Možné stratégie
na zabezpečenie optimálneho sociálneho a ekonomického vývoja v SR a v ČR
Ing. Michal Majtán, PhD., prognostik
Čestný predseda Futurologickej
spoločnosti na Slovensku
Súčasný stav ekonomiky a sociálnej oblasti
v SR i v ČR sú na dobrej štandardnej úrovni. Východiskovo - vo všeobecnom
a súhrnnom vyjadrení sú lepšie ako kedykoľvek inokedy v histórii.
Je tomu tak najmä v hodnotení podľa
trajektórie vývoja SR a ČR. Napriek niektorým výkyvom išlo o dlhodobo
zlepšujúci sa vývoj.
Čiastočne je to pomerne dobré aj relatívne v
porovnaní s ostatnými štátmi sveta.
V tomto ohľade však už treba situáciu hodnotiť
kritickejšie. Vývoj v SR a v ČR nebol tak úspešný aby nedochádzalo k
zhoršovaniu ich postavenia vo svetovom rebríčku. Kým pred 2. svetovou vojnou
sme boli v prvej dvadsiatke, teraz už je to ku koncu druhej dvadsiatky.
Kvalitou života patríme medzi vyspelé štáty (v
poradí zo 169 krajín v Human Develompment Index bola v roku 2010 ČR na 28. /v
roku 2011 na 27/ a SR na 31. mieste /v roku 2011 na 35. !!!/).
Index slobody tlače pre rok 2013 bol lepší ako v
minulosti. Slovensko bolo na 23. mieste zo 179 krajín /ČR na 16. mieste/. Pre
porovnanie v roku 2009 bolo Slovensko na 44. mieste a ČR na 24. mieste.
Podobne aj ekonomikou sme členským štátom OECD
/spoločenstvo vyspelých krajín/ i EU oprávnene.
Relatívne dobrá je základňa priemyslu, technická
a informačná úroveň, vysoká vzdelanostná úroveň, demokratický politický systém a
zameranie ekonomického systém je sociálne a ekologické s využívaním trhového
mechanizmu.
Obdobne je v SR a v ČR relatívne dobrá, či
primeraná situácia v oblasti podielu obyvateľstva ohrozených chudobou a
sociálnym vylúčením. V ČR bol za rok 2010 15,3% /v rámci EU na 3. mieste/ a
SR bola s 20,6% na 13. mieste.
Formálnym vyjadrením postavenia SR a ČR vo svete
je ich účasť na práci OSN, OECD, NATO, EU, WTO, SB, UNESCO a ďalších svetových
organizácií. Slovensko oproti ČR navyše už je členom aj eurozóny ako jednej z
bežných podmienok členstva v EU. To Slovensku zabezpečuje 25 – 30% prírastkov
HDP, ktoré bez € by jednoducho neboli.
Neobyčajne podčiarkujem členstvo v EU,
pretože jej základným cieľom a zmyslom bolo a je zabezpečovať v Európe mier. To
je veľmi významná súčasť východísk budúceho vývoja. Obdobne je pozitívom
nadštandardná, priateľská – priam vzorná spolupráca SR a ČR, a to vo všetkých
oblastiach.
V sociálnom systéme nie sme síce jeho štruktúrou
a úrovňou rozdeľovacích procesov na stupni dosahovanom v škandinávskych
krajinách, ale sme im veľmi blízky. Máme relatívne ďaleko od preexponovaných
a nespoločenských predstáv o liberálnom a neoliberálnom hayekovskom type
ekonomiky a sociálnej sféry. Okrajové sú názory a praktické kroky k plnému
spusteniu z reťaze slepej ruky trhu, aby teda len voľné sily trhu
sprostredkovali procesy uspokojovania potrieb ľudí vo všetkých fázach života a
zdravotnej situácie.
Na Slovensku sa problematike vízií, prognóz,
stratégií, programov i plánov v podstate vždy venovala určitá pozornosť.
Preto aj v 70.-tych a 80.-tych rokoch minulého storočia sa v Bratislave
spracúvali prognostické modely systémovej dynamiky s významným podielom práce
Miloša Zemana a programátorov a matematikov z ČR. Boli za oblasť práce, životnej
úrovne a za územie Slovenska za nevýrobnú sféru a školstvo. Vlády SR objednali
spracovanie vízie Slovenska okolo roku 2002 a okolo roku 2006. Futurologická
spoločnosť na Slovensku taktiež spracovala víziu Slovenska do r. 2050, a to v
roku 2002. V nadväznosti na vízie bola spracovaná aj stratégia. Dlhodobo sa
spracúvajú štátne rozpočty vždy s výhľadom na ďalšie 2 roky.
Významné sú pravidelne spracúvané prognózy
/projekcie/ demografického vývoja /v SR sú nateraz do r. 2025, 2050 i 2080/.
Spracované vízie i stratégia mali a majú nateraz
pomerne všeobecný charakter. Predpokladá sa v nich vývoj do roku 2020, 2030 i
2050 v podstate dosť optimistický a lineárny. Východisková situácia a jej
zhodnotenie aj zo svetového hľadiska viedli k relatívne optimistickému výhľadu.
Mohlo by v SR dôjsť k zvýšeniu pomeru HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej silnej
vo vzťahu k priemeru za EU zo 73% v roku 2011 na 80 – 90% v roku 2030 (v ČR to
bolo 80% už v roku 2011). V rámci toho sa však ráta so zachovaním zaostávania
pomeru v mzdovej oblasti. Zahraniční vlastníci podnikov si zachovajú
„komparatívnu výhodu“ v nízkych mzdách v SR i ČR!!!! Produkovaný zisk /súčasť
HDP/ sa pochopiteľne vo vzťahu k vlastníckym pomerom vo vysokej miere každoročne
už dlhodobo presúva do zahraničia. V dôsledku toho napr. v SR v období 1990 –
2012 vzrástol HDP takmer dvojnásobne, ale reálne mzdy len okolo 15%!!!! Sólo
reálne starobné dôchodky v roku 2012 boli v SR stále pod úrovňou roku 1989.
Vzhľadom na znižovanie valorizácie, predpokladaný pokles reálnych dôchodkov v
budúcnosti - táto situácia zastagnuje /valorizovať sa má len podľa rastu cien/.
Rátalo sa však objektívne aj s možnosťou vplyvu
kríz v oblasti ekonomickej, ekologickej, otepľovania i vojenských konfliktov vo
svete. Preto sa rátalo s nižšími tempami rastu. ČR sa dúfam čoskoro dostane z
etapy – ako niektorí hovoria – „potácajúcej sa stagnácie“.
Problémy a cieľavedomé úvahy o zásahoch do
spoločenských mechanizmov sú nastoľované a operacionalizované v záujme
zabezpečenia kontinuálne vyváženého a proporcionálneho vývoja.
Relatívne primerane tvorbe HDP sa zabezpečujú
potreby obyvateľstva v školstve, zdravotníctve, kultúre, sociálnej
starostlivosti, zdravotníctve, bezpečnosti a obrane, verejnej správe i v oblasti
invalidity a dôchodcov.
Lepšiemu uspokojovaniu potrieb v týchto oblastiach však napomôže okrem iného
najmä zvýšenie podielu celospoločensky sústredených zdrojov. Dá sa
to zabezpečiť vyššími daňami, odvodmi. V nich najmenej bolestivým je
diferencované zvyšovanie dane z pridanej hodnoty /DPH/. Aktuálne však je aj
výrazné znižovanie výdavkov na verejnú správu, najmä na neprimerané platy,
odmeny, odstupné, zlaté padáky a pod. Znižovať aj počty poslancov /vr. počtu
europoslancov a s tým súvisiacimi odvodmi do EU/.
Zefektívňovanie systému rozdeľovacích procesov
je stále akútne. Popri spomínaných mzdách vo verejnej správe ide aj o
vylaďovanie poistných systémov a financií vôbec. U cien /ako súčasti
rozdeľovacích procesov/ sa v predpokladanom pôsobení systému trhovej ekonomiky
neráta s nejakými strategickými zmenami. Sú ponechané prevažne na pôsobenie
zákonitostí trhu, dopytu a ponuky. Len malá oblasť cien zostane v „právomoci“
štátu.
Rozdeľovacie procesy poistného charakteru bude
treba ďalej zlepšovať najmä za oblasť zdravotníctva, dôchodkového a úrazového
poistenia ako aj poistenia nezamestnanosti. Z charakteru poistných systémov
vyplýva, že sa v nich uplatňuje prevažne princíp solidarity a menej
zásluhovosti. V rôznych oblastiach rôznym podielom. Treba vychádzať z jednej z
vlastností ľudí, že sú tvormi spoločenskými a mnohé ich potreby je účelnejšie
uspokojovať zo spoločensky sústredených zdrojov /vr. vo forme poistení/.
Z toho aj dôchodkové poistenie je obsahovo
„poistením“ a nie „zabezpečením“. Systém dôchodkového poistenia bismarckovského
typu /tzv. priebežný/ je podľa mojich skúseností nosný a osvedčený. Dokáže
fungovať aj v podmienkach rastu podielu obyvateľstva nad 65 rokov. Je možné ho
dynamicky prispôsobovať demografickým podmienkam.
Uplatnenie tzv. 2. sporiaceho piliera v SR
po r. 2004 bolo privatizáciou polovice dovtedajších zdrojov pre dôchodky.
Spôsobilo to vznik duplicitného aparátu v dôchodkových správcovských
spoločnostiach /DSS/, nové poplatky pre ne a ich zisk. Minimálne o to je menej
zdrojov na starobné dôchodky. Menej ich je aj z titulu uplatnenia princípu o
výplate „úspor“ pri úmrtí dedičom. Okrem toho výpadok zdrojov Sociálnej
poisťovne treba nahradzovať dotáciou zo štátneho rozpočtu, rastom schodkov
štátneho rozpočtu /vr. z titulu platených úrokov za čerpané úvery na
financovanie schodkov štátneho rozpočtu/.
Nesplnil sa ani cieľ zhodnocovania takto
vzniknutých úspor tak, aby úspory rástli. Keďže sa v ňom nepočíta so žiadnou
valorizáciou reálna úroveň úspor klesá. Konkrétne za roky 2005-2011 vo fonde
konzervatívnom o 3%, vyváženom o 10% a rastovom o 12%!!!!
Problémom aj je, že z 1425 tis. prihlásených do
2. piliera aktívnych /s platením/ je len 1081 tis. Tiež je preukázané, že takéto
sporenie je nevýhodné ak občania majú nižší príjem ako je priemerná mzda (v roku
2012 bola v sume 805€). Je to z aktívnych do 664 € platu 625 tis. (58%
sporiteľov). Pre nich - spolu s neplatiacimi - (spolu okolo 1 mil. osôb) by bolo
výhodné, aby z 2. piliera vystúpili. Možnosť mali do konca januára 2013. Keďže
však o situácii veľmi nevedia tak v 2. pilieri prevažne zostávajú.
V roku 2012 Vláda SR upravila podmienky pre 2.
pilier. Medzi iným aj v tom, že namiesto 9% zo mzdy sa odvádza teraz len 4%.
Uľahčí sa aj štátnemu rozpočtu.
V ČR uplatnenie 2. sporiaceho piliera sa
uskutočnilo serióznejšie. Odvod len 3%, odporúčané len do veku 45 rokov a aby sa
hlásili len vyššie príjmové skupiny.
V SR i v ČR je účelné podporovať sporenie
obyvateľstva na starobu prostredníctvom aj tretieho a štvrtého piliera
/doplnkové dôchodkové pripoistenia a poistenia v komerčných poisťovniach/.
Celkove však dlhodobo bude veľmi pomalý rast sólo
starobných dôchodkov. Premietne sa v nich totiž zvyšovaný podiel živnostníkov,
ktorí si platia dôchodkové poistenie len z minimálnych základov.
Nezamestnanosť je v SR väčším problémom
než v ČR. Mohla by sa ráznejšie riešiť uplatnením napr. vojenskej služby a
skrátením pracovného času. Na to zatiaľ nikto nepomýšľa. Čiastočne sa bude
riešiť aj nie veľmi vítaným únikom mozgov do zahraničia (zo SR najmä do ČR, čo
pre ČR je pozitívom). Bude pokračovať aj bežná migrácia a vysťahovávanie sa do
vyspelejších štátov. Na druhej strane bude však aj migrácia do SR i ČR, a to
najmä z východu, vr. ďalekého.
V školstve je akútne zvýšiť najmä platy.
Bolo by účelné, aby boli aspoň o 20% vyššie ako je priemer za celé hospodárstvo.
To je podmienka zvyšovania úrovne školstva i vzdelávania. Je nevyhnutné
pokračovať v zabezpečovaní vzdelanostnej úrovne obyvateľstva v SR i v ČR tak,
aby naďalej patrila medzi prvých 10 štátov sveta. V roku 2011 bola ČR v Európe
na 2. a SR na 3. mieste (92,3 a 91,3% ľudí minimálne s maturitou z obyvateľstva
25 – 64 ročného).
Vplyv spoločenských orgánov na ekonomiku
bude naďalej nízky. Je to jednak preto, že v nej budú trvale pôsobiť trhové
vzťahy a jednak aj preto, že väčšina výrobného potenciálu i sféry služieb /vr.
bánk a poisťovní/ je v rukách zahraničných vlastníkov. Výpredaj majetku bude
pokračovať /vr. bytov, pôdy a lesov/. V miernom raste HDP sa bude zvyšovať
podiel nehmotného typu – rozvojom služieb a zvyšovaním podielu „stovarovním“
rôznych doterajších prác a výrob v domácnostiach.
V SR zrejme naďalej môže pokračovať trend
zachovania si vyššej produktivity práce než sa dosahuje v ČR (v r. 2011 80,2 v
SR k 73,4 v ČR - HDP v parite kúpnej sily na pracovníka).
Vedome a asertívne podporovať európske
integračné procesy. Pre ČR je úlohou naplniť aj tú podmienku členstva v EU,
ktorá sa týka spoločnej meny.
Je účelné ďalej obmedzovať výdavky na SIS a BIS,
na obranu, na verejnú správu, na vrcholový profesionálny šport i štátnu
televíziu /je mnoho súkromných televízií/. Čo do formy - platy politikov /vr. v
samospráve/ logickejšie odvodzovať nie od priemerných miezd, ale od najvyššieho
stupňa minimálnych miezd /v roku 2013 v SR v sume 675,4 €/.
Naopak výrazne zvyšovať dotácie na krúžky
vzdelávania, kultúry a tvorivosti ako aj na oddiely tzv. základnej a
rekreačnej telesnej kultúry.
Nebolo by neefektívne zrušiť priame peňažné
prídavky na deti. Nahradiť ich poskytovaním zdarma: školského
stravovania, pobytov v internátoch, jaslí a materských škôl, školských pomôcok a
kníh, školských družín, jednotných školských uniforiem na základných i stredných
školách (niekde sa už v právomoci škôl uplatňujú).
Očakáva sa v SR i ČR stagnácia, niekedy i pokles
alebo len pomalý rast pôvodného obyvateľstva. Je to európsky trend. Treba
preto s pochopením brať na vedomie, že podiel pôvodného obyvateľstva bude
klesať. Ide predsa o spolupatričnosť obyvateľstva bez ohľadu na rasu!!! V rámci
toho čaká na riešenie problém bezdomovcov a neprispôsobivých občanov /najmä z
oblasti národnostnej menšiny Rómov/.
Bude pokračovať presun na zvyšovanie podielu v
energiách na elektrinu (elektromobily/. Energetická situácia sa bude
zabezpečovať od jadra a plynu až po alternatívne zdroje z repky, slnka, vetra,
vodíka, vody a pod. Závislosť od ropy a uhlia sa bude znižovať. Bude však plne
nahradzovaná inými nosičmi. V tom je vízia a prognóza veľmi optimistická.
Na kozmickom výskume a letoch sa budeme
podieľať len minimálne.
Veda a výskum nemajú veľkú šancu na
zmysluplnú konkurenciu. Pôjde zväčša o kooperáciu. Aj doterajšie výsledky boli
nepatrné. Nejaké výraznejšie dotovanie tejto oblasti nemá veľký význam.
Výraznejšie by sa mali dotovať spoločenské vedy (akútne najmä v SR).
Aspoň vo verejnej správe (s vlastnou právomocou
SR i ČR voči nej) je účelné „preorať“ svojvoľne a stochasticky vzniknuté
neopodstatnené diferencie v odmeňovaní. Ako kritérium /etalón/ by sa mal
vziať napr. plat predsedu vlády. Nateraz je plno funkcií v štáte s vyšším a
dokonca aj rádovo vyšším platovým ohodnotením ako u predsedu vlády, hoci objem a
kvalita ich práce je rádovo nižšia.
Tvrdo povedané: aj pre budúcnosť sa v ekonomickej
oblasti neráta so zmenou postavenia SR a ČR vo vlastníckej štruktúre podnikov
/vr. bánk a komerčných poisťovní/. Je to dlhodobo poloha kolónie.
Od ekonomiky a s vlastníctvom súvisiacich
rozdeľovacích procesov /mzdy, zisky/ závisí uspokojovanie potrieb ľudí. O týchto
procesoch sa už rozhoduje mimo SR a ČR.
Celkove je opodstatnené očakávanie, že doterajšie
– v podstate dobre fungujúce spoločenské prostredie sa nielen udrží, ale aj
zlepší /vr. v životnom prostredí, čistote, zeleni/.
Preto má tiež význam študovať prognózy USA, jej
CIA, EU, Číny, Svetovej banky. Podobne študovať aj každoročné celosvetové
projekty americkej rady univerzity OSN /Jerome C. Glenn a kol. : Projekt
Milénium – Budúcnosť sveta/. Zaujímavé sú tiež práce v rámci Rímskeho klubu.
Pozoruhodná je prognóza George Friedmana v knihe: Nasledujúce desaťročie
/formulované do r. 2020/.
Na záver trochu:
1. skepsy: hovorí sa, že Boh sa najviac smeje,
keď človek plánuje a spracúva si vízie a stratégie a
2. pozitívneho očakávania: nenaplní sa obraz vraj prognostického typu
vyjadreného na obraze Františkom Ringom Čechom s názvom „Oslobodenie Prahy
čínskou ľudovou armádou 21. augusta v roku 2040“
Základné pramene:
Štatistické ročenky SR /najmä 2011 a 2012/,
Spracované vízie a stratégie v SR /vr. Futurologickej spoločnosti na Slovensku,
2002/,
Dinuš P., Hohoš L.: Svet v bode obratu, VEDA, vydav. SAV, Bratislava, 2011,
Friedman G.: Nasledujúce desaťročie, Ikar, Bratislava, 2011,
Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR /najmä za rok 2011/,
Human Development, Report 2010, United Nations, Development Programme, New York,
USA, 2010
Prednáška bola prednesená v cykle Rozpravy OFS
dňa 14.1.2013 na VŠE v Prahe.
Pozvánka:
Rozpravy OFS - Michalem Majtánem na téma Možné strategie
zabezpečení optimálního sociálního a ekonomického vývoje SR
Stiahnite si -
PDF - verziu článku!
Bratislava, 14.1.2013
Ing. Michal Majtán, PhD.
čestný
predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku
H. Meličkovej, 841 05 Bratislava
Tel. č. 02 / 65311090
Mobil: 0904 165 262
E-mail: majtan@naex.sk
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
