Ako v druhom desaťročí 21. storočia?
Ing. Michal Majtán, PhD., čestný
predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
Pozoruhodné prognózy vývoja, a to všestranne
chápaného spoločenského života na druhé desaťročie 21. storočia vyslovil George
Friedman v knihe „Nasledujúce desaťročie“ /kde sme .... a kam sa uberáme/,
Vydavateľstvo Ikar, Bratislava, 2011 (pôvodne Random House, USA a Kanada, 2011).
Autor sa v knihe zaoberá budúcnosťou celého sveta. Možno však oprávnene
konštatovať, že predovšetkým z pohľadu USA a dokonca najmä z pohľadu záujmov
USA.
V mnohom nadväzuje na jeho publikáciu
„Nasledujúcich 100 rokov“ (Ikar, Bratislava 2009). Autor je politológom. Založil
a riadi Strategic Forecasting /STRAT-FOR/ - je to súkromná spravodajská agentúra
označovaná za tieňovú CIA. Narodil sa v Maďarsku v židovskej rodine, ktorá
prežila holokaust a emigrovala do USA. Zaoberá sa medzinárodnými vzťahmi,
strategickým plánovaním, modelovanim a prognostikou.
Pre terajšie desaťročie predpovedá relatívne dosť
veľké zvraty. Zväčša však s pozitívnym smerovaním.
Všeobecne by podľa neho:
mali vojny v islamskom svete dohasínať, život bude naďalej v očakávaní rôznych
teroristických útokov, malo by dôjsť k mierovému usporiadaniu vzťahov USA s
Iránom, výrazné budú ďalšie pokroky a zmeny v technike /vr. osobitne v
energetike/, v Číne začne vznikať ekonomická i politická kríza, najmä v prvej
polovici desaťročia bude svet zmietaný finančnou krízou, majú sa zmeniť aj
vzťahy medzi USA a Izraelom, v niektorých štátoch bude nedostatok pracovných síl
a bude prebiehať aj silná vlna migrácií obyvateľstva a že USA bude naďalej v
postavení (už skôr samovoľne, ale aj s prispením cieľavedomých krokov)
svetového impéria.
Podľa G. Friedmana postavenie USA ako impéria
vzniklo nezamýšľane, len ako dôsledok všestranných svetových a historických
faktorov a prúdov. Miernejšie formulované - predpovedá, že USA budú významnou
svetovou veľmocou a že budú hegemónom celé 21. storočie.
Pre budúcnosť nabáda politikov USA k „vyváženej
globálnej stratégii podľa príkladu starovekého Ríma či Veľkej Británie spred sto
rokov“. Teda „nevládnuť“ pomocou hrubej sily, ale vznášaním rozporov medzi
regionálne štáty /str. 16/. K tomu okrem iného patrí nepripúšťanie spojenia
„rastúcej technickej úrovne Európy s prírodnými zdrojmi Ruska“ /str. 19/. Podľa
môjho názoru tento aspekj politiky USA sa veľmi neplní.
Podľa G. Friedmana USA vraj znepokojuje Európska
únia /EÚ/. Je známe, že EÚ skutočne vznikla aj ako možný dôstojnejší a silnejší
partner USA a ostatných veľkých štátov sveta.
Bude pokračovať silná väzba Ruska a Nemecka. Bude
v oblasti energií, technológií i využívania pracovného potenciálu Ruska v
nemeckých továrňach v Rusku. Autor má názor, že USA majú túto väzbu oslabovať, a
to aj prostredníctvom Poľska.
Pri dosiahnutí fázy zrelosti ekonomiky Číny /aj
keď pri chudobe väčšiny jej obyvateľov/ a nie je sa potrebné jej obávať. Autor
vidí potrebu väčšej pozornosti USA vo vzťahu k Japonsku.
G. Friedman vychádza z pretrvávajúceho názoru, že
ekonomická politika USA „ovplyvňuje životy miliárd ľudí, neraz aj na viac
generácií“ /str. 25/. Vychádza aj z toho, že USA sú jedinou vojenskou mocnosťou
globálneho významu – osobitne aj z pohľadu námorníctva. Predpovedá, že terajšie
desaťročie žiada viac úsilia o úpravu vzťahov najmä s Iránom a Izraelom.
Výrazným záujmom USA bude fyzická bezpečnosť USA a slobodný medzinárodný
ekonomický systém, nie však absolútne neregulovaný /podľa predstáv ideológov
voľného trhu/. Predpokladá však aj to, že USA budú musieť riešiť otázku „ako
zvládať nepriateľstvo okolitého sveta“ /str. 40/. V rámci toho ale uvádza, že
strategickým cieľom musí byť: zabrániť vzniku akejkoľvek mocnosti, ktorá by
mohla ohroziť hegemóniu USA kdekoľvek na svete. Zdá sa to až nereálne a odvážne.
Nástrojom na to má byť aj existencia už viacerých regionálnych vojenských
veliteľstiev.
Na druhej strane nie je nereálne (často aj v
Európe uvádzané) tvrdenie, že „Európa už stratila svoj rozhodujúci význam“.
Autor publikácie nabáda, aby sa USA odpútali od
reliktov studenej vojny, za ktoré považuje NATO, Medzinárodný menový fond
i OSN. Odporúča inštitúcie regionálneho charakteru a vytvárať koalície na
zvládanie nebezpečenstiev. Predpovedá však aj skutočnosť, že občanom USA bude
prekážať zahraničná angažovanosť ich krajiny vyžadujúca nákladný a ťažkopádny
aparát.
Za ekonomickú oblasť konštatuje, že kríza
priniesla potrebu vyššej moci štátu a politikov a obmedzila autonómiu trhu a
silu finančných elít. Predvída, že „posilňovanie štátu bude v globálnom meradle
patriť k určujúcim charakteristikám budúceho desaťročia“ /str. 69/. Majú tiež
prevládnuť trendy narastania ekonomického nacionalizmu. Desaťročie vraj nebude
zvyšovať hojnosť a prinesie zvýšenie napätia do života jednotlivcov ako aj potom
do politického systému.
V oblasti Iraku a Saudskej Arábie sa bude
naďalej čeliť problémom, a to aj v súvislosti s odchodom vojsk USA z Iraku. Pre
oblasť Iránu je autor čiastočne optimistický a nabáda vymaniť sa z pasce do
ktorej sa USA dostali. Vraj tomu napomôže aj vývoj ekonomickej situácie.
Z hľadiska bezpečnosti a hrozby terorizmu ani v
ďalšom desaťročí nie je možné dosiahnuť absolútnu bezpečnosť a zničiť úplne
islamský terorizmus a terorizmus aj domácich teroristov. Predchádzať im má
nielen prevencia v ochrane štátov, ale aj v podobe prítomnosti USA vo viacerých
regiónoch.. V oblasti Izraela a Palestíny treba rešpektovať jasnú
existenciu palestínskeho národa. Z toho musí vychádzať aj politika USA /a
ďalších štátov/. Odporúča pre USA politiku tichého odpútania sa od Izraela.
Predpovedá, že Izraelu nateraz nehrozí veľká konvenčná vojna. A nepotrebuje
preto ani doterajšiu zahraničnú pomoc. Zvýšiť treba spoluprácu a priblíženie sa
arabským krajinám.
Predvída však, že vojna z Afganistanu sa
môže rozšíriť na Pakistan a že USA by mali pomáhať Pakistanu. Predvída,
že celkovo hegemónom v oblasti Perského zálivu bude Irán a že treba hľadať
spôsoby ako s ním vychádzať. USA sa okrem toho majú usilovať, aby si
neznepriatelili Turecko a „aby sa Turecko a Irán nespojili s
cieľom ovládnuť a rozdeliť si arabský svet“ /str. 143/.
Rusko bude zrejme upevňovať domáce i
zahraničné štruktúry. Bude pokračovať napĺňanie jeho stratégie na rozvoj a vývoz
kovov, ropy, plynu, obilia, energie. Rusko to uživí a bude mať pevné väzby na
Európu. Súčasne bude budovať hospodársku úniu s Bieloruskom a Kazachstanom a
možno aj s Arménskom, Kirgizskom a Tadžikistanom, a to na spôsob EÚ. Predpovedá
mu však, že jeho dlhodobý výhľad bude nepriaznivý a že sa mu nepodarí ostať
významným hráčom na medzinárodnej scéne. Závislosť od vývozu surovín a energií
plní síce pokladnice, ale nerozvíja vraj jeho hospodárstvo.
Prekvapivo otvorené sú názory G. Friedmana v tom,
že USA musia v nasledujúcich desiatich rokoch „urobiť všetko preto, aby
zablokovali nemecko – ruskú dohodu“ /str. 159/. Obáva sa, že zjednotením Ruska a
Európy by vznikla sila, ktorá by sa Amerike vyrovnala, alebo by ju i predstihla.
Vychádza aj z toho, že krajiny európskeho zázemia sa viac ako Ruska obávajú USA.
Vnímajú ich skôr „ako hospodárskych konkurentov než ako partnerov a ako silu,
ktorá ich tlačí do konfliktov, do ktorých sa im nechce. Rusi sa im, naopak,
javia ako synergický doplnok vyspelých európskych krajín“ /str. 159/. Pre Európu
– okrem iného – z polohy Poľska odporúča, aby bolo mocným klinom medzi Nemeckom
a Ruskom. Pre Slovensko, Maďarsko a Rumunsko je strategickým imperatívom
USA udržiavať s nimi „priateľské vzťahy a pomáhať im pri zvyšovaní ich vojenskej
spôsobilosti“ /str. 164/.
Varovnou prognózou pre Európu je však Friedmanova
téza o možnosti byť bojiskom tretej svetovej vojny. Nacionalizmus naraz
nadobudol značný politický vplyv. Podľa môjho názoru je však z USA /pre ich
záujmy a stratégiu/ rôznym spôsobom podporovaný. Pre najbližšie desaťročie však
G. Friedman uvádza, že EÚ nezanikne. Nevyvinie sa však vraj na mnohonárodný
štát. V najbližších rokoch hospodárske problémy budú pokračovať. Budú aj
príčinou rozporov medzi štátmi a budú spochybňovať výhodnosť spoločnej meny.
Veľká Británia sa vraj väčšmi pripúta k USA. Konštatuje však aj, že predbežne
„Európa ako celok sa nechce dať vtiahnuť do konfrontácie“ /str. 193/.
Pre Západné Tichomorie /najmä Japonsko,
Čína, India a Indonézia/ G. Friedman predpovedá krízy, ktorých zárodky sa črtajú
na obzore už teraz. Vývoj prekoná aj rôzne transformácie. Má však zostať
hospodárska spolupráca Číny i Japonska z USA. Najmä vzťahy Japonska a USA
zostanú stabilné. Stabilita Číny sa bude musieť zabezpečovať aj posilnením
vnútornej bezpečnosti.
Obdobne sa ráta s pokračovaním strategickej
spolupráce USA s Austráliou, Singapúrom, Indiou i Južnou Kóreou.
Vo vzťahu ku Kube je úlohou zabezpečiť, že
sa nestane základňou pre cudzie mocnosti. Vo vzťahu k Venezuele ide z
polohy USA o blahosklonný postoj. Je menej dôležitý a očakáva sa do tridsiatich
rokov, že sa tam zmení strategický pohľad na svet.
USA by mali podporovať Argentínu, a to aj
z hľadiska jej postavenia voči Brazílii. V rámci toho motivovať firmy z USA, aby
investovali v Argentíne, a to najmä mimo poľnohospodárstvo. Brazília je
mocnosťou s veľkým vplyvom nielen v Južnej Amerike, ale aj v Afrike. USA s ňou
majú trvale udržiavať priateľské vzťahy.
Významné sú vzťahy USA s Mexikom, a to vr.
aj v oblasti migrácie obyvateľstva a drog. Stratégiou pre oblasť migrácie
vlastne má byť, aby sa výrazne nezastavila. A to aj z demografických dôvodov a
zo zamestnávania migrantov na málo populárne práce. Nedá sa očakávať ani úspech
v zastavení pašovania drog.
Vzťahy USA s Kanadou zrejme zostanú
stabilne dobré. Ekonomicky i politicky.
Celkove postavenie USA na západnej pologuli je
bezpečné. Formálne vlády krajín západnej pologule nemajú mať pocit, že v nich
USA zasahujú. G. Friedman celkom otvorene a drsne však uvádza, že „USA budú
zasahovať do latinskoamerických záležitostí, konkrétne v Argentíne. Musia to
však zaobaliť do všeobecných debát na tému ľudských práv a sociálneho pokroku“
/str. 248/. Nepripomína to čitateľovi celú Európu, býv. Sovietsky zväz a
odtrhnuté štáty od neho???
V Afrike zrejme zatiaľ nejde zabrániť
vojnám. Vývoj zrejme povedie k jej ďalšiemu rozčleňovaniu. Je roztrieštená s
mnohými konfliktami. Najspôsobilejšia je Juhoafrická republika. V Afrike naďalej
bude rozširovať svoj vplyv Čína. USA bude zaujímať osud nigerijskej a angolskej
ropy a ako kontrolovať šírenie vplyvu islamu na severe Afriky, v Somálsku, či
Etiópii.
Technický rozvoj podľa G. Friedmana v
nasledujúcom desaťročí vraj bude stagnovať. Orientácia bude viac na
nízkorizikové projekty. Trh sa bude zapĺňať elektromobilmi i novými mobilmi,
robotmi a pod. Situácia sa má zlepšovať od roku 2016. Hospodárske účinky
starnutia populácie zosilní rastúca stredná dĺžka života a rast výdavkov na
zdravotnú starostlivosť. Bude sa rozvíjať medicínsky výskum, biotechnológie,
genetika i farmaceutický priemysel. Treba rátať s ďalším rastom energetickej
spotreby. V rámci toho aj s pokračovaním využívania uhlia a plynu. Okrem toho aj
na výrobu vody. Významne sa musí podporovať využívanie slnečnej energie.
Sme v období keď je štát silnejší ako trh a má k
dispozícii viac zdrojov. Štát je oveľa lepším investorom v oblasti dlhodobých
inovácií.
G. Friedman požaduje, aby USA „svoju obsedantnú
zahraničnú politiku nahradili vyváženejším a citlivejšie formulovaným
uplatňovaním moci“ /str. 278/. Z taktického hľadiska má ísť aj o „odklonenie
vojenských prostriedkov potenciálnych nepriateľov USA na niektorého z ich
susedov v regióne“ /str. 279/.
Základom americkej moci aj naďalej budú oceány.
Vojnové námorníctvo bolo a bude strategickým základom USA a za ním nasledujú
americké sily vesmírneho určenia. V tom bude pokračovať rozvoj a vývoj
prieskumných satelitov, ktoré môžu riadiť aj protilodné rakety. Pôsobiť bude
naďalej 16 jestvujúcich tajných spravodajských služieb. Záverom G. Friedman
konštatuje, že USA sú oveľa mocnejšie, než si väčšina ľudí myslí.
28.12.2011
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
