Recenzia knihy
Slovensko na ceste do neznáma,
Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, september 2003
Vydaná kniha je dielom redaktora
(M. Ač), viacerých editorov (F.Gál, P. Gonda, M. Kollár, G. Mesežnikov, M.
Timoracký a P. Zajac) a autorov podkladových štúdií ako aj (zrejme)
konzultujúcich spolupracovníkov. Okrem úvodu pozostáva z 23 kapitol a záveru.
Na úvod možno uviesť, že vydaná
kniha predstavuje takmer identický text s víziou Slovenska spracovanou autormi
pre Úrad Vlády SR, resp. neskôr aj v knižnej podobe.
Vydaná "vízia Slovenska" (tu pod novým názvom) je víziou za
Slovensko, a to popri iných, aj keď nespomínaných čiastkových víziách
(vr. z býv.Úradu pre stratégiu a vedecko-technický rozvoj SR) ako aj
celostnej z Futurologickej spoločnosti na Slovensku.
V úvode sa správne hovorí (podľa
Konfucia) o potrebe perspektívneho uvažovania. V texte úvodu sa však na to
skôr rezignuje (vr. odkazu na K. Poppera, a to na jeho skepticizmus, že dnes
nevieme, čo budeme vedieť zajtra). Nereálne sa prognostikom prisudzuje rola
"usmerňovať diskusiu ... o spoločenských problémoch a cestách ich riešenia"
a "strážiť schopnosť ... myslieť na dôsledky ...dnešných činov".
Je to na jednej strane precenenie možností a postavenia prognostikov a na
druhej strane ich výrazné degradovanie na spracúvanie len dôsledkov dnešných
opatrení. Oboje je pre iných. Úlohou prognostikov je spracúvať varianty možných
budúcností a k nim podnety pre politikov na opatrenia, aby sa možný, pozitívny
a tým žiadúci variant mohol zabezpečiť.
Len okrajovo sa uviedlo, že budúcnosť
treba predjímať a že spoločnosť má vedieť kam kráča. Rezignáciou na vízie
a prognózy však je, že prvoradé je zachovať ... priestor príležitostí na
kvalitný život" a že za úspech práce sa považuje verejná diskusia.
Každá kapitola má dve časti:
analytickú a hodnotiacu (za minulý vývoj a stav začiatkom 21. storočia) a
časť s názvom: "Od problémov k prognózam". Tematicky ide v celej
práci o problematiky:
- národná identita, kultúra a záujmy,
- ústavný a právny systém,
- politický systém,
- regionálny vývoj,
- charakter štátu, verejnej správy a decentralizácie,
- fungovania trhu a regulačného pôsobenia vlády,
- ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti,
- trhu práce a zamestnanosti,
- životného prostredia,
- ľudských práv,
- občianskej spoločnosti,
- národnostných menšín,
- demografického vývoja, problémov rodiny a migrácie,
- religiozity,
- hľadania hodnôt pre 21. storočie,
- zdravia a zdravotníctva,
- kvality života,
- médií,
- informačných a komunikačných technológií,
- vzdelania,
- globálnych výziev,
- vonkajších bezpečnostných rizík a
- kriminality.
Kniha má celkove 236 strán textu.
Analytické časti sú väčšinou
spracované kvalitne a výstižne. Len niekde dosť rozvláčne, a to
priestorovo potom vlastne aj na úkor pojednaní o cestách do budúcnosti (to,
že v nadpise je uvedené, že do neznáma, je však vlastne kontra-produktívne
častiam o prognózach)
V 1. kap. o národnej identite, kultúre
a záujmoch je daná problematika uvedená výstižne a stručne, a to z hľadiska
politického, etnického, jazykového, kultúrneho i občianskeho. Nejde však súhlasiť
s predpokladom, že Slovensko bude mať v EÚ a NATO slabo ukotvenú národnú a
kultúrnu identitu (str. 20). Možno to chápať len ako varovný variant vízie.
V tom prípade však je v silách spoločnosti zabrániť, aby sa naplnil.
V kap. o ústavnom a právnom systéme
(kap. 2) sa uvádzajú scenáre možného vývoja v danej oblasti (skeptický,
optimistický i žiadúci). Uvádza sa tu aj nadväznosť na európske právo. V
kap. o politickom systéme sa predpokladá pokračovanie nezastupiteľnej úlohy
politických strán (kap.3). Uvádzajú sa tu však väčšinou technické otázky
politického systému a jeho aktérov.
Problematika regionálna (kap.4) zdôrazňuje
potrebu riešenia života Rómov, dopravnej infraštruktúry, bývania i
decentralizácie financovania. Vyslovi-li sa tu však viaceré akoby tradične
neriešiteľné otázky (ukotvenie obyvateľstva v mieste bydliska). Ide o nie
veľmi odôvodnený skepticizmus.
Na to vlastne nadväzuje aj kap.5 o
charaktere štátu, verejnej správe a decentralizácii. Prognózuje sa
dvojkomorová NR SR a decentralizovaný štát.
V 6. kap. o fungovaní trhu a regulačnom
pôsobení vlády sa podporujú tendencie k zúženiu verejného sektora a tým
rozšírenia pôsobnosti trhových mechanizmov. K tomu sa uvádza aj vhodnosť
zrušenia tripartity (str. 61). Na str. 59 sa však nesprávne uvádza, že príspevky
na sociálne zabezpečenie predstavujú 50,8% z vymeriavacieho základu (rok
2002). Sú podstatne nižšie. Opodstatnenou je kritika nadmerných dotácií v
SR. Horuje sa za trend k "trhovejšej" ekonomike. K tomu sa odporúča
pôsobiť "proreformne" aj v EÚ, a to v koordinácii s reformnejšie
naladenými členskými krajinami. Bude vraj treba presvedčovať predstaviteľov
krajín so "zakorenenejšími pseudotradíciami sociálneho štátu".
Ide o variant smerovania k preexponovanému individualizmu a vlády prevažne
len trhových vzťahov (dopytu a ponuky, zisku, monopolov, udržiavania koristníckych
vzťahov k málo vyspelým krajinám, ako aj vlastným občanom štátu).
Na danú problematiku nadväzuje
kap. 7, ktorá pojednáva o súhrnnej ekonomickej výkonnosti a
konkurencieschopnosti. Správne sa konštatujú viaceré zdedené (zo
socializmu) ako aj pretrvávajúce problémy zaostávania výkonnosti Slovenska
za vyspelými štátmi, nízkej miery pridanej hodnoty, vysoká závislosť od
dovozu surovín a materiálov, vysoký podiel surovín a materiálov vo vývoze
(vr. reexportu) a pod. Volá sa po riešení problémov nástrojmi trhovej
ekonomiky. Treba si však uvedomiť, že práve z titulu pôsobnosti nástrojov
trhovej ekonomiky (najmä z pohľadu záujmov zahraničných podnikateľov, ktorí
zanedlho budú rozhodovať o celej ekonomike SR) sa vyššie uvedené problémy
razantnejšie riešiť nebudú (vr. využívania pokračujúceho trendu relatívne
lacnej pracovnej sily v SR. Pochybujem, že zlepšeniu napomôže vytvorenie
trhovo štandardných podmienok na prístup ku vzdelaniu a poznatkom a k miere
ich využitia. Očakáva sa, že rast HDP v SR bude medziročne 2 - 4,5% a bude
vyšší než v EÚ (terajšia: "15") o 1,5 boda. V nadväznosti na to
pomer priemernej výšky HDP na 1 obyvateľa vo vzťahu k EÚ (15) by vzrástol
zo 48% v r. 2002 na približne 64% v r. 2020, resp. pri zhodnocovaní reálneho
kurzu Sk na približne 75%.
Trhom práce, zamestnanosťou a
zamestnateľnosťou sa zaoberá 8. kap. Kapitola je ladená veľmi skepticky.
Pri tendovaní po zachovávaní a posilňovaní trhových mechanizmov to má aj
opodstatnenie. S charakterom človeka ako tvorom spoločenským sa v týchto
okolnostiach veľmi neuvažuje. Preto sa aj logicky predvída, že nezamestnanosť
dlhodobo neklesne pod 11-12%. Tripartita má stratiť zastaranú podobu. Kolektívne
vyjednávania majú byť len na podnikovej úrovni. Majú sa redukovať odvody
zamestnancov i zamestnávateľov a rozdeľovacie procesy vôbec.
Relatívne tradične sa pojednáva v
kap. 9 o životnom prostredí. Rozoberá sa úloha spoločenských subjektov. Očakáva
sa zlepšovanie situácie v tejto oblasti. Obdobne je spracovaná oblasť ľudských
práv a očakávaní v nej (kap.10).
Na to organicky nadväzuje kap. 11 o
občianskej spoločnosti. Autori považujú občiansku spoločnosť ako tretí
sektor, a to popri štáte a trhu. Neživotne sa tu presadzuje myšlienka, že všetko
malé je len dobré. To je vytrhávanie jednej problematiky z celospoločenského
pestrého konceptu. V určitom zmysle daný koncept je proti trendom postupujúcej
spoločenskej deľby práce, špecializácie ako aj proti opodstatneným trendom
v ďalšom rozširovaní trhu (najmä v oblasti služieb pre domácnosti).
V kap. 12 (národnostné menšiny)
sa konštatuje menej známa skutočnosť, že Slovensko je najviac etnicky rôznorodou
krajinou strednej Európy. Legislatívne je daná oblasť zabezpečená moderne
a demokraticky. V tom rómska problematika zostane na riešenie pre viacero
generácií. Škoda, že sa neuviedol nový fenomén: problémy so sťahovaním
národov (vplyv imigrácie z východu).
Demografický vývoj sa v kap. 13
rozoberá aj v súvislostiach celosvetových. Tu sa opodstatnene spomína
problematika integrácie cudzincov a podobne vlastne aj Rómov. Odporúča sa,
aby sa vzhľadom na dlhodobo nízku pôrodnosť na Slovensku, podpora zvýšenia
pôrodnosti stala jednou z najvyšších priorít.
Kap. 14 rozoberá religiozitu na
Slovensku. Slovensko je silne kresťanskou krajinou. V rámci toho však nie
bezvýhradne katolíckou. Podiel nenáboženských ľudí, resp. nábožensky ľahostajných
je na Slovensku približne 25%. Očakáva sa, že podiel deklaratívne veriacich
bude relatívne stabilný. Za žiadúce sa považuje dosiahnuť okolo r. 2020
odluku štátu od cirkvi. S tým možno súhlasiť aj všeobecnejšie.
Zaujímavá je kap. 15 (problematika
hľadania hodnôt pre 21. storočie). Pôjde o hodnoty formované v rámci EÚ.
Predpokladá sa rozširovanie ostrovov post-materialistickej orientácie, riešenie
konfliktov umiernene, posilňovanie otvore-nosti spoločnosti, pozitívneho
myslenia, idealizmu i dobrovoľníctva. Pokračovať v podpore rozvojových možností,
a to najmä vzdelávania. K tomu možno prira-diť aj kap. 17 (kvalita života).
Pojednáva o životnom štýle, hodnotových orien-táciách a indexe ľudského
rozvoja (Slovensko patrí medzi 53 krajín s najvyšším jeho stupňom - zo 173
bolo v r. 2001 na 36. mieste. S podstatnejším zlepšova-ním situácie v tejto
oblasti sa veľmi neráta. K zlepšovaniu dôjde len u stredne a vysoko príjmových
skupín obyvateľstva.
V oblasti zdravia a zdravotníctva
(kap.16) sa konštatujú viaceré nedostatky. Pre budúcnosť sa skepticky neočakáva
významnejšia zmena medicínskej kvality. Varuje sa však aj pred možnosťou
poklesu kvality medicínskej starostlivosti. Zlepšenie, a to napr. na úroveň
krajín OECD, sa podmieňuje zlepšením ekonomickej výkonnosti SR.
Kritický je postoj k vývoju v
oblasti médií (kap. 18). Budú sa presadzovať nové médiá. Väčšinou už
v podmienkach trhu. Tradičné médiá (vr. printových) budú mať problémy
prežiť. Môže sa otvoriť otázka nevyhnutnosti a ekonomickej udržateľnosti
verejnoprávnych médií. Podľa môjho názoru je to aj otázka politická. Z
toho dôvodu sú opodstatnené stanoviská o dôležitosti, a to aspoň v užšom
rozsahu - verejnoprávnych médií. Odôvodnenosť vyplýva z potrieb spoločenských,
ktoré trh nemá záujem riešiť a zabezpečovať (napr. folklór, tradície a
pod.).
Optimisticky sa ráta s pozitívnym
a dynamickým vývojom v oblasti informačných a komunikačných technológií
(kap.19). Najmodernejšie technológie preniknú do všetkých oblastí života.
To bude pozitívne ovplyvňovať aj sféru tolerancie, xenofóbie a zápecníctva,
vzdelávania, e-demokracie a pod.
Významnou je kap. 20 (vzdelanie).
Vzdelávanie na Slovensku je zabezpečované na veľmi nízkej úrovni. Pritom
je na Slovensku neprimerane veľa univerzít. Spoločensky sa naliehavosť zlepšenia
zatiaľ vníma veľmi slabo. Trend môže viesť k zhoršovaniu kvality vzdelávania.
Riešenie obratu je v oblasti politickej.
Vývoj kriminality je obsahom kap.
23, hoci mohla byť súčasťou niektorej inej kapitoly (napr. kap.17 o kvalite
života). Konštatuje sa zhoršenie štruktúry kriminality oproti r. 1989.
Pritom stav kriminality je okolo dva krát vyšší ako v roku 1989 (6 - 8 tis.
registrovaných trestných činov na 100 tis. obyv.). Hodnotia sa varianty tak
varovného (zhoršujúceho sa) typu, ako aj mierne optimistického. Očakáva sa
zmena štruktúry kriminality a pripravenosť čeliť jej.
V kap. 21 a 22 sa uvádzajú otázky
globálnych výziev a vonkajších bezpeč-nostných rizík. Vychádza sa z
toho, že svet je "sieťou vzájomných závislostí a vplyvov". A že
významnú úlohu v globálnom vývoji zohráva "euroatlantická židovsko-kresťanská
civilizácia". Slovensko bolo donedávna na periférii globalizácie. Teraz
sa snaží do nej integrovať. Globalizácia vyvolala aj antiglobalizmus (nový
nacionalizmus a izolacionalizmus). V globalizačných procesoch rastie sila a
vplyv silných globálnych (dodávam - najmä ekonomických) hráčov a úloha
štátov slabne.
Hlavným trendom má byť široko chápaná
"modernizácia". Budú utlmované konflikty medzi štátmi. Pocit
bezpečia bude sprevádzaný širším priestorom pre profesionálne i kultúrne
záujmy. Miestna a regionálna identita sa bude posilňovať. Posilnia sa
podmienky pre zlepšovanie kvality života, osobnú dôstojnosť i pocit
slobody. Treba však rátať aj s neblahými tendenciami v podobe úniku mozgov,
ciest za prácou do zahraničia, pokles kvality vzdelávania na Slovensku a po.
Upozorňuje sa aj na možnosť nezvládania procesov medzinárodného terorizmu,
šírenia nebezpečných chorôb, sťahovania národov, ohrození životného
prostredia. Optimistickou víziou je prechod Slovenska medzi vyspelé krajiny,
krajiny s vysokou úrovňou výkonov i kvality života a harmonického vývoja
spoločnosti. Vyžaduje sa tvorivá spolupráca najmä v rámci EÚ a kvalitné
výkony elít.
Pre bezpečnostný systém bude ešte
dlhodobo ovplyvňovaný postavením USA a rastúcou úlohou niektorých medzinárodných
organizácií (najmä NATO). Nové formy nebezpečí vyžadujú primerané zmeny
v ozbrojených silách SR. Vyslovila sa nádej, že vývoj bude evolučne pokračovať
v trendoch konca 20. storočia. V záveroch sa správne konštatuje, že
Slovensko a životný štýl jeho obyvateľov masívne ovplyvňujú procesy
globalizácie. Ľudia výdobytky modernizácie akceptujú. Varovne sa však
upozorňuje, že xenofóbie a predsudky voči inakosti nebudú ubúdať (pozn.:
tak treba v tejto oblasti predvídavo konať už dnes!).
Najpravdepodobnejší scenár celkového
budúceho vývoja je naformulovaný relatívne dosť skepticky (str. 244 a 245).
Nie je veľmi v súlade s čiastkovými kapitolami. Je spracovaný akoby
samostatne bez ohľadu na ostatné časti. Uvádza sa, že rovnosť šancí bude
veľmi diferencovaná, že EÚ nie je to čo sa od nej očakáva, bude únik
inteligencie, nesplnia sa ciele EÚ. Bude odpor voči Ústave EÚ, zvýši sa daňové
zaťaženie, odstránia sa výhody SR poskytované nateraz investorom zo zahraničia.
"Hrozí" vraj menová a fiskálna únia a federalizovaný superštát
a že to bude brzdiť ekonomickú výkonnosť členov únie (vr. SR). Podľa môjho
názoru nejde o "najpravdepodobnejší" scenár. To sa autori textu snáď
až v dikcii pomýlili.
Žiadúci scenár je reálnejší.
Je aj optimistickejší a povzbudivejší. Podľa neho si občania Slovenska
osvoja zmysel moderných civilizačných trendov (osobná zodpovednosť, súkromné
vlastníctvo, konkurencia i kultúra vzťahov ľudí i inštitúcií). Možno
poznamenať, že formulácia je poplatná jednostrannému trhovému systému.
Preto neuvádza sociálny a ekologický aspekt vývoja spojený s charakterom človeka
ako tvorom aj spoločenským. Politický vývoj bude ovplyvňovaný občanmi
prostredníctvom slobodných volieb, participáciou na verejnom živote a bežnými
životnými aktivitami. Slovensko sa bude podieľať na rozhodovaní o vývoji
Európy v rámci EÚ a ďalších organizácií. Správne sa uvádza potreba
schopnosti presadiť sa vlastnou vyspelosťou a kultúrou v konkurencii s ostatnými
štátmi sveta, resp. najmä EÚ. Zdôrazňuje sa význam udržania nenarušiteľnosti
euroatlantického spoločenstva ako záruky bezpečnosti Slovenska. Bude
"priestorom proti potenciálnym bezpečnostným ohrozeniam" (vr.
organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu).
Celkove má práca viac všeobecnejší
než úderný a konkrétny charakter. Napriek deklarovaniu prísľubu uvádzania
riešení jestvujúcich súčasných i predpovedaných problémov - tak tých je
minimálne. Podkladom do verejnej diskusie však je. To sa má podľa úvodu
považovať za úspech.
20.1.2004
Ing. Michal Majtán PhD., H.
Meličkovej 11, 841 O5 Bratislava
(Pre Ekonomický časopis)
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
