Outsourcing: je
zahraničné vlastníctvo výhodné?
Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD., filozof
Autor je predsedom Futurologickej spoločnosti na
Slovensku.
O slovenskej ekonomike sa hovorí, že je malá a
extrémne otvorená, preto treba vytvárať exkluzívne podmienky zahraničným
investorom, a to aj na úkor znevýhodnenia domácich podnikateľov. Ešte pred
desiatimi a viac rokmi sa hovorilo o vstupe zahraničného kapitálu ako o „plachej
srnke“. Na to si dnes nikto nespomenie, ale prístup ostáva rovnaký, náklady na
jedno pracovné miesto sú v rámci doteraz uplatňovanej praxe 31 tisíc eur.
Napriek tomu, že už prebehla diskusia, že vhodnejšie by bolo upravovať daň z
príjmu právnických osôb, aby sa nedeformovalo podnikateľské prostredie.
Americký ekonóm českého pôvodu Milan Zelený (Fordham
University, New York) napísal pre Hospodářské noviny (2.10.2013) podnetný článok
„Česká ekonomika českým podnikatelům“. Jeho východisková téza spočíva v tom, že
česká ekonomika je v skutočnosti outsourcovaná, teda neautonómna, závislá a
hostiteľská pre zahraničím vlastnené podniky na území ČR alebo miestne zmluvne
definované subdodávateľské výrobné služby. Zahraniční vlastníci rozhodujú, čo a
ako sa bude vyrábať, komu a kde predávať. Zadávajú domácim subdodávateľom svoje
výrobné, skladovacie a montážne potreby za zmluvné ceny. Zahraniční hostia tak
investujú predovšetkým do seba a nie do hostiteľskej krajiny. Českí robotníci a
subdodávatelia dostanú len zmluvný zlomok z celkovej hodnoty bez ohľadu na
trhovú hodnotu finálneho produktu a český štát dostane iba časť z deklarovaných
ziskov. Pri nízkej cene miestnej práce môže byť outsourcing - úplné alebo
čiastočné zahraničné vlastníctvo - výhodné pre obe strany. Lenže pri
narastajúcej cene práce začne zahraničný hosť prepúšťať, prestáva reinvestovať,
dováža lacnejších pracovníkov zvonku a nakoniec odchádza. Čo potom s „opustenou“
ekonomikou, ktorá nemá vlastné autonómne podniky a má zanedbateľný vnútorný trh?
Zahraničné firmy kontrolujú 42,5% celej českej
výroby a 3/5 celkových ziskov. Pritom 99% vkladov českých klientov spravujú
zahraničné banky. (zdroj: M. Z.) Na Slovensku približne každý tretí podnik,
ktorý zamestnáva viac ako 250 zamestnancov, je ovládaný zahraničným kapitálom.
Na tvorbe pridanej hodnoty sa zahraničný kapitál podieľa až 44 %. Vlastníci z
destinácií považovaných za daňové raje v tuzemských spoločnostiach upísali
kapitál za viac ako 8 miliárd eur, čo predstavuje 36 % zo zahraničného kapitálu
v slovenských firmách (v českých firmách 43%). Tuzemské subjekty kontrolujú
takmer 60 % z celkového základného imania a majú majetkový podiel v 81 %
slovenských firiem. (zdroj: Bisnode Slovakia, SITA) Podľa NBS podiel
zahraničného základného imania v bankách rastie a predstavuje takmer 93%.
(zdroj: SITA)
Zahraničný vlastník poskytuje iba krátkodobé
pracovné príležitosti v danom teritóriu, podniku alebo miestnej sieti
subdodávateľov. M. Zelený upozorňuje, že výroba týchto subdodávateľov je veľmi
efektívna, ale a s nízkou pridanou hodnotou, štíhle výrobné linky minimalizujú
zamestnanosť, čo je výhodné pre zahraničného vlastníka, lebo mu znižuje náklady
a umožňuje znižovať mzdy. Českým subdodávateľom stačí výroba malých súčiastok s
nízkou pridanou hodnotou pokryť majiteľa a manažment, ale nie vyššie mzdy, zisky
a dane. V ČR chýba kritická masa výrobcov, ktorí by vyvíjali, vyrábali a
predávali konečný produkt. Snahy o podporu ekonomiky prostredníctvom zníženia
miezd, zníženia cien energií a zníženia kurzu meny (túto možnosť SR nemá) sa
míňajú účinkom, vedú len k podpore exportérov, teda vlastníkov zahraničných
firiem. Česko tak nie je malou, otvorenou a proexportnou ekonomikou: aby sa
takou stalo, treba otvoriť českú ekonomiku českým podnikom a podnikateľom,
umožniť tvorbu finálnych produktov a styk s finálnym zákazníkom, vyvinúť a
ponúknuť svetu inovačné technológie, roztočiť podnikateľskú triádu
podnik-univerzita-samospráva vo všetkých regiónoch.
Popredná česká ekonómka a politická aktivistka
Ilona Švihlíková popisuje ČR ako kolóniu, ktorá sa zaradila do systému
neoliberálneho kapitalizmu. Kolonializmus nie je minulosťou, keď aktéri
kolonizácie sú dômyselne skrytí a nedajú sa automaticky stotožniť s národným
štátom. Nástrojom kolonizácie je prijatie Washingtonského konzenzu. Na rozdiel
od iných krajín, ktoré sa tranformovali za iných podmienok a so silným vplyvom
štátu (Japonsko, Južná Kórea, Čína) česká „elita“ nikdy nemala dosť
predstavivosti, z čoho bude krajina žiť a akceptovala mocenskú nerovnováhu,
ktorú najviac svojimi krokmi ďalej upevnila. Katastrofou českej ekonomiky je, že
neexistuje na politickej úrovni stratégia, ktorá by sa odvážila toto zmeniť.
Politickej elite chýba vízia rozvoja krajiny v kontexte súčasnej krízy Západu,
ktorá si nevyhnutne vyžiada veľmi razantnú transformáciu vo všetkých oblastiach.
ČR slúži ako voľná výrobná kapacita predovšetkým pre Nemecko. V praktickej
hospodárskej politike sa podceňuje domáci dopyt. Zbabelosť, hlúposť a prílišná
konzervatívnosť elít bez ohľadu na politické smerovanie im bráni vybočiť z
dráhy, ktorá je pre nich vlastne pohodlná. (
http://blisty.cz/art/64962.html ) Uvedené evidentne platí aj pre
Slovensko.
Slovensko naďalej funguje na základe stratégie
zameranej na strojárenský priemysel, ktorá sa stala niečím ako „démonom“ bez
ohľadu na politické zmeny. Ako je známe, stabilita slovenskej ekonomiky závisí
od výroby automobilov, ktorá ako každá monokultúra potláča ďalšie potenciály
rozvoja, nehovoriac o tom, že každý výkyv trhu hrozí krízou. K industrializácii
Slovenska došlo až v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spôsobom
extenzívneho ekonomického rastu, t.j. vynakladaním prírodných, energetických a
ľudských zdrojov „na zelenej lúke“. Politickým zámerom bolo vyrovnanie
regionálnych rozdielov, čo sa podarilo aj za cenu efektívnosti. Pritom už od
šesťdesiatych rokov sa uvažovalo najprv o intenzívnom ekonomickom raste a
využívaní výdobytkov vedecko-technickej revolúcie. Neskoršie úvahy vrátane
rezortných stratégií nastoľujú potrebu prechodu na úroveň znalostnej
spoločnosti. Vysoké technológie tretej vlny umožňujú vysokú produktivitu,
dosahuje sa vysoká pridaná hodnota pri znížených vstupoch ľudských i prírodných
zdrojov.
Vhodným príkladom na porovnanie stratégií je
Fínsko, ktoré bolo v polovici minulého storočia chudobnou agrárnou krajinou. Na
začiatku deväťdesiatych rokov muselo čeliť ekonomickej kríze, ktorá bola
vyvolaná nepredvídateľnou udalosťou, totiž rozpadom ZSSR. Lenže od polovice
sedemdesiatych rokov sa vo Fínsku úspešne prešlo na znalostnú ekonomiku, takže
stratu sovietskeho trhu úspešne zvládlo, lebo výrobky s vysokou pridanou
hodnotou sú konkurencieschopné. Táto úspešnú transformáciu bola aj kultúrnou
transformáciou, príkladom je zásadná reforma školstva a zvyšovanie výdavkov na
vedu a výskum napriek kríze a nevyhnutným úsporným opatreniam. Vo Fínsku funguje
národný inovačný systém, ide o spoluprácu medzi podnikmi, výskumom a vysokými
školami. A Fínsko je príkladom aj v nasadení parametrov trvale udržateľného
života, príkladným vzťahom k prírode, životnému prostrediu a k spôsobom
využívania prírodných zdrojov. Súčasné problémy Nokie nič nemenia na tom, že jej
produkty s vysokou pridanou hodnotu sa stali dynamickým faktorom úspešnej
transformácie na vysoké technológie.
V SR doznievajú zotrvačné trendy industrializácie
(„démon“ autarkie), ktoré nezakladajú perspektívu pre budúcnosť ani v stredne
dobom horizonte: aj keby sme pripustili stagnáciu namiesto inovatívnosti, výroba
automobilov nie je na dvadsať rokov, ako sa traduje. Rozhodne by sme sa nemali
tešiť na ďalšiu automobilku. Cieľom by malo byť odpútanie od vzorcov
socialistickej industrializácie v prospech presadzovania celospoločenskej
efektívnosti. Ide o dynamickú transformáciu na vysoké technológie. Poučenie z
doby minulej spočíva v tom, že spoločenstvo ľudí nedokáže ľubovoľne „robiť
skoky“, technologický pokrok si vyžaduje určitý sociálny kapitál. Ide o
strategické rozhodnutie v prospech rozvojového faktora, ktorý Slovensko má a na
ktorom by mohla stavať. Zásoby podzemných vôd sú nielen výnimočným prírodným
kapitálom Slovenska, ale jeho nevyužívaným ekonomickým, priemyselným i
poľnohospodárskym potenciálom. Znalosti sú tou pridanou hodnotou, ktorá umožňuje
konkurencieschopnosť v rámci transformácie, ako aj zlepšovanie parametrov
kvality a udržateľnosti života. Presadenie vodných inovácií dáva odpoveď, odkiaľ
na transformáciu získať zdroje, vrátanie povznesenia spravidla zaostalých
regiónov v povodiach riek. V kritickom svetle sa potom javí politika všetkých
doterajších vlád, ktoré zanedbávali školstvo, vedu, výskum a tým aj vytváranie
postindustriálnej inovačnej infraštruktúry.
V blízkej budúcnosti nie ropa, ale pitná voda
bude strategickým faktorom. V súčasnosti cítime, ako napreduje celosvetová
vodno-potravinová bublina, ktorá praskne rovnako ako finančná bublina. Krajiny
budú a možno sú cieleným objektom vonkajších manipulácií a ekologického
neokolonializmu, vodnej a pôdnej mafie. Slovensko so svojimi výnimočnými
zásobami podzemnej vody a pôdy sa pomaly, ale iste dostáva do pozície takto
manipulovanej krajiny. Naše vodné bohatstvo by sme nemali rozpredávať, ale
riešiť jeho právnu ochranu prostredníctvom vodného práva.
Už dnes je vlastne neskoro začať so zásadným
strategickým manévrom transformácie Slovenska. Ak máme niekedy naozaj začať,
vyžaduje si to okrem iného vytvorenie národného centra strategických a
globálnych štúdií ako koncepčného pracoviska, zodpovedného za dlhodobú víziu
rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2050.
Písané pre SLOVO:
http://www.noveslovo.sk/c/Outsourcing_je_zahranicne_vlastnictvo_vyhodne
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
