Výsledky
školstva v SR
Ing. Michal Majtán, PhD., prognostik
Čestný predseda Futurologickej
spoločnosti na Slovensku
Výsledky práce učiteľov v školstve SR sa
vyjadrujú viacerými spôsobmi. Pochopiteľne čiastočne môže ísť aj o výsledky
práce učiteľov v zahraničí, kde občania Slovenska mohli nadobudnúť príslušné
vzdelanie.
Tak napr. sa štatisticky sleduje a potom uvádza
ukazovateľ „dosiahnutej úrovne vzdelania“. A to ako percentuálny
podiel ľudí vo veku 25 – 64 rokov s dokončeným minimálne stredoškolským
vzdelaním na celkovom počte občanov v uvedenom veku. Takto definovanou úrovňou
vzdelania je Slovensko podľa údajov z roku 2011 spomedzi 33 štátov Európy na
skutočne veľmi poprednom 3. mieste s 91,3%. Na 2. mieste je Česko s 92,3% a na
1. mieste s 92,9% je Litva. Priemer za Európsku úniu /dvadsať sedmičku/ bol v
roku 2011 73,4%. Najnižšia úroveň vzdelania obyvateľov v roku 2011 bola v
Turecku (29,2%).
Iným objektom a rezom skúmania a vykazovania
vzdelania občanov Slovenska je súbor „pracujúcich podľa dosiahnutého
vzdelania“. Tu samozrejme za všetkých pracovníkov od 15 rokov veku.
Preto nejde len o minimálne stredoškolské vzdelanie ale aj nižšie /vr.
základného a bez školského vzdelania/. Pre zovšeobecnené vyjadrenie úrovne
vzdelania sa môže použiť indexová metóda. Pri nej sa jednotlivým stupňom
vzdelania priradí koeficient vyjadrujúci náročnosť a dĺžku vzdelávania pre jeho
získanie a kvalitatívna úroveň vzdelania vo vzťahu k základnému vzdelaniu (s
určeným koeficientom 1. Učňovskému a stredoškolskému vzdelaniu bez maturity
zodpovedá koeficient 1,5. Učňovskému vzdelaniu s maturitou, ako aj všeobecnému a
odbornému stredoškolskému vzdelaniu s maturitou a vyššiemu odbornému vzdelaniu
sa kvantifikoval koeficient na úrovni 2,0. Vysokoškolskému vzdelaniu, a to pre
celý súbor 1.-3. stupňa sa kvantifikoval koeficient na úrovni 3,4. Keby všetci
pracujúci v SR mali vysokoškolské vzdelanie celkový koeficient ich vzdelanostnej
úrovne by bol 3,4.
Na základe váženého aritmetického priemeru sa
vypočítal celkový koeficient vzdelanostnej úrovne pracujúcich na Slovensku. V
roku 2000 dosahoval úroveň 1,899, v roku 2005 bol bo výške 2,001, v roku 2010 vo
výške 2,070 a v roku 2011 bol na úrovni 2,084.
Vývojove sa uvedený koeficient vzdelanostnej
úrovne pracujúcich na Slovensku za obdobie 11 rokov – medzi rokmi 2000 až
2011 zvýšil o 9,7%. Ide o pozitívny trend. Je to dané tým, že v
štruktúre pracujúcich v absolútnom vyjadrení klesá počet pracujúcich so
základným vzdelaním a so vzdelaním bez maturity. V roku 2000 ich bolo 975 tis. a
v roku 2011 ich bolo 740 tis. Pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním vzrástlo z
248 tis. v roku 2000 na 470 tis. v roku 2011.
Všeobecné rozširovanie vedomostí a poznatkov
ľudstva je na Slovensku už dávno opodstatnene považované za významnú podmienku
pozitívneho vývoja spoločnosti. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva je
bezpodmienečnou podmienkou efektívneho a kvalitného vývoja spoločnosti, jej
ekonomiky i kultúry. Nie –pravda – podmienkou jedinou a ani nie dostatočnou.
Musí byť dopĺňaná podnikavosťou, manažérskym umením, vlastníctvom kapitálu,
prírodnými podmienkami, štruktúrou surovinových zdrojov a pod.
Právo na vzdelanie občanov Slovenska je zakotvené
aj v Ústave SR z 1.9.1992 a v zákonoch, vyhláškach a smerniciach nadväzujúcich
na ňu. Spoločenské orgány a rôzne organizácie /vr. cirkví/ sa celkovému
vzdelávaniu na Slovensku venovali v rôznej miere a intenzite už od 19. storočia.
Osobitne a výraznejšie však najmä v 20. a 21. storočí. Výsledky sa dostavili.
Iným vyjadrením vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
na Slovensku je sledovanie vzdelania nie len obyvateľstva 25 – 64 ročného ale aj
celého obyvateľstva nad 25 rokov. Teda aj nad 65 rokov. Na to sú podklady najmä
zo sčítaní obyvateľstva, domov a bytov, a to v desať ročných cykloch. Tak sa
vypočítalo, že kým koeficient vzdelanostnej úrovne obyvateľstva 25 ročného a
staršieho v roku 1950 bol vo výške 1,062 v roku 2001 bol už 1,891. Vzrástol o
78%. Pre rok 2011 ešte nie sú nateraz všetky podklady pre výpočet koeficienta
vzdelanostnej úrovne obyvateľstva SR. Dá sa expertne odhadnúť, že dosiahne
úroveň okolo 2,050.
Vývojove došlo k podstatnej zmene v štruktúre
obyvateľstva podľa dosiahnutého stupňa vzdelania:
- podiel obyvateľstva bez vzdelania, resp. s
neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním sa znížil z 93,6% v
roku 1950 na 26,9% v roku 2001. To počas 50 rokov išlo o zníženie o dve
tretiny. V absolútnom vyjadrení išlo o zníženie z 1,7 mil. v roku 1950 na
0,9 mil. v roku 2001.
- oproti tomu – podiel obyvateľstva so
stredným vzdelaním stúpol z 5,7% v roku 1950 na 61,5% v roku 2001. To takmer
11 krát viac. V absolútnom vyjadrení to bol rast zo 106 tis. obyvateľov v
roku 1950 na 1605 tis. v roku 2001 a
- podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním
stúpol z 0,7% v roku 1950 na impozantných 11,6% v roku 2001. To bol takmer
sedemnásť násobok. V absolútnom vyjadrení išlo o rast z 13 tis. v roku 1950
na 402 tis. v roku 2001.
Značný rast koeficienta vzdelanostnej úrovne
obyvateľstva na Slovensku bol umožnený – okrem iného – napr. aj prostredníctvom
zvyšovania počtu prijímaných a študujúcich na vysokých školách na Slovensku. Kým
v roku 1950 bolo novo prijímaných na vysoké školy na denné štúdium v počte 10
tis. v roku 2011 ich bolo 33 tis. + v externej forme 12 tis. V ostatných rokoch
totiž bolo vo vzťahu k 18 ročnej populácii prijímaných na vysokoškolské štúdium
okolo 80%. Dosiahol sa cieľ formulovaný začiatkom 90. rokov minulého storočia.
Obdobne sa vypočítava - z dostupných údajov –
koeficient vzdelanostnej úrovne obyvateľstva aj za iné - vybrané štáty sveta.
Z porovnania vyplynulo, že Slovensko dlhodobo patrilo a patrí vzdelanostnou
úrovňou obyvateľstva medzi 15 štátov s najvyššou jej úrovňou. Napr. z porovnania
za rok 1990 vyplynulo, že najvyšší koeficient vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
malo Nórsko /2,100/ a Kanada /1,994/. Slovensko s príslušným koeficientom 1,731
bolo na 13. mieste.
Metódou komplexného prognostického modelovania sa
spracúvala aj prognóza vývoja vzdelanostnej úrovne obyvateľstva v SR.
Vychádza z metodológie východiskovo spracovanej v tíme vedenom M. Zemanom v
70.tych rokoch minulého storočia. Konkrétne sa uplatnila aj na Ústave informácií
a prognóz školstva. Z prác vyplynulo, že koeficient vzdelanostnej úrovne
obyvateľstva staršieho ako 15 rokov sa zvýši do roku 2015 oproti roku 1970 o 37%
/ z 1,408 v roku 1970 na 1,925 v roku 2015.
Pramene: Sčítania obyvateľov, domov a bytov v
rokoch 1950,1961,1970,1980,1991 a 2001, Štatistické ročenky Slovenskej republiky
/najmä 2012/, Projekt Konštantín, Ministerstvo školstva a vedy SR, 1994.
Bratislava 24.4.2013
Ing. Michal Majtán, PhD.
čestný
predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku
H. Meličkovej, 841 05 Bratislava
Tel. č. 02 / 65311090
Mobil: 0904 165 262
E-mail: majtan@naex.sk
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
