebo nemuseli byť efektívne v boji proti nemu. Išlo
aj o určitú modifikáciu americkej zahraničnej politiky, ktorá by eventuálne
nebudovala len na represii, no prijala by efektívne kroky na zmiernenie rizika
konfliktov, ktoré tvoria vlastne živnú pôdu pre medzinárodný terorizmus. Ja
nevyznávam teóriu sprisahania, že si niekto privolal na pomoc teroristov, aby
mohol rozpútať ďalšie kolo horúčkovitého zbrojenia. Na druhej stane, keď si
spomenieme na dajaký holywoodsky film, v ktorom unesené lietadlo narazilo do
mrakodrapu, sotva uverím, že by odborníci CIA nemali takéto čierne scenáre
spracované a že by ich nemali kdesi ukryté v trezoroch. Pretože takéto scenáre
sa robia aj s metódou tzv. divokej karty. To znamená, že sa vypracuje aj čosi,
čo je dosť nepravdepodobné, no predsa len môže nastať. Niečo podobné ako
teroristický útok 11. septembra 2001 na newyorské dvojičky a Pentagon.
Rozhodovalo by sa pod vplyvom veľkého stresu, ale futurológ môže zo šuplíka
vytiahnuť plán protiakcií, vzájomné väzby a opatrenia, ktoré treba urobiť.
Neverím, že by toto odborníci zo CIA nemali, aj keď teraz prebieha vyšetrovanie
americkým Kongresom, lebo práve tejto tajnej službe sa vyčíta, že čosi
zanedbala.
Nemyslíte si, že pri transformácii slovenskej
ekonomiky sa mali viac využiť pozitívne skúsenosti nášho družstevníctva?
M. Majtán: Pokiaľ ide o JRD, je dosť
zaujímavé, že na Slovensku napriek obrovským politickým tlakom vtedajšej VPN
rozbiť družstvá na farmy, nik nemal predstavu ako vytvoriť ekonomické podmienky
na farmárčenie. Sami mohli prísť na to, že nie je možné, aby zrazu vznikali
50-hektároví roľníci, ktorí potrebujú minimálne dvojmiliónový kapitál, aby mali
na traktor a neviem čo všetko. Logicky v daných podmienkach viac-menej aj z
ekonomického donútenia družstvá zostali pri živote. No fakt je, že aj v rámci
toho chaosu záležalo i na subjektívnych kvalitách ľudí. Máme výborné družstvá v
tých istých podmienkach a hneď vo vedľajšej dedine krachujúce bývalé perfektné
družstvo. Rozkradli techniku, rozpredali ju do zberní starého železa a podobne.
Keď družstvo chcelo pokračovať, nik neútočil na jeho funkcionárov, aby sa
,,rozobrali“ pod vplyvom novej ideológie, šíriacej sa cez masmédiá.
A čo František Čuba? Na toho útočili ostošesť.
M. Majtán: Ja som vlastne družstevník, po
otcovi mám štyri hektáre a viem, že Čuba mal naozaj pravdu. Naši poľnohospodári
žijú však naďalej v hlbokom socializme tým, že robia sociálnu zamestnanosť. To
trvá už tridsať rokov, nielen teraz. Čuba správne povedal, že treba najmenej o
30 percent znížiť stavy, špecializovať výrobu, odbyt. To uznávam, lebo mnohé
naše družstvá krachujú. Príde Holanďan do Starej Turej, prenajme si pôdu, platí
nájomné a prosperuje v tých istých podmienkach ako tí naši, s prepáčením musím
na nich povedať, trpáci. Aj moji spoludružstevníci vo Voderadoch viac-menej
živoria. A čítate v novinách Holanďania, Dáni, prečo by sem neprichádzali? Tu si
prenajmú pôdu a neskôr ju za bagateľ odkúpia. Pritom ide o posledný kapitál, čo
v tejto republike máme - pôdu a lesy. Aj tie rozpredáme. Už len zameraní na to,
aby sme si kúpili rýchle fáro, pritom vily, majetky rozpredávame tak, ako
rozpredáme o sedem rokov aj pôdu. Budeme vlastne iba podnájomníkmi vo vlastnom
štáte, budeme len pracujúci ľud tejto republiky. Ako-tak budeme fungovať,
pretože ako vidno, keď nám vládli naši manažéri, tak viedli podniky iba ku
krachu. Pretože ich záujem bol kúpiť Spartu, Ferencvároš za miliardu. Donedávna
som ešte hovoril, že tu máme aspoň dva úspešné slovenské podniky: Kabáta a
Drukos. Už aj to je minulosť. Iste, máme tu nejakých malých, drobných
obchodníkov, ktorí však pomaly budú krachovať. Pritom sme mohli mať i naše
supermarkety, no teraz tu máme celé reťazce cudzích obchodov. Dávno som bol
proti tomu, no márne. To už je naša chyba, čo sme si tu porobili.
S hosťami SLOVA sa zhovárali Martina Pavlíková
a Martin Krno
Reprint vybraných častí besedy uverejnených v
politicko-spoločenskom týždenníku Slovo č. 15 (10.-16.4.2002)
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
