:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v XXI. storočía
Čas konania: 10. apríla 2019 (streda) o 16:30 hod.
Miesto konania: v priestoroch Inštitútu ASA, Gunduličova č. 12, Bratislava

Medzinárodný aspekt starobných dôchodkov

Ing. Michal Majtán, PhD., prognostik

Pri medzištátnom porovnávaní priemernej mesačnej výšky tzv. sólo starobných dôchodkov treba ich do roku 2008 prepočítať z Sk na eurá, a to nie nominálnym kurzom Sk/euro, ale tzv. kurzom parity kúpnej sily /PKS/ Sk. Napr. v roku 2007 bol priemerný nominálny kurz Sk/euro v sume 33,781 Sk/euro. Ale v PKS bol len 20,661 Sk/euro. Rozdiel medzi kurzami vyplýva jednak z vysoko devalvovanej Sk ešte v prvých rokoch po roku 1989 a jednak z priemerne nižšej cenovej úrovne tovarov a služieb v SR v porovnaní so západnými krajinami /v jednotlivých ostatných rokoch medzi 30 - 50%/. Napr. priemerná relatívna cenová hladina v SR oproti priemeru za EÚ 25 vzrástla z 45% v roku 2002 na 58% v roku 2006.

Pri prepočte priemernej mesačnej výšky starobných dôchodkov v SR - napr. za rok 2007 v sume 8885 Sk na eurá, a to nominálnym kurzom (33,781 Sk/euro) vychádza, že starobný dôchodok bol v priemere vo výške 263 eur. Tento údaj je možné používať pre porovnávanie s rôznymi ukazovateľmi len v rámci SR. Pre účely medzištátneho porovnávania je však nevyhnutné starobný dôchodok za SR prepočítať na porovnateľnú cenovú úroveň a teda reálnu kúpnu silu danej sumy dôchodku. A tá je 8885 Sk : 20,661 = 430 eur. Len túto - kurzom PKS prepočítanú úroveň dôchodku - je možné používať pre porovnanie s priemerným dôchodkom napr. v Nemecku, Rakúsku a pod. Potom vyjdú aj iné relatívne ukazovatele /%-tá, koeficienty, násobky a pod./.

Podstata je totiž v tom, že dôchodca na Slovensku nakúpi taký rozsah tovarov a služieb na vnútornom trhu Slovenska za aký musí dôchodca v zahraničí uhradiť nie 263 eur, ale 430 eur. Takže pre objektívne a reálne hodnotenie kúpnej sily dôchodkov na Slovensku a v zahraničí treba používať prepočítanú vyššiu sumu, t. j. v PKS /vyššie uvedených 430 eur/. To v relatívnom vyjadrení predstavovalo v roku 2007 približne 36% z úrovne dosahovanej v Rakúsku /približne 1200 eur/. Nie teda len 22% ako vychádza z jednoduchého prepočtu dôchodku z Sk na eurá nominálnym kurzom, ktorý je devalváciou pre medzištátne porovnávanie klamlivý.

Podobne pri odhade priemernej výšky starobného dôchodku v roku 2007 v Írsku vo výške 750 eur porovnateľný dôchodok v SR vo výške 430 eur v PKS tento predstavuje 57 %-tnú úroveň oproti Írsku. Zlepšenie pomeru napr. na 70 % určite potrvá najmenej do roku 2030 /aj v Írsku budú medzitým dôchodky rásť/.

Rozdiel v PKS eura používaného od 1.1.2009 oproti eurám v ďalších krajinách bude v SR ešte viac rokov pretrvávať /vyskytuje sa to aj v Portugalsku, Grécku, Španielsku a inde/. Preto sa aj v ďalších rokoch budú sociálno-ekonomické ukazovatele za SR prepočítavať na PKS.

Pre rok 2008 odhadujem, že reálna úroveň sólo starobných dôchodkov bola v SR na úrovni približne 498 eur /kurz PKS= 21,000/, a to oproti prepočtu priemerným nominálnym kurzom vo výške 31,5 Sk/euro, čo je 298 eur.

Výraznejšie zlepšenie relatívneho pomeru reálnej úrovne starobných dôchodkov v SR, t. j. v PKS v porovnaní napr. s Rakúskom z dnešnej okolo tretinovej úrovne sa do budúcnosti nedá očakávať. Do roku 2030 maximálne na 40%. Pozitívne v prognóze je aspoň to, že k určitému zlepšeniu relatívneho pomeru môže dôjsť. Vyžiada si to však napr. odstránenie neobjektívne nízkych starobných dôchodkov vymeraných do konca roku 2003 ich podstatným zvýšením.

Napr. aj v podobe mimoriadneho prídavku v sume aspoň 40 eur mesačne dôchodcom s dôchodkom vymeraným do konca r. 2003.

V dlhodobej prognóze do r. 2100 sa snáď možno nádejať dosiahnuť v SR, aby starobné dôchodky dosiahli aspoň polovicu reálnej úrovne napr. v Rakúsku. Žiaľ tzv. 2. pilier dôchodkového systému procesy vyrovnávania bude skôr brzdiť než by im mal napomáhať!!!

Dôvod pomalého zlepšovania a vyrovnávania sa na úroveň vyspelejších krajín je v tom, že odstup Slovenska v tvorbe hrubého domáceho produktu /HDP/ vyjadreného v PKS v prepočte na 1 obyvateľa bol v roku 2007 - v porovnaní s priemerom za 27 štátov Európskej únie /EÚ 27/ - 31,5 %, čiže takmer o tretinu.

V ČR to bol mínusový rozdiel menší - len 18,5%, čiže asi o pätinu.

Pri optimistickom variante prognózy by HDP v PKS na 1 obyvateľa v roku 2030 mohol byť vo vzťahu k priemeru za EÚ 27 približne 80%, v roku 2050 približne 85% a v r. 2100 asi 90%. Odstup SR oproti priemeru za EÚ 27 by sa tak mohol znížiť do r. 2030 z 31,5% v roku 2007 na približne 20%, v roku 2050 - 15% a v roku 2100 na 10%. To znamená, že SR by dosiahlo v roku 2030 odstup, ktorý bol v ČR už v roku 2007.

Prezentovaný variant prognózy vývoja HDP v PKS na 1 obyvateľa /vo vízii z roku 2008/ do roku 2030 je optimistickejší, pretože ráta so znížením rozdielu na 10 - 20%, a to vo vzťahu k vyspelejším krajinám EÚ 27 v podobe pôvodnej EÚ 15.

Vzhľadom však na rozpredaj národného bohatstva zahraničným vlastníkom každoročný prevod z vytvoreného HDP do zahraničia v podobe dividend, úrokov, zisku a pod. je a ďalej stále bude približne vo výške 6% z HDP /v roku 2007 takmer 120 mld Sk = 4 mld eur/. Z toho dôvodu na rozdelenie v SR zostáva menej. Preto priemerná reálna výška miezd môže byť v roku 2030 nie úmerne 80 -tnej úrovni k priemeru v EÚ 27 v tvorbe HDP, ale približne len na 65 %-tnej úrovni /EÚ SAV predpokladá optimistickejší variant na 65 - 75%, avšak k EÚ 15/.

Rozdiel medzi tvorbou HDP a jeho použitím na mzdy sa prejavuje aj v rozdiele medzi pomerom v priemernej výške HDP v PKS na 1 obyvateľa /v roku 2007 vyššie uvedených 68,5%/ a pomerom v úhrnnej spotrebných výdavkov na 1 obyvateľa ktorý bol 60,6% - je takmer 8%.

Rozpredaj národného bohatstva SR mal, má a bude mať dané logické dôsledky v neprospech obyvateľstva SR. A to najmä bežného zamestnaného obyvateľstva a dôchodcov. Tzv. "smotana" v podielovej výške vyššie uvedených približne 6% z tvorby "mlieka" v podobe HDP musí odchádzať do zahraničia. Slovensko sa stalo v tomto kontexte už len klasickou "banánovou" republikou. Horných 10 tisíc je platených, resp. majú príjmy z časti majetkov na úrovni vyspelých krajín Západu a zabezpečujú výhodné daňové systémy, ochranu súkromného majetku, akú takú bezpečnosť a hranie sa pri voľbách na demokraciu. Aj ich nadmerné a práci nezodpovedajúce príjmy ďalej uberajú z vytvoreného HDP na úkor jeho tvorcov. Osobitne aj dôchodcov. Veď priemerná mesačná reálna výška sólo starobných dôchodkov bola aj v roku 2008 ešte o približne 10% nižšia ako v roku 1989. V nadväznosti na pomalšie vyrovnávanie sa Slovenska v úrovni miezd za HDP sa ďalej ešte intenzívnejšie vývoj premietne na vývoj starobných dôchodkov. Nateraz začal dokonca proces znižovania rastu priemeru aj v dôsledku nástupu dôchodcov, ktorí mali aj roky nezamestnanosti a nízkych miezd, príp. len čiernych miezd bez zdaňovania a bez odvodov na starobné poistenie a nižších poistných základov u živnostníkov, ktorí neboli v ostatných 15 - 20 rokoch ochotní si viac platiť na dôchodok. Preto sa očakáva, že tzv. koeficient náhrady miezd v dôchodkoch bude naďalej veľmi blízko okolo hranice len 40%.

Uvedené výsledky a štruktúra rozdeľovacích procesov sú na dlhé desaťročia nezvratne dané a v spoločenskom systéme zakotvené.

Nedá sa preto maľovať pre Slovensko nejako zvlášť ružový a v pozitívnejšom smere razantnejší vývoj, než som uviedol vyššie.

Pramene: SR v číslach 2008, ŠÚ SR, Bratislava, Štatistická ročenka SR 2007, Veda, Bratislava, str. 648, vlastné prepočty

24.1.2009

Ing. Michal Majtán, PhD.
čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
podpredseda Jednoty dôchodcov na Slovensku

H. Meličkovej, 841 05 Bratislava
Tel. č. 02 / 65311090
Mobil: 0904 165 262
E-mail: majtan@naex.sk



 

Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia


Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Zľavy na wellness pobyty

Odmena za nákup na ZľavaDňa

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2019 veda.sk | Ochrana osobných údajov | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET