Obava pred revolúciou
v Nemecku a Európe? Hľadanie cesty z hlbokej ekonomicko-sociálnej a morálnej
krízy.
PhDr. Viliam Jablonický, publicista, historik kultúry
Autor je
členom výboru Futurologickej spoločnosti na
Slovensku.
Začiatkom novembra Hamburger Abendblatt
zverejnil zrejme prvý mimoriadnu správu, ktorú potom prevzal významný nezávislý
a pomerne, na našu škodu neznámy, švajčiarsky týždenník Zeit-Fragen, Otázky
doby, aj na svojej rovnomennej web stránke zeit-fragen.ch, dostupnej okrem nemčiny
aj vo francúzštine a angličtine: Jeden z najúspešnejších a zaiste stále
dobre informovaných nemeckých kancelárov Helmut Schmidt sa obáva možnej
revolúcie v Európe! Pre orientáciu čitateľa postačí, iba podtitul časopisu
reflektujúceho najzávažnejšie problémy nielen Švajčiarska, či nemeckého
jazykového, kultúrneho a ekonomického vplyvu, ale aj európske a globálne,
ktoré majú dopad na predovšetkým menšie a menej dominantné štáty: Týždenník
pre slobodnú výmenu názorov, etiku a zodpovednosť pre posilnenie a udržanie
práv národov, ľudské práva a humanitárne práva národov. Jeden z najúspešnejších
moderných nemeckých kancelárov, orientáciou sociálny demokrat, vyslovil to
zrejme nenáhodne siedmeho novembra na Hospodárskom fóre hamburgského, iného
veľmi vplyvného nemeckého týždenníka Die Zeit - Doba. Pred šesťsto elitnýmiu
poslucháčmi z hospodárstva, politiky a menežmentu. Súbežne ju publikoval
internetovo nielen Die Zeit, ale aj Die Welt, ten to dal tiež na titulnú
stranu, do titulku Wir-stehen-vielleicht-vor-einer-Revolution-in-Europa a ďalšie
veľké nemecké médiá.Text príznačne, ako mnohé iné veľmi závažné, naše
médiá vôbec nezaznamenali. Na pozadí dlhovej krízy a hlbokých politických
a hospodárskych premien vo svete, varoval, že "Sme v prevečer možnej
revolúcie v Európe". Konštatoval, že nielen európske inštitúcie
stratili dôveru, ale neistotu cítiť aj v Číne a USA. V rámci celodňovej
diskusie o budúcnosti Európy a eura, spoluúradujúci šéf Deutschen Bank, Jürgen
Fitschen, sebakriticky priznával a označoval "krátkodobé maximalizácie
zisku v bankách za ekonomicky nezmyselné". /Tu pripomínam, že rakúske
médiá, viackrát, naposledy približne pred rokom, uvádzali, že zisky ich bánk
v strednej a východnej Európe boli práve najvyššie na Slovensku, ktoré
kapitálovo nedisponuje, čo je jedna z európskych rarít, jedinou vlastnou
bankou!/ Fitschen považoval vytvárané škody za dlhodobé a navyše neumožňovali
vyplácať výnosy v najväčších nemeckých bankách skôr ako po piatich
rokoch, takže uvedený program musia banky zásadne zmeniť. Optimistickejší
bol spolkový minister financií Wolfgang Schäuble v lakonickej mediálnej citácii:
"Dokážeme to prekonať, ale Grécko sme ešte nedoriešili." Pripomínam,
že to bolo to ešte pred novembrovým bruselským stretnutím členských štátov
menovej únie a EU, ktoré Grécku odpustili ďalšie desiatky miliárd eur,
oddialili im splátky a prisľúbili zapožičať ďalšie obrovské sumy peňazí...Pravdaže
a to sa týka zásadne aj našej sociálno-ekonomickej úrovne.
Bezpečnostno-politické ohrozenie
Približne v rovnakom čase prednášal v Bruseli
pred belgicko-švajčiarskom obchodnou komorou André Blattmann, švajčiarsky
veliteľ armády, ako o tom píše to isté číslo Zeit-Fragen 48/2012, obavu a
varovanie z toho, že dlhová kríza v Európskej únii prináša vysokú
nezamestnanosť, ktorá sa stáva najväčším bezpečnostno-politickým
ohrozením takej konsolidovanej krajiny ako je Švajčiarsko. Hovorkyňa Európskej
únie Pia Ahrenkilde odmietla akékoľvek obavy Švajčiarov, zmluvami úzko
prepojenými s Úniou výčitkou, že s obdobnými katastrofickými scenármi sa
EÚ nebude zaoberať, teda, že ich nebude počúvať. Navyše aj nedávne udeľovanie
Nobelovej ceny za mier Únii malo nasvedčovať, že Európa bola a ostane
mierovým projektom. Neutrálni Švajčiari však, napriek očividnému hnevu v
Bruseli, tlmočili chladnokrvne, že sa na predpokladaný zložitý vývoj budú
pripravovať. Aj keď to nie je dostatočne v celoeurópskom scenári, švajčiarska
armáda sa musí prichystať na ochranu kľúčových miest v národnej infraštruktúre,
ktoré môžu ohroziť aj priam prívalové vlny najmä sociálno-ekonomických
utečencov, ktorí sa aj u nich môžu uchádzať i ilegálne o azyl...
Tú istú obavu tlmočil šéf švajčiarskej armády
už na jar 2010 s poukázním na obdobné ohrozenie predovšetkých päť južných
krajín Grécka, Španielska, Talianska, Francúzska a Portugalska a ich
susedov, čo sa dokonca stretlo čiastočne aj s domácim mediálnym a politickým
odporom. Blattmann musel svoje stanovisko obhajovať aj v bernskom parlamente,
kde zdôvodňoval postupy pri výcviku armády, vychádzajúce aj z pomenovaných
ohrození a rizík... Švajčiari aj veľmi citlivo vnímajú slová o možnej
sociálno-ekonomickej revolúci tlmočené Helmutom Schmidtom. V redakčnom úvodníku
Zeit-Fragen kriticky poukazujú na nedostatočnú starostlivosť pri vzdelávaní
a výchove najmä mladej generácie, príprave do budúcich povolaní mladej v EÚ,
miesto toho sa oveľa väčšia pozornosť venuje príprave policajných štruktúr
na boj s prípadnými lokálnymi nepokojmi. V duchu príbuzného amerického
Homeland-Security-Konzept prednedávnom nakupovalo dokonca už hlboko zadĺžené
Grécko množstvo tankov značky Abrams práve z USA...Švajčiari vyzývajú
uvažovať a konať koncepčne a premyslene v oveľa širších hľadiskách
hospodárstva, miestnych, regionálnych a jednotlivých štátnych ekonomík aj
s ohľadom na životnú úroveň občanov...
Heiner Flassbeck, hlavný ekonóm a špecialista
na meny Organizácie pre svetový obchod a vývoj pri OSN, Unctad, so sídlom v
Ženeve, vyslovoval v októbrovom interview v Tages-Anzeiger vážne obavy z budúcnosti
eura. Navyše hospodárske problémy ekonomicky dobrých a ekonomiku a sociálne
problémy nezvládajúcich krajín, povedú oveľa silnejšie potom k politickej
dezintegrácii, čo môže ohrozovať vybudovanú stabilitu v Európe v
poslednom polstoročí. Obáva, že to v ohrozených krajinách môže dokonca
zničiť vytvorený model demokracie... Politická stabilita krajín je preňho
oveľa dôležitejšia ako uchovať za každú cenu vo všetkých krajinách
jednotnú menu...Navyše možný výstup z menovej únie bol by lepší ako dnešná
politická nestabilita. Mimochodom nedávno obdobne to vyhlásili zástupcovia
holandskej vlády. Flassbeck vidí zvýšenú nezamestnanosť aj bez predchádzajúceho
tlaku na platy, opätovný tlak však zvyšuje ďalšiu nezamestnanosť. A
dnes,v čase najväčšej politickej dezintegrácie v posledných päťdesiatich
rokoch požadovať väčšiu integráciu EÚ, považuje za úpne iluzórne.
Francúzski muslimovia
Zeit-Fragen 48/2012 uvádza aj analýzu z dôveryhodného
listu o mnohých problémoch vo Francúzsku. Al-Kaida tam už nepredtavuje najväčšie
ohrozenie, ako to vyslovil francúzsky minister vnútra, ale teroristické
ohrozenia z domácich zdrojov, radikálno-muslimských kruhov, mladých mužov,
ktorí sa zoskupujú najmä v predmestiach väčších miest. Obavy vyvolávajú
konštatovania, že už to nie sú jednotlivci, ale celé zoslupenia. Už nie sú
to cudzinci, ale konvertovaní Francúzi a francúzsky muslimovia. Polícia na
ne reagovala početnými domovými prehliadkami a zatknutiami. Príčina? Mladí
a dezorientovaní ľudia, vyrastajúci v chudobe,bezperspektívnosti a prostredí
kriminality, u ktorých sa vystupňuje nenávist voči spoločnosti, sú
vystavení radikálnej islamistickej propagande. Miesto dôkladného vzdelania,
ktoré by ich ukotvilo do širších spoločenských a kultúrnych súradníc.
Francúzski islamistickí bádatelia poukazujú už dlhšie na džihádsky
salafizmus, ktorí sa šíri intenzívnou propagandou cez internet, v mešitách,
ale aj priamo väzeniach. Vyzývajú ich k obetovaniu sa v službe v "svätej
vojne", odmietajú stať sa úplnými občanmi Francúzska a tak si
kompenzujú pocit neúspechu v spoločnosti. Francúzi vidia obrannú cestu voči
nim predovšetkým vo výchovnom a vzdelávacom procese, dokonca aj imánov,
ktorí majú pôsobiť i vo väzniciach...
Významný a populárny historik Nial Fergusson vo svojej poslednej knihe The
great degeneration, ako tlmočilo Neue Zu:rcher Zeitung am Sonntag, 11.novemra
2012, upozorňuje na nebezpečenstvá vo vysoko civilizovaných krajinách, ktoré
vyplývajú aj zo sociálnych problémov. Podľa neho starý, zadĺžený a
demograficky "nevýkonný" Západ sa rúca nielen hospodársky, ale
predovšetkým eticky, ako to interpretoval publicista Beat Kapeller. Ohrozené
môžu byť kľúčové politické a spoločenské inštitúcie, po ktorých môže
nasledovať ekonomický zosuv, obrovské strety más, sociálne boje, chudoba,
dokonca až fašizmus...A to v pesimistickom výhľade už onedlho, ak aj v Európe
nenájdeme vhodné obranné a racionálne mechanizmy na prekonávanie
mnohostrannej krízy...
Európu znepokojuje najmä nezamestnanosť mladých.
V septembri 2012, podľa Eurostatu, avšak už očistená od vplyvu letných
brigád a sezónnych prác, bola najvyššia v Grécku a Španielsku, 55,6% a
54,2%! S odstupom nasledovalo na rovnakej úrovni Portugalsko 35,1 a Taliansko,
Francúzsko malo 25,7%, EU priemer mal byť 22,8% Podstatne nad priemerom,
približne s tretinou nezamestnaných, by sa malo pohybovať aj Slovensko...Z EÚ
aj jeho jednotlivých členských štátov vychádzali znepokojivé výzvy, že
s tým treba niečo robiť, aby sa mládež nestala zdrojom sociálnych
nepokojov, či až revolúcie, ako na to upozorňoval Helmut Schmidt. V pamäti
západnej Európy totiž sú ešte nedávne nepokoje z Francúzka roku 2007 a
Anglicka o štyri roky neskôr, ako to pripomína ďalší, iba značkou ds podpísaný
článok v Zeit-Fragen, č. 48. Pridružovali sa k nim aj ďalšie tohoročné
demonštrácie prevažne mladých ľudí v Grécku, Španielsku, Taliansku a opätovne
vo Francúzsku či inde, nakoniec i z antikorupčných dôvodov doma. Riešením
v Európe nie sú ani nákladne budované policajné oddiely na ich potieranie.
Konštruktívne sa musí riešiť predovšetkým nezamestnanosť nielen mladých,
primerané odmeňovanie a integrácia do spoločnosti. V tradícii nemecky
hovoriacich krajín sa odvolávajú na duálnu výchovu najmä mladých ľudí
prácou a praxou, podporou štátnych iniciatív aspoň pre základné vyučenie
i menej vzdelaných a zdatných, ktorí sa aj takto ľahšie začlenia do
pracovného procesu a spoločnosti. Výskumami sa preukázalo, že tento model,
ktorý sme aj my v podobe učňovských škôl mali, podstatne znižuje mieru
nezamestnanosti mladých...
Podmiené je to však aj riešením globálnej
ekonomickej krízy. Zeit-Fragen, odporúča nevyhnutnosť regulácie najmä špekulatívnych
finančných trhov, ale aj štátne zasahovanie do pokiaľ možno nahradzovania
dovozových výrobkov vlastnými, teda minimálne dosahovanie potravinovej
sebestačnosti. A to sa nemá týkať iba krajín mimo EÚ, či iba neutrálnych.
Zákonodarstvo sa má podriadiť občianskym a demokratickým potrebám obyvateľstva,
nie moci kapitálu a brutálneho kapitalizmu. A práve tu vidí jeden z problémov
aj teoretizujúci právnik Karl Albrecht Schachtschneider. Absolútne
nekontrolovaný voľný pohyb kapitálu, čo je jednou z podmienok, členstva a
existencie v EÚ, sa môže premeniť dokonca až na "veľkú rabovačku".
Právom a povinnosťou národov a štátov je však doma vytvorené príjmy
"rozdeľovať demokratickými zákonmi slobodne, rovnomerne a skutočne
bratsky" v súčinnosti so slobodným podnikaním kapitalistov. Dnešný
brutálny kapitalizmus sa pokúša však presadzovať takmer "nepolepšiteľne"
antidemokratické a natisociálne prvky". Tie treba zákondarstvom skrotiť.
Zákony v hospodárstve a podnikaní sa odriadiť záujmom obyvateľstva, nie
lobistických skupín a iba jednotlivcom. Schachtschneider, okrem iného autor
kníh, Demokratie versus kapitalismus. Vom Recht des Menschen, 2001, Demokracia
kontra kapitalizmus. O práve ľudí, Die Souvärenität Deutschland. Souverän
ist, wer frei ist, 2012, Suverenita Nemecka. Suverénny je ten, kto je slobodný,
píše jednoznačne, že finančné skupiny, či "kapitalisti nesmú mať
moc, predpisovať zákony občanom". Musia sa obmedzovať manažéri kapitálu
ako noví vládcovia sveta, neraz vytvárajúci z más obyvateľstva zúbožené
a chudobné vrstvy, doddávam, že nielen celosvetove, obzvlášť v Afrike, ale
aj Európe i s pokusmi o neobmedzené zasahovanie práv občanov na Slovensku,
pritom: "Sloboda človeka je neoddeliteľná od slobody národov a štátov".
Zdravotníctvo, vzdelávanie, dôchodok
Aký to má odraz môžeme vidieť aj na správe
TASR, v zverejnení niektorých faktov z najnovšej štúdie o kvalite života,
ktorá skúmala očakávané o vyhliadky o budúcnosti v Európe na rozsiahlych
vzorkách až v 34 krajinách. Najnegatívnejšie očakávania mali, dosť
pochopiteľe, Gréci, ale potom sme už nasledovali my! To je veľký paradox a
obrat od predchádzajúich prioptimistických očakávaní s našou prítomnosťou
v Európskej únii, keď sme, naopak v štatistikách dosť bezstarostne
figurovali na jedných z prvých miest.... Od roku 2007 Slovensko zaznamenalo
najväčší prepad v pocite spokojnosti so životom, a to hneď po Grécku a
Malte! Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:
"Sme veľmi nespokojní so zdravotníctvom, vzdelávaním a dôchodkovým
systémom. Máme veľmi nízku dôveru vo verejné inštitúcie. Pokiaľ ide o
sociálne napätie, najviac Slováci vnímajú napätie medzi bohatými a
chudobnými a medzi národnosťami, respektíve etnickými skupinami."
Vo Veľkej Británii a Švédsku, spokojnosť so
životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku je to naopak. Prekvapujúco
vyznieva, že s Grékmi a Bulharmi odpracujeme týždenne najviac hodín! Krízová
ekonomicko-sociálna realitu odráža aj celkovú úroveň poklesu optimizmu a
pocitu šťastia za posledné roky v Európe až o pätinu. Výnimkou sú
sevverské krajiny - v Dánsku, Fínsku a Švédsku podľa prieskumu je až 80
percent optimistov. U nás: "v dôsledku krízy môžu byť zraniteľní aj
ľudia, ktorí majú na prvý pohľad dobré vyhliadky, avšak v dôsledku
straty zamestnania, nárastu dlhov či neistého bývania môžu čeliť problémom."
Andrej Králik navrhuje vyzdvihnúť úlohu rodiny, poslancom a zamestnávateľom
"zakotviť väčšiu flexibilitu pracovného času, "zlepšenie
dostupnosti predškolských zariadení tak, aby sa lepšie dali zladiť rodinné
a pracovné povinnosti."
Na ozadí tohto prieskumu niektoré európske
ohlasy sú oveľa pesemistickejšie. V Neue Zu:rcher Zeitung am Sonntag
publicista Beat Kappeler vyslovoval v novembri varovania aj pre civilizované štáty
zovšeobecňovaním o starom, zadĺženom, demograficky málo výkonnom a
politicky takmer zmätenom Západe, ktorý sa rúca nielen hospodársky, ale aj
morálne. Komu to vraj nestačí, má si prečítať najnovšiu knihu populárneho
historika Nialla Fergussona The Great Degeneration, Veľká Degenerácia.
Fergusson uozorňuje na možný pád predtým osvedčených inštitúcií v
spoločnosti, za nimi nasleduje nielen hospodársky zosuv, ale aj možné
obrovské spoločenské strety. sociálne boje, chudoba, dokonca aj možný nástup
fašizmu. Ak sa nenájdu vhodné prostriedky, Európa od toho nemusí byť ani
veľmi ďaleko.
Na spomínanom hamburgskom stretnutí to však
spolkový minister minister Wolfgang Schäuble z CDU videl trochu aj ako
Schmidt, Kaeller, či Fergusson optimistickejšie cez celosvetové zmeny a význam
eura v globalizovanom hospodárstve. Dokonca podľa Die Weltu aj nemeckej tlačovej
agentúry "Ak by sme nemali európsku menu, museli by sme ju nájsť".
Európa je stále najväčším hospodárskym regiónom sveta a euro je svetovo
dôležitá mena. Musíme sa však usilovať udržať sa stále medzi
celosvetovo konkurenkcieschopnými. Poukázal, že náklady na mzdy v ďalších
európskych krajinách oveľa viac stúpli ako v Nemecku, zrejme aj v nepomere k
výkonnosti a produktivite práce a tým sa k nemu priblížili... Majú sa však
vraj "polepšiť", odkázal poslucháčom, alebo iba vyjadril
optimistickejšiu víziu budúcnosti. Považoval by za nesprávne, ak by Nemecko
obmedzovalo svoje kroky v produktivite práce a exporte. Dynamika rastu aj bez
toho v Európe poklesla, mala by však mať nižšiu tendenciu ako v predchádzajúcich
rokoch alebo v ďalších regiónoch sveta. Varoval, že by spoločnosti, ale
zrejme aj štáty, mohli rýchlo prepadnúť panike, ak by nevideli perspektívu
do budúcnosti.
Severné a Južné Euro?
Do nejednoduchej a antikrízovej diskusie v
Nemecku a Európe však výrazne zasahujú ďalšie zoskupenia, ktoré sa pokúšajú
o alternatívne scenáre budúceho politického vývoja. V Nemecku napríklad
Frei Wähler, Slobodní voliči, ktorí prvýkrát získali v posledných volbách
pozície v bavorskom parlamente a vytvorili dokonca celonemecké združenie početných
vedcov, politikov a angažovaných občanov Wahlalternative 2013, Volebnú
alternatívu 2013. Nechcú vytvoriť žiadnu stranu, ale chcú byť zastúpení
vecnou argumentáciou v Nemeckom parlamente voči všetkým tam vládnym a opozičným
stranám. Poukazujú na mediálnu neobjektivtu voči nim. Možno preto, že sú
kritickí nielen voči euru, eurovalu, ale aj prehlbovaniu integrácie Európy
na nejaký Spolkový štát Európa. Jeden z ich hovorcov je profesor hospodárstva
Bernd Lucke na univerzite v Hamburgu, ktorý bol jeden z iniciátorov Výzvy vyše
300 ekonomických vedcov proti bankovému financovaniu a bankovej regulácii európskych
štátov. Podľa nich ani dnešná nemecká opozícia nie je skutočnou alternatívou
v Bundestagu a nielenže si neuvedomuje ale ani nepripravuje riešenia voči
tomu čo si Volebná alternatíva 2013 dala už do prvej vety a z toho vychádzajúcich
opatrení: Podľa nich totiž "Spolková republika Nemecko je v najťažšej
kríze vo svojich dejinách" na čom sa práve nevhodným spôsobom malo
prejaviť nielen euro, ale aj neprimeraný /politický/ tlak naň a vytváranie
jeho konkurencieschopnosti za každú cenu. "Celé štáty postavilo na
okraj platobnej neschopnosti. Štruktúrne reformy sa stali neprechodné, alebo
uvrhli jednoduché obyvateľstvo do biedy". Odmietajú cestu aby Nemecko
platilo dlhy za všetkých, garantovali dlhy všetkých štátov, zachraňovali
cudzie banky a poskytovali Európskej centrálnej banke bezhraničné kredity, z
ktorých možno až stovky miliárd eur sa už nikdy nemusia navrátiť...Vo
volebných cieľoch Wahlalternative 2013 sa objavuje podmienka, že Nemecko
nebude v súlase s Maastrichtskou zmluvou platiť dlhy cudzích štátov a
dokonca, že sa vzdá euro-meny! Každý štát bude môcť z euro-meny vystúpiť!
Mesto toho navrhujú Nord a Süd -euro, Severné a Južné Euro alebo paralelné
meny. Pri všetkých dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa Nemecka požadujú
tiež ľudové hlasovania - referendá. Všetko chcú presadzovať v súlade s
demokratickým poriadkom SRN a mierovou jednotou. Aj o tom možno čítať v októbrovom
týždenníku Zeit-Fragen 43/44/2012. Ak aj niektoré závery znejú pre niekoho
neskutočne až fantasticky Slovensko sa aj nimi musí zaoberať s plnou vážnosťou,
už aj preto, že je na Nemecko a EÚ hlboko naviazané a musí premýšľať aj
o všetkých možných, aj krízových scenároch vývoja Európy a sveta, aby
na ne bolo včas, reálne pripravené. Prirodzene to tak robia všetky
najvyspelejšie a najúspešnejšie štáty sveta, medzi ktoré, bez ohľadu na
veľkosť, chceme patriť. Veď v Nemecku dokonca nie sú ani ojedinelé a
vplyvné hlasy pre návrat k marke ako o nich písal napríklad Thomas Hoyer v
kritickom článku Rückkehr zur D-Mark!Podnikateľ vychádzal zo základnej a
nespochybniteľne de Gaullovej tézy o Európe vlastí, štátov a národov,
teda, že pokladom starej Európy je mnohostrannoť kultúr. Ale tu pokračoval
už dnes veľmi diskutovanou a spornou tézou na nemeckej pôde, že "spoločná
mena je vzburou proti nemeckému štátu".
Obrana suverenity
Profesor Albrecht Schachtschneider to vyjadril v
konštatovaní aj inom rovnomernom článku z Zeit-Fragen 49/ 2012 dokonca na príklade
ekonomicky a politicky Európe dominujúceho súčasného Nemecka, "Die
Verteidigung der Souveränität der Nationalstaaten ist der heutige Beruf derer,
die die Freiheit der Bürger als Menschen nicht aufgeben wollen"
"Obrana suverenity národných štátov je dnes poslaním, ktorých sa
sloboda ľudí ako občanov nemôže vzdať". Viacerí globalisticky uvažujúci
naši svetoobčania, neraz so silným mediálnym vplyvom ale i niektorí
politici, túto tézu dnes nechcú brať u nás ako samozrejmosť. Otázka je
potom koho a aké záujmy potom reprezentujú. (Minule som bol priam šokovaný,
ako si takmer monopolný moderátor Š.H., ktorý si donedávna s pomocou
nejakej lobby vytvoril súkromnú pobočku svojho privátneho časopisu Týždeň
a svojich priateľov, dokonca vo verejnoprávnej televízi RTVS, "moderujúc
iba" stretnutie záhadného slovensko-maďarského zmierenia v
bratislavskom františkánskom kláštore, ktoré má navonok "zdanlivo ušľachtilý
program", pozri charta XXI.eu, takzvane "neutrálne" nabral na
rohy pre neho ktovieprečo "nezmyselnú" Trianonskú zmluvu, ktorá
mala uškodiť vraj susedom... Takéto jednostranné spochybnenie mierového
usporiadania špeciálne strednej Európy, nepriamo aj nasledujúcom Parížskou
a ďalšími zmluvami, nevyslovil priamo hlúpo verejne a kryptorevizionisticky
zo slovenskej strany doposiaľ nikto! Pravda, predseda rady RTVS Kollár dlhuje
stále, napriek viacerým sľubom, vrátane písomného, aj po jeden a pol roku,
stanovisko televíznej rady za vysielania Maďarského magazínu, za viacnásobné
jednostranné hagiografické obhajovanie najväčšieho maďarského
revizionistu z nášho územia, Jánosa Esterházyho, Pálom Csákym, v lete
uplynulého roku, ešte za predchádzajúcej riaditeľky Zemkovej, ktorá
zostala dodnes dlžná, vlastne aj dnešné vedenie RTVS aj požadovanej objektívnej
relácii a diskusii o tomto vo väzení sa zrazu na takmer "svätca"
premenenom antisemitskom politikovi...)
Schachtschneider považuje suverenitu Nemecka za
ústredný problém nielen integrácie Nemecka do Európskej únie ale aj jeho
postavenia medzi všetkými štátmi sveta. Tu sa dokonca odvoláva na Putinov
koncept Ruska a sveta v premenách, ako ho zadefinoval ešte v predvolebnej
prezidentskej agitácii v Moskovských novostiach 27. februára 2012. Ten upozorňoval,
že početné ozbrojené konflikty, ktoré vypukli v poslednom čase, "porušujú
stáročia posvätný princíp štátnej suverenity", čím v medzinárodných
vzťahoch vniká morálno-právne vákuum. "Často sa hovorí, že ľudské
práva majú prednosť pred štátnou suverenitou." Putin uznáva, že všetky
zločiny proti ľudskosti sa majú posudzovať pred medzinárodnými súdmi. Ak
sa však ľudské práva chránia iba z vonkajších podnetov selektívne a keď
pri takejto obrane sú porušované iné ľudské práva, medzi nimi " posvätné
a najdôležitejšie právo na život" potom to považuje za číru demagógiu.
Tento rozšírený koncept suverenity ovažuje za akceptovateľnejší aj nemecký
právny teoretik.
Ochrana kultúry dialógu
Racionálna Európa a svet chce ísť však inými
cestami, predovšetkým, dôvery a spolupráce na mierovej báze, čo je zaiste
tiež jednou z podmienok ako sa dostať z tejto hlbokej ekonomicko-sociálnej a
morálnej krízy. Zo stránok OSN a vysokého komisára na ohchr.org sa dalo v
septembri, k Medzinárodnému dňu mieru, ktorý si tiež naše médiá ani nevšimli,
na rozdiel od Zeit-Fragen 42/2012 dočítať, napríklad od experta Alfera de
Zayas o výzve k štátom a občianskym spoločnostiam na mierové riešenie všetkých
sporov. Angažovaní sa na ochrane kultúru dialógu a odmietnutia zdôvodnení
"logiky" vojny. Upozorňoval, že "mier je tam, kde vládnu ľudské
práva, právo vôbec a sociálna spravodlivosť".Navyše kde vládne
solidarita netreba používať žiadne násilie, či vnútroštátne, alebo
medzinárodné. Občianske a národné spoločnosti, podľa experta, majú všade
požadovať mierové riešenia, aby sa mohli užívať celosvetovo ľudské práva
spolu s bezpečnosťou pre ľudí, ich rozvojom v spravodlivosti a demokracii.
Zrejme aj to malo byť cieľom udelenia Nobelovej ceny za mier pre Európsku úniu,
hoci to vyvolalo dosť polemík, aby Európa sledovala túto civilizačnú líniu,
možno aj s pripomenutím, že predtým v nej neuveriteľne mnohokrát zlyhala
so strašnými dôsledkami nielen pre starý kontinet, ale celý svet.
Pravdaže ani my nevystačíme s pasívnym
pozeraním ako všetky ťažké súčasné problémy rieši svet, Európa, EÚ,
či naši najbližší či vzdialenejší susedia. Musíme zapojiť všetky
svoje intelektuálne a mravné sily, aby sme intenzívne, efektívne a rýchlo hľadali
celospoločensky najlepšie riešenia aj v našom štáte. Spätne k tomu môže
dopomôcť aj oveľa objektívnejšia a zasadnejšia a komplexnejšia reflexia v
čase jeho dvadsaťročného jubilea, ako v Slovenskom rozhlase, Českej televízii,
nevraviac o denníku, ktorý sa tvári naj-mienkotvornejší, kde dochádza
takmer výlučne k historicky jednostranným interpretáciám a nepochopeniu
historického a emancipačného vývoju a vzostupu Slovákov a občanov
Slovenska minimálne od dvadsiateho storočia.
Nám však ide predovšetkým o zaistenú budúcnosť,
akceptovateľnú a primeranú civilizačne, kultúrne a sociálne pre všetkých,
nielen dočasne privilegovaných ekonomicky a politicky, neraz zneužívajúcich
svoje posty a degradujúcich, najmä morálne celú spoločnosť a jej perspektívy.
Neobíde sa bez triezveho a vecného hľadania nevyhnutných zmien a premien i
reálnych alternatív v našom civilizačnom okruhu, ako sa to napríklad
kriticky pokúšala aj spoločná medzinárodná konferencia v Prahe a
Bratislave, na pozadí brutálneho vývoja súčasného globálneho kapitalizmu,
ktorá analyzovala predovšetkým paradoxy "nevyhnutných a nemožných
systémových zmien" /František Novosád/ i viaceré rozpracované modely
vecných riešení najmä závažných sociálnych problémov. Pozri videozáznamy
vystúpení konferencie Sociálne zmeny a premeny civilizácie na futurologia.sk!
Aj to je však iba závažnejší príspevok k stále ešte ojedinelým a
vlastne takmer prvotným diskusiám u nás, ktoré budú mať, dúfajme, mnohých
alternatívnych pokračovateľov, kým sa nájde reálny a hlboký spoločenský
konsens podstatne vylepšenej spoločnosti.
PS:
V skrátenej a mierne upravenej podobe /najmä titulu a medzititulkov/ text
napísaný a odoslaný v decembri 2012 uverejnili na pokračovanie Slovenské
národné noviny ako: Obchádza Európu strašidlo možnej revolúcie? - 1.
a 2. časť. Postavenie obyvateľov starého kontinentu smeruje k výbuchu
mladej nespokojnosti. SNN 21 /1. jún/ 2013, s. 7 a SNN 22 /8. jún/ 2013, s.
7.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
