Medzinárodný aspekt starobných
dôchodkov
Ing. Michal Majtán, PhD.,
prognostik
Pri medzištátnom porovnávaní
priemernej mesačnej výšky tzv. sólo starobných dôchodkov treba ich do roku
2008 prepočítať z Sk na eurá, a to nie nominálnym kurzom Sk/euro, ale tzv.
kurzom parity kúpnej sily /PKS/ Sk. Napr. v roku 2007 bol priemerný nominálny
kurz Sk/euro v sume 33,781 Sk/euro. Ale v PKS bol len 20,661 Sk/euro. Rozdiel
medzi kurzami vyplýva jednak z vysoko devalvovanej Sk ešte v prvých rokoch po
roku 1989 a jednak z priemerne nižšej cenovej úrovne tovarov a služieb v SR
v porovnaní so západnými krajinami /v jednotlivých ostatných rokoch medzi
30 - 50%/. Napr. priemerná relatívna cenová hladina v SR oproti priemeru za EÚ
25 vzrástla z 45% v roku 2002 na 58% v roku 2006.
Pri prepočte priemernej mesačnej výšky
starobných dôchodkov v SR - napr. za rok 2007 v sume 8885 Sk na eurá, a to
nominálnym kurzom (33,781 Sk/euro) vychádza, že starobný dôchodok bol v
priemere vo výške 263 eur. Tento údaj je možné používať pre porovnávanie
s rôznymi ukazovateľmi len v rámci SR. Pre účely medzištátneho porovnávania
je však nevyhnutné starobný dôchodok za SR prepočítať na porovnateľnú
cenovú úroveň a teda reálnu kúpnu silu danej sumy dôchodku. A tá je 8885
Sk : 20,661 = 430 eur. Len túto - kurzom PKS prepočítanú úroveň dôchodku
- je možné používať pre porovnanie s priemerným dôchodkom napr. v
Nemecku, Rakúsku a pod. Potom vyjdú aj iné relatívne ukazovatele /%-tá,
koeficienty, násobky a pod./.
Podstata je totiž v tom, že dôchodca
na Slovensku nakúpi taký rozsah tovarov a služieb na vnútornom trhu
Slovenska za aký musí dôchodca v zahraničí uhradiť nie 263 eur, ale 430
eur. Takže pre objektívne a reálne hodnotenie kúpnej sily dôchodkov na
Slovensku a v zahraničí treba používať prepočítanú vyššiu sumu, t. j.
v PKS /vyššie uvedených 430 eur/. To v relatívnom vyjadrení predstavovalo v
roku 2007 približne 36% z úrovne dosahovanej v Rakúsku /približne 1200 eur/.
Nie teda len 22% ako vychádza z jednoduchého prepočtu dôchodku z Sk na eurá
nominálnym kurzom, ktorý je devalváciou pre medzištátne porovnávanie
klamlivý.
Podobne pri odhade priemernej výšky
starobného dôchodku v roku 2007 v Írsku vo výške 750 eur porovnateľný dôchodok
v SR vo výške 430 eur v PKS tento predstavuje 57 %-tnú úroveň oproti Írsku.
Zlepšenie pomeru napr. na 70 % určite potrvá najmenej do roku 2030 /aj v Írsku
budú medzitým dôchodky rásť/.
Rozdiel v PKS eura používaného od
1.1.2009 oproti eurám v ďalších krajinách bude v SR ešte viac rokov pretrvávať
/vyskytuje sa to aj v Portugalsku, Grécku, Španielsku a inde/. Preto sa aj v
ďalších rokoch budú sociálno-ekonomické ukazovatele za SR prepočítavať
na PKS.
Pre rok 2008 odhadujem, že reálna
úroveň sólo starobných dôchodkov bola v SR na úrovni približne 498 eur
/kurz PKS= 21,000/, a to oproti prepočtu priemerným nominálnym kurzom vo výške
31,5 Sk/euro, čo je 298 eur.
Výraznejšie zlepšenie relatívneho
pomeru reálnej úrovne starobných dôchodkov v SR, t. j. v PKS v porovnaní
napr. s Rakúskom z dnešnej okolo tretinovej úrovne sa do budúcnosti nedá očakávať.
Do roku 2030 maximálne na 40%. Pozitívne v prognóze je aspoň to, že k určitému
zlepšeniu relatívneho pomeru môže dôjsť. Vyžiada si to však napr. odstránenie
neobjektívne nízkych starobných dôchodkov vymeraných do konca roku 2003 ich
podstatným zvýšením.
Napr. aj v podobe mimoriadneho prídavku
v sume aspoň 40 eur mesačne dôchodcom s dôchodkom vymeraným do konca r.
2003.
V dlhodobej prognóze do r. 2100 sa
snáď možno nádejať dosiahnuť v SR, aby starobné dôchodky dosiahli aspoň
polovicu reálnej úrovne napr. v Rakúsku. Žiaľ tzv. 2. pilier dôchodkového
systému procesy vyrovnávania bude skôr brzdiť než by im mal napomáhať!!!
Dôvod pomalého zlepšovania a
vyrovnávania sa na úroveň vyspelejších krajín je v tom, že odstup
Slovenska v tvorbe hrubého domáceho produktu /HDP/ vyjadreného v PKS v prepočte
na 1 obyvateľa bol v roku 2007 - v porovnaní s priemerom za 27 štátov Európskej
únie /EÚ 27/ - 31,5 %, čiže takmer o tretinu.
V ČR to bol mínusový rozdiel menší
- len 18,5%, čiže asi o pätinu.
Pri optimistickom variante prognózy
by HDP v PKS na 1 obyvateľa v roku 2030 mohol byť vo vzťahu k priemeru za EÚ
27 približne 80%, v roku 2050 približne 85% a v r. 2100 asi 90%. Odstup SR
oproti priemeru za EÚ 27 by sa tak mohol znížiť do r. 2030 z 31,5% v roku
2007 na približne 20%, v roku 2050 - 15% a v roku 2100 na 10%. To znamená, že
SR by dosiahlo v roku 2030 odstup, ktorý bol v ČR už v roku 2007.
Prezentovaný variant prognózy vývoja
HDP v PKS na 1 obyvateľa /vo vízii z roku 2008/ do roku 2030 je optimistickejší,
pretože ráta so znížením rozdielu na 10 - 20%, a to vo vzťahu k vyspelejším
krajinám EÚ 27 v podobe pôvodnej EÚ 15.
Vzhľadom však na rozpredaj národného
bohatstva zahraničným vlastníkom každoročný prevod z vytvoreného HDP do
zahraničia v podobe dividend, úrokov, zisku a pod. je a ďalej stále bude
približne vo výške 6% z HDP /v roku 2007 takmer 120 mld Sk = 4 mld eur/. Z
toho dôvodu na rozdelenie v SR zostáva menej. Preto priemerná reálna výška
miezd môže byť v roku 2030 nie úmerne 80 -tnej úrovni k priemeru v EÚ 27 v
tvorbe HDP, ale približne len na 65 %-tnej úrovni /EÚ SAV predpokladá
optimistickejší variant na 65 - 75%, avšak k EÚ 15/.
Rozdiel medzi tvorbou HDP a jeho použitím
na mzdy sa prejavuje aj v rozdiele medzi pomerom v priemernej výške HDP v PKS
na 1 obyvateľa /v roku 2007 vyššie uvedených 68,5%/ a pomerom v úhrnnej
spotrebných výdavkov na 1 obyvateľa ktorý bol 60,6% - je takmer 8%.
Rozpredaj národného bohatstva SR
mal, má a bude mať dané logické dôsledky v neprospech obyvateľstva SR. A
to najmä bežného zamestnaného obyvateľstva a dôchodcov. Tzv.
"smotana" v podielovej výške vyššie uvedených približne 6% z
tvorby "mlieka" v podobe HDP musí odchádzať do zahraničia.
Slovensko sa stalo v tomto kontexte už len klasickou "banánovou"
republikou. Horných 10 tisíc je platených, resp. majú príjmy z časti
majetkov na úrovni vyspelých krajín Západu a zabezpečujú výhodné daňové
systémy, ochranu súkromného majetku, akú takú bezpečnosť a hranie sa pri
voľbách na demokraciu. Aj ich nadmerné a práci nezodpovedajúce príjmy ďalej
uberajú z vytvoreného HDP na úkor jeho tvorcov. Osobitne aj dôchodcov. Veď
priemerná mesačná reálna výška sólo starobných dôchodkov bola aj v roku
2008 ešte o približne 10% nižšia ako v roku 1989. V nadväznosti na pomalšie
vyrovnávanie sa Slovenska v úrovni miezd za HDP sa ďalej ešte intenzívnejšie
vývoj premietne na vývoj starobných dôchodkov. Nateraz začal dokonca proces
znižovania rastu priemeru aj v dôsledku nástupu dôchodcov, ktorí mali aj
roky nezamestnanosti a nízkych miezd, príp. len čiernych miezd bez zdaňovania
a bez odvodov na starobné poistenie a nižších poistných základov u živnostníkov,
ktorí neboli v ostatných 15 - 20 rokoch ochotní si viac platiť na dôchodok.
Preto sa očakáva, že tzv. koeficient náhrady miezd v dôchodkoch bude naďalej
veľmi blízko okolo hranice len 40%.
Uvedené výsledky a štruktúra
rozdeľovacích procesov sú na dlhé desaťročia nezvratne dané a v spoločenskom
systéme zakotvené.
Nedá sa preto maľovať pre
Slovensko nejako zvlášť ružový a v pozitívnejšom smere razantnejší vývoj,
než som uviedol vyššie.
Pramene: SR v číslach 2008, ŠÚ
SR, Bratislava, Štatistická ročenka SR 2007, Veda, Bratislava, str. 648,
vlastné prepočty
24.1.2009
Ing. Michal Majtán, PhD.
čestný
predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku
H. Meličkovej, 841 05 Bratislava
Tel. č. 02 / 65311090
Mobil: 0904 165 262
E-mail: majtan@naex.sk
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
