:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v XXI. storočía
Čas konania: 10. apríla 2019 (streda) o 16:30 hod.
Miesto konania: v priestoroch Inštitútu ASA, Gunduličova č. 12, Bratislava

"Osová doba podľa E. Bondyho a evolučná ontológia". (niekoľko poznámok)

Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD., filozof

Evolučná ontológia ako filozofická teória bytia predpokladá rozširovanie kultúrneho bytia a zároveň ubúdanie prirodzeného bytia, príčinou súčasnej krízy je pustošenie planéty expandujúcou kultúrou, pretože kultúrny systém má svoju vlastnú protiprírodnú intencionalitu. Tento postulát má zásadný význam pre pochopenie globálnej situácie súčasnej pozemskej civilizácie. Koncepcia evolučnej ontológie predpokladá "záměrné informačně založené smiřování kultury s přírodou, biofilní transformaci nynější protipřírodní aktivity duchovní i materiální" čiže nové filozofické a vedecké pochopenie skutočnosti, presnejšie novú ontológiu.

V duchu výzvy po novej ontológii chce tento príspevok poukázať na niektoré problémy, ktoré prináša evolučná ontológia, predovšetkým z ontologického a čiastočne zo sociálno-filofického hľadiska. E. Bondy nastolil potrebu zmeny "filozofickej" paradigmy v rámci nesubstančnej ontológie: predpoklad, že transcendovanie človeka sa dosahuje prostredníctvom techniky, považujem za možný styčný bod s evolučnou ontológiou, hoci táto predpokladá artificiálnu postibiologickú formu existencie na rozdiel od "biofilnej transformácie" J. Šmajsa. Stručne zmieňujem koncepciu kozmickej evolúcie Teilharda de Chardin ako možnú alternatívu až po úvahy o schopnosti evolúcie kreovať inteligentného pozorovateľa. V sociálno-filozofickom rámci akcentujem interpretáciu, ktorá sa prikláňa k menej agresívnemu chápaniu ľudskej prirodzenosti.

Ako je známe v tradičnom výklade K. Jaspersa, nová Axenzeit je v poradí tretia po neolitickej revolúcii a konci doby bronzovej (8.-6.stor. pnl.) Podľa E. Bondyho: "Osová doba je momentem, v němž se uskutečňuje komplexní kvalitatívní změna lidské společnosti počínaje jejím výrobním způsobem a konče tzv. světonázorovými konstantami. ... V dnešním případě je to nepochybně v prvé řadě emancipace od substančního ontologického modelu, která nutně přivodí základní změny snad ve všech aspektech filosofie a světového názoru, a tak nakonec i v konkrétních postojích a životním pocitu lidí." (1.) Evolúcia biosféry, presnejšie kvalitatívne vzostupný vývoj živej hmoty na planéte sa vznikom a rýchlym rozmnožovaním človeka na planéte zastavil. Najvyššie stupne organizácie živej hmoty navodili situáciu, v rámci ktorej sa odhaľujú dialektické formy rozporu biologična, pretože samopohyb ontologickej reality neskončil vyvinutím živej hmoty. Nová kvalita ontologična znamená úplnú dialektickú negáciu biotu, túto novú kvalitu nazýva Bondy kvalita intelektuálna alebo postbiotická forma existencie: ide o artficiálnu formu existencie (artificiálnu, keďže nie je biogénna, ale vyrábaná, transcendovanie človeka sa teda dosahuje prostredníctvom techniky). Práve intelektuálno vnáša do doterajšieho mimohodnotového vesmíru problém a otázku hodnoty, nastoľuje priestor problémovosti čiže priestor axiologický. Výlučne v rovine človeka vzniká možnosť a nevyhnutnosť vzniku novej ontologickej kvality, ktorá priestor hodnotvornosti otvára a afirmuje. (túto novú dialektickú vývojovú kvalitu - postbiologickú organizáciu hmoty - nie je možné predvídať). Človek nie je korunou tvorstva, ale iba článkom v samopohybe skutočnosti. V rámci samovývoja ontologickej reality človek nielen dovŕšil, ale aj prekračuje biot tým, že vytvára artificiálnu formu existencie, ktorá má byť jednak oslobodením od atavistických biologických stránok bytia, jednak rozvinutím doterajšej civilizácie a kultúry: ľudstvo poznáva, že je ponechané samé na seba a že mu nič vonkajšieho nepomôže (ani boh, ani príroda, ani bios a ich zákony). Otázkou, ktorú si možno v rámci tejto koncepcie položiť je, či artificiálna forma existencie (t.j. postbiologická organizácia hmoty) nemôže ďalším napredovaním bez predestinovaného účelu vytvoriť axiologický priestor, ktorý jednoducho nepredpokladá ani nepotrebuje existenciu ľudského druhu, pretože reprezentuje vyššiu úroveň inteligencie resp. vedomia.

Na tento problém Bondy nedáva priamu odpoveď, pritom pozná koncepcie progresívnej socializácie; zaujímavý je jeho postoj k teórii kozmickej evolúcie Teilharda de Chardin. Ide o to, že noosféra reprezentuje dosiahnutie vyššej vývojovej kvality nad biotom, afirmovaná noosféra je schopná fungovať hodnototvorne. Bondy však namieta niečo iné: že teilhardovská noosféra nevyhovuje rámcu fylogenézy, hovorí o kolektívnom organizme úľa alebo mraveniska, podľa jeho názoru pozemská fylogenéza napredovala nie prostredníctvom socializácie, ale cestou totálnej individualizácie. Noosférická unanimita vytvorenia novej ontologickej kvality by sa v podobe vyššej individualizovanej štruktúry dala uskutočniť len zásahom mystického zázraku zvonku, zo sféry transcendentnej veličiny, ktorá jediná by dokázala zmeniť doterajší smer fylogenézy. To Teilhard naozaj predpokladá, ale Bondy kategoricky odmieta. Myslím, že obe možnosti - nesubstačná ontológia E. Bondyho ako aj substančná koncepcia kozmickej evolúcie Teilharda de Chardin, sú stále otvorené a obe sú čiastočne prijateľné z hľadiska evolučnej ontológie, pokiaľ tematizujú "univerzální sobeckost kulturní a protipřírodnost onticky zpředmětněnou". (2., 125) Možné sú viaceré alternatívy ontotvornej imaginácie. Napríklad úvahy o tzv. inteligentnom dizajne napr. idea "privilegovanej planéty" v zmysle, že evolúcia už od východiskových predpokladov kreuje v rámci univerza inteligentného pozorovateľa, by do určitej miery relativizovali radikálne zavrhnutie substančnej ontológie prostredníctvom Bondyho. Na druhej strane, predpoklad evolúcie na vyšší stupeň vedomia tematizujú rôzne značne divergentné koncepcie transhumanizmu, prevažuje v nich v rôznych viac či menej fantastických podobách vízia artificiálnej existencie nového ľudstva myslená fylogeneticky. (3.)

Podľa evolučnej ontológie protiprírodne t.j. produktívne zameraná prírodná veda od priemyselnej revolúcie narušila rovnováhu a koevolúciu kultúry s prírodou. Problém, ktorý nastolil H. Jonas ako etiku zodpovednosti, rieši Šmajs ako nevyhnutnú biofilnú prestavbu kultúry, ako zadanie pre "vysokú teóriu". Táto si vyžaduje novú sémantickú sociokultúrnu informáciu, aby mohla byť nastolená biofilná kultúra a politika, ktorá umožní dlhodobo možnú koevolúciu kultúry s prírodou. (2., 171-172) S uvedeným možno iba súhlasiť, Jonasova otázka, či na metanoiu máme dosť času, však ostáva nezodpovedaná. Dôležitejšie je, že akceptácia evolučnej ontológie má ďalekosiahle praktické dôsledky z hľadiska posudzovania aktuálnej globálnej krízy pozemskej civilizácie. To predpokladá ochotu podrobovať permanentnej kritickej revízií základné postuláty, na ktorých sa globálna pozemská civilizácia zakladá. Za jeden z týchto postulátov pokladám fundamentálnu otázku zmyslu resp. hraníc ekonomického rastu; od sedemdesiatych rokov napríklad zásluhou správ Rímskeho klubu možno konštatovať, že na úrovni celosvetovej verejnosti sa postupne presadilo pochopenie, že neobmedzený ekonomický rast je trvale neudržateľný.

Známa futurologička Hazel Hendersonová zdôvodňuje požiadavku etickejších trhov nárokmi informačného veku (=21.storočie), kedy nastáva nová éra pravdy, pričom globálna verejná mienka sa stáva najnovšou svetovou superveľmocou. Ide o to, že trhy môžu fungovať výlučne v podmienkach pravdy, transparentnosti, čestnosti, zmluvnej spoľahlivosti, a to rovnako vo vzťahu k zákaznikom ako vo vzťahu k ostatným akcionárom spoločnosti; vyžaduje sa sociálny, environmentálny, etický audit, redefinovanie úspechu, pokroku, výkonnosti, produktivity v širšom sociálnom kontexte. (4., xxi-xxii) V takomto vymedzení sa spája deontologická etika (nadradenosť morálnych kritérií vo vzťahu k neviditeľnej ruke trhu) s ekonomickou efektívnosťou etického konania, ktoré je zo strategického (dlhodobého) hľadiska výhodnejšie než neetické konanie aj v zmysle tvorby zisku (neplatí pre krátkodobú maximalizáciu vlastnej utility bez ohľadu na druhých a prostredie, či už životné alebo hospodársko-sociálne).

Nové ekonomické myslenie nastoľuje bezprostredne otázku vedeckosti neoklasickej politickej ekonómie ako takej, najmä sofistikovaných matematických modelov utility. Ako je známe, od pojmu ľudskej prirodzenosti v ekonomickej vede sa odvodzuje „racionálny homo oeconomicus“, v klasickej interpretácií „racionálny egoista“ ktorý súťaží s ostatnými; napríklad teória verejnej voľby rozširuje uvedený prístup z oblasti ekonomiky na oblasť politiky t.j. kolektívneho rozhodovania o alokácii verejných zdrojov. Hendersonová upozorňuje, že neurovedy(výskum mozgu) a mikrobiológia dnes dokazujú, že zásadné predpoklady ekonomickej vedy sú neplatné. (4., 15) Argumenty: život je mnohodimenzionálny, láska a šťastie, po ktorých túžime, sa nedajú kúpiť za peniaze; ďalším univerzálnym nárokom je zdravie, a to súvisí s kvalitou životného prostredia; napokon kvalita nášho života do značnej miery závisí od vitality spoločenstva, v ktorom žijeme (zdravé komunity, prijateľní susedia a pod.), dôležitá je tiež revitalizácia lokálnej ekonomiky, význam malých investícií.

Názor o výlučnosti boja o prežitie zodpovedá definícii racionálneho egoistu a hobbesovskému vymedzeniu ľudskej prirodzenosti (súťaživosť, nedôvera, slávybažnosť). V kongeniálnom kantovskom riešení práve tieto negatívne kvality umožňujú dosiahnuť cieľ prírody, ktorým je formovanie občianskej spoločnosti. Ak sa zaoberáme filozofickými intepretáciami ľudskej prirodzenosti, pristupujeme k nej síce dynamicky a nie staticky ako osvietenci, v podstate však stále ide o spor medzi bytím prírody a bytím kultúry. Toto je kľúčom k pochopeniu podstaty morálky, t.j. do akej miery je sociálne a do akej miery prírodne determinovaná: ak evolúcia počíta rovnako so súťažou (bojom) ako s kooperáciou (altruizmom), malo by to viesť k menej agresívnemu chápaniu ľudskej prirodzenosti. Táto zdanlivo akademická otázka má zásadný význam pre aktuálne spory v rámci teórie spravodlivosti: ak je pôvod nerovnosti prirodzený, potom je možné akceptovať sociálne a kultúrne nerovnosti v tom zmysle, že nie sú v rozpore s princípom čestnej rovnosti príležitostí. To však presahuje rámec tohto príspevku.


  1. J. Šmajs vo vzťahu k Teilhardovi argumentuje, že "přirozená biotická evoluce je divergentní, že nevrcholí jen v jedné linii, t.j. v člověku ... přirůstá a vrcholí ve všech větvích tzv. evolučního stromu života". Napokon, ani Teilhard nevylučuje, že príroda kretívny experiment s nooférou môže zopakovať, len sa to už nebude týkať ľudského druhu. Za problematickú považujem skôr "silnú" definíciu dichotómie medzi prírodou a kultúrou : "jako pouze lidmi generovaný tvorivý proces směřuje kulturní evoluce od počátku nejen proti entropii, nýbrž ... proti dříve evolučně konstituovaným strukturám živé i neživé přírody". (2., 105) Bondyho nesubstančná ontológia ako alternatívu ponúka dialektický koncept vzniku nového ako negácia negácie.
  2. Pokiaľ uvažujeme o koevolúcii ľudstva a biosféry, sú relevantné dva postuláty, ktoré už boli overené. Po prvé, evolučná schopnosť prírody čo do diverzity je neobmedzená a limitovaná iba teleologicky, príroda dokáže vytvoriť ľubovoľnú štruktúru, pokiaľ by ju potrebovala a mala dosť času. Po druhé, zrejme príroda disponuje efektívnejšou mocou na zničenie kultúry než naopak, hoci ľudstvo sa jej snaží deštruktívne konkurovať: biosféra je schopná evolučného skoku, čím sa problém vyrieši, lenže tento skok je podľa teórie chaosu emergentný, nemôžeme teda predpokladať, že v rámci nastolenej novej kvality bude existovať druh homo sapiens alebo podmienky preňho priaznivé, ak neuvažujeme dopredu zadaný parameter stvorenia. Diskutovaný dokument Nájemní smlouva se Zemí tiež upozorňuje, že o našej druhovej existencii bude tak či tak rozhodovať príroda.
  3. Uznanie významu kooperácie namiesto výlučnosti boja o prežitie súvisí s novou "humanistickou" interpretáciou Darwinovej evolučnej teórie. Medzidruhová súťaž síce bola dôležitá pre evolúciu, ale ľudský génius pre zväzky, spoluprácu a deľbu bol kľúčom pre naše prežitie vrátane evolúcie morálnych pocitov a altruizmu. Pozri D.Loye: Darwin´s Unfolding Revolution And the Liberation of the 21st Century. (5.)
  4. Konceptualizácii "ľudskej prirodzenosti" venuje primeranú pozornosť aj J.Šmajs. Podľa evolučnej ontológie sa táto sformovala už dávno, pred vznikom kultúry. (2., 43-44) "Tajemství rychlého kulturního vzestupu kromě jiného spočívalo v tom, že geneticky předepsaná somatická a psychická struktura člověka (lidská přirozenost), vhodná pro aktivní přestavbu přirozeného prostředí ... se nakonec prosadila v zaměření symbolického sociokultúrního prostředí na pravdu." ... "rychlým zpredmetňováním pravdivého vědeckého poznání se v novověku vyhrocoval konflikt medzi přírodou a kulturou". (2., 202) Ekologická kríza by v uvedenom kontexte mohla napomáhaťbiofilnej transformácii kultúry.

LITERATÚRA:

1. E.Bondy: Filofické dílo, sv.2. Juliiny otázky a jiné eseje. DharmaGaia 2007.
2. J.Šmajs: Filosofie - obrat k Zemi. Evolučně ontologická reflexe přírody, kultury, techniky a lidského poznání. Academia Praha 2008.
3. Pozri www.transhumanismus.cz (Česká asociace transhumanistů).
4. H.Henderson: Ethical Markets. Growing the Green Economy. Chelsea Green Publishing 2006.
5. Pozri www.thedarwinproject.com

Publikované v zborníku K problému ontologie kultury, Brno: Tribun EU, 2009 S. 39-43.



 

Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia


Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Zľavy na wellness pobyty

Odmena za nákup na ZľavaDňa

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2019 veda.sk | Ochrana osobných údajov | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET