V trhovej ekonomike je to dosť drsné
Je vcelku samozrejmé a pochopiteľné,
že ekonomike, jej mechanizmom fungovania, málokto poriadne rozumie. Dokonca aj
veda o ekonomike je historicky vlastne relatívne veľmi mladou. Ťažko
pochopiteľné ekonomické vzťahy sú naviac významne ovplyvňované nielen vzťahmi
vlastníctva, vyspelosťou výrobných síl (vr. techniky), ale aj pôsobením
spoločenských vzťahov a vôle ľudí. Preto je aj v tlači a médiách veľa
nesprávnych názorov, informácií, zpráv. Napr. aj guvernér Národnej banky
Slovenska (NBS) 31.1.2005 v Pravde tvrdil, že veľká časť ekonomiky SR je
"pod vplyvom európskych cien". Nemalý detail je v tom, že nie z
"veľkej časti", ale len "čiastočne", resp. len minimálne.
Veď "vďaka" umelej administratívne zvolenej devalvácii meny zo začiatku
90.-tych rokov minulého storočia sa ekonomika SR realizuje (po prepočte kurzami západných mien) len na približne tretinovej úrovni cien v porovnaní
so západným zahraničím. Reálnym obsahom (kúpnou silou na trhu v SR) a tým
kurzovo napr. vo vzťahu k euro nie je kúpna sila Sk v pomere 38 - 40 Sk za
euro, ale len približne 13 - 16 Sk.
V skutočnej (reálnej) kúpnej sile preto 1000 Sk predstavuje na vnútornom
trhu SR nie 25 euro (pri rámcovom prepočte nominálnym kurzom 40 Sk/1 euro),
ale približne trojnásobne viac, t.j. približne 75 euro. To znamená to množstvo
tovarov, ktoré je možné v krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) kúpiť
za 75 euro.
To, že sa nedávny výmenný kurz vo výške 50 Sk/1 euro (a teda že za 1000
Sk bolo len 20 euro) pomerne značne zmenil (na uvedených 40 Sk/1 euro) - to
nemalo takmer žiadny vplyv na cenové a mzdové hladiny v SR, resp. ani v
krajinách EMÚ. Spevňovaním kurzu Sk a tým znižovaním rozdielu voči reálnemu
kurzu sa čiastočne menia len tržby exportérov a platby importérov vyjadrené
v Sk. Exportéri dostávajú nižšie tržby a naopak importéri nakupujú
lacnejšie. Ani jedni a ani druhí dôsledky týchto zmien veľmi nepremietajú
do cien a miezd v SR.
Exportéri zo znížených tržieb v Sk len čiastočne znižujú mzdy a odmeny.
Majú nižšie zisky a následne i odvody z nich a nižšie dividendy z nich a
zdroje na investície. Pri znižovaní ziskov k nule niektoré rátajú so znižovaním
výroby a exportu.
Importérom sa tržby i zisky zvyšujú. V nadväznosti na to sa môžu zvyšovať
aj dividendy a zdroje na investície. Zvyšuje sa objem odvodov. Je priestor aj
pre zvyšovanie miezd a odmien. Pozoruhodné je, že ceny na domácom trhu
spravidla neznižujú. Napr. pri pohonných hmotách ceny regulujú zväčša
len podľa vývoja cien ropy v USD. O faktore spevňovania kurzu Sk a tým
kupovania ropy v Sk za nižšie ceny pomlčievajú.
Vysoko zdevalvovaná Sk prináša obrovské zisky a výhody najmä západným
vyspelým krajinám. Za to, za čo by v ich prostredí platili uvádzaných 75
euro (ekvivalent 1000 Sk) platia v SR len 25 euro, t.j. výmenou za ne získaných
1000 Sk. Výhodu majú ďalej i z toho, že v zakúpených, alebo ovládaných
podnikoch v SR takto platia aj pracovníkov zo SR. Aby z prostredia
zdevalvovanej meny v SR realizovali pre seba danú výhodu - tak produkciu
vyrobenú v SR smerujú na "export" prevažne do vlastných krajín.
Tam ju potom predávajú za tamojšie vyššie ceny. Ak by ju realizovali v SR
pri daných nižších cenách danú cenovú, mzdovú a kurzovú výhodu by
nemali, pretože v daných pomeroch sú znížené mzdy i ceny.
V nadväznosti na uvedené: akékoľvek ekonomické - hodnotové porovnávania
SR so Západom v platoch, dôchodkoch, hrubom domácom produkte (HDP) či výdavkoch
na verejné účely len po prepočítaní príslušných ukazovateľov nominálnym
kurzom nie je správne. Je scestné, klamlivé. Nevyjadruje realitu reálne.
Tak to prepočítava už dlhé roky aj Eurostat (štatistický orgán EÚ). Pre
reálne porovnávanie údajov treba príslušné prepočty ukazovateľov
zvolenou menou (napr. v euro alebo USD) následne vynásobiť tzv. koeficientom
ERDI. Je to pomer medzi množstvom tovarov tzv. spotrebiteľského koša, ktoré
je možné kúpiť v Sk v SR a v euro, či USD v západných krajinách a koľko
by to bolo v Sk po prepočte nominálnym kurzom Sk/1 euro, či USD. Jestvujúci
pomer (koeficien) je okolo 3. Príklad: v tzv. parite kúpnej sily plat v sume
16 000 Sk po prepočte na euro (16 000: 40 = 400 euro) nie je vypočítaných
400 euro ale približne trojnásobne viac, t.j. približne 1 200 euro. Len túto
vyššiu sumu platu vyjadrenú jeho paritou kúpnej sily je opodstatnené porovnávať
napr. s priemerným platom v Nemecku. Ak je priemerný mesačný plat v nejakom
odvetví v Nemecku napr. 3 600 euro tak je to trojnásobok výšky v SR. Ale nie
je to 9 násobok ako uvádzajú mnohí problematiky neznalí porovnávatelia na
ministerstvách SR, výskumných ústavoch, expertných pracoviskách (za mzdy
napr. Trexima), či politici. Podobne sa nesprávne porovnávajú priemerné ročné
výdavky na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, obranu, bezpečnosť, priemerná
ročná výška tvorby HDP na jedného obyvateľa a pod.
Zo zdevalvovanej (vysoko
znehodnotenej) meny v SR mali výhody aj domáci exportéri. V daných súvislostiach
aj s technicky zaostalou výrobou a nízkou produktivitou práce boli
konkurencieschopní na zahraničných trhoch. Bol to jeden z dôvodov prijatia
čierneho kurzu Sk za oficiálny kurz mien začiatkom 90.-tych rokov minulého storočia. Negatívne však bolo a je, že v danom umelom zvýhodnení exportu
došlo a aj stále dochádza, že v exporte SR jestvuje veľmi vysoký podiel
len surovín (vr. dreva) a polotovarov. Ako sa opodstatnene konštatovalo štruktúrou
exportu sa Slovensko podobá rozvojovým krajinám Afriky, Ázie a Južnej
Ameriky. V rámci toho SR realizuje aj relatívne dosť vysoký podiel tzv.
reexportov v oblasti železa, ocele, ropy, plynu a iných artiklov. K niektorým
sa len trochu pridá aj práce v podnikoch na Slovensku.
Dá sa opodstatnene vysloviť názor,
že západní investori v SR, ktorí tu prišli aktivovať a využívať lacnú
pracovnú silu budú túto svoju komparatívnu výhodu udržiavať. Je logické,
že ak by mali v SR zvyšovať mzdy tak radšej pôjdu ďalej na východ za ešte
lacnejšou pracovnou silou. V SR dostali k dispozícii naviac relatívne dobre vybudovanú technickú infraštruktúru, výhodnú geografickú polohu a rôzne
úľavy na odvodoch, resp. aj priame "dotácie". V týchto súvislostiach
očakávanie guvernéra NBS I. Šramka, "že euro zmení k lepšiemu aj
pla-ty" je len zbožným a nereálnym želaním. Je podobné víziám V. Mečiara
o rých-lom dosiahnutí životnej úrovne Švajčiarska, či M. Dzurindu o
zdvojnásobení platov v priebehu rokov 1998 - 2002.
Pod vplyvom budúceho uplatnenia euro v SR možno očakávať určitý súbežný
rast cien i platov. To znamená, že reálne mzdy by mohli rásť len minimálne.
V období do roku 2009 však možno rátať so znížením koeficienta ERDI z
terajších približne 3 na približne 2.
Uplatnenie eura k 1.1.2009 je podľa môjho názoru vhodné a užitočné. A to
aj preto, aby sa čo najskôr odstránili obrovské rozdiely v ekonomických prúdoch
peňazí vyjadrovaných v Sk a prúdoch pri trojnásobku zdevalvovanej meny,
resp. potom pri prepočtoch v euro, či USD podľa nominálnych kurzov a následne
zase kvôli reálnosti v parite kúpnej sily Sk. Okrem toho najmä v období
tzv. duálneho systému fungovania Sk a euro a dvojakých cenoviek výrazne,
jasne a názorne bude vidieť nízke ceny v euro oproti cenám v euro tých istých,
či podobných výrobkov v euro napr. v susednom Rakúsku. Do vtedy budú
rozdiely skryté v kurzoch Sk. Občania ich vidia len sprostredkovane, a to
napr. keď:
-
občan SR vidí a cíti akoby v zahraničí bola veľká drahota (pri prepočte
cien v euro na Sk nominálnym kurzom za ktorý ho v SR kúpi), resp.
-
keď občania západných krajín vidia a cítia akoby u nás bola obrovská
lacnota, pretože oproti kúpnej sile napr. euro dostanú v kurzovej výmene
vlastne trojnásobok kúpnej sily svojej meny.
Rozdiely vo vysokých cenách
tovarov a služieb oproti cenám v SR naši občania v západných krajinách
zaplatili v nadhodnotených nominálnych kurzoch (podielovo z dvoch tretín daného
kurzu). Občania SR však na druhej strane a teda druhý krát sprostredkovane
(v ekonomických rozdeľovacích procesoch) hradili aj výhody z kurzov, ktoré mali v SR zahraniční návštevníci (v danej lacnote výrobkov a služieb v
SR).
Pokiaľ ide o vplyv menovej politiky NBS na ekonomické procesy (vr. v komerčných
bankách) bolo by správne otvorenejšie - než to urobil p. Šramko - konštatovať,
že v trhovej ekonomike Slovenska je jej vplyv už úplne minimálny (ak vôbec
nejaký je!). Predstavitelia NBS sú skôr v postavení muchy sediacej na oji
voza, ktorá si s ťahajúcimi koňmi pochvaľuje ako im to spolu ide.
NBS sa treba viac orientovať na bankový dohľad nad finančným trhom a komerčnými
bankami a zabezpečovať emisie peňazí (vr. zakrátko euro), vymedzené peňažné
operácie a pod. V rámci prípravy na euro by sa však mal presadiť variant
nerazenia jedno a dvoj centových mincí. Aspoň tým čiastočne prispieť k
neprehlbovaniu mnoho miliardovej stratovosti NBS v ostatných rokoch.
Bratislava 4.11.2005
Ing. Michal Majtán, PhD.
H. Meličkovej 11
84105 Bratislava
Tel.: 0265311090
Mobil: 0904 165262
E-mail: majtan@naex.sk
Čestný predseda Futurologickej
spoločnosti na Slovensku
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
