:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v XXI. storočía
Čas konania: 10. apríla 2019 (streda) o 16:30 hod.
Miesto konania: v priestoroch Inštitútu ASA, Gunduličova č. 12, Bratislava

Medzi etikou a ekonomikou: Sú reálne etické trhy?

Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD., filozof

Between ethics and economy: are the ethical markets real?
The paper is inspired first by actual suggestions of famous futurologist Hazel Henderson and than by esential philosophical/psychological critique of "modern industrial society" given by Erich Fromm fifty years ago. It concerns with the problem of ecologization of man (and mankind) in horizon of futuristic ecological thinking. A new kind of economy, "green economy" is needed to satisfy the demands of sustainable living, transition to sustainable economical growth is ultimate condition of this. The idea of ethical markets ought to be proved not only from the position of moral duty but from economic efficiency as well.

Pojmy ekologizácia a humanizácia sú v rámci súčasného stavu pozemskej civilizácie navzájom úzko späté a to nielen pokiaľ ide o diagnózu, lež v prvom rade o prognózu, ako prekonať aktuálny neudržateľný stav. Ekofilozofia úzko súvisí s filozofickou antropológiou: ide o "znovuobjavovanie zmyslu človeka v spätosti so zmyslom sveta, ktoré sa môže odhaliť práve s ohľadom na ponímanie ekologického a humanizačného procesu". ([1.], 38-39) Pojem ekologickosť sa vzťahuje na kvalitatívne vlastnosti procesu ekologizácie, potom je opodstatnené hovoriť o ekologizácii človeka v ekologickom (21.storočí): „bez ekologizácie človeka, ľudí žijúcich v 21.storočí, nie je možné ani dosiahnuť to, aby sa toto storočie stalo ekologickým“. ([ 2.], 69)

V projekte Univerzity OSN „Milénium 2000“ bolo na základe širokého celosvetového výskumu identifikovaných pätnásť základných civilizačných trendov do roku 2020, ktoré sú nádejou a zároveň hrozbou, pričom závisí „len“ od toho, ako sa s nimi ľudstvo dokáže vyrovnať. Futurológovia síce varujú, ale zámerom je nepriaznivú budúcnosť odvrátiť, aby sa nenaplnila, čo predpokladá presadiť stratégiu trvale udržateľného života pre všetkých a zastaviť aktuálny kolaps podsystémov spoločnosti. Ďalej ide o zabezpečenie zdravotne nezávadnej vody, o rovnováhu medzi rastom populácie a životnou úrovňou, o šírenie demokracie, o citlivosť politiky na dlhodobé perspektívy, o konvergenciu komunikačných a informačných technológií vrátane všeobecného prístupu k nim, o hrozbu pandémií, o zlepšenie kapacity rozhodovania inštitúcií, o spoločné hodnoty a bezpečnostné stratégie, o zlepšenie postavenia žien, o zastavenie organizovaného zločinu, o uspokojovanie narastajúcich energetických potrieb, o využívanie vedeckých objavov pre zlepšenie ľudských podmienok. Medzi zásadnými civilizačnými výzvami nachádzame aj eticky orientovanú trhovú ekonomiku, ktorá by mala zmenšovať rozdiely medzi bohatými a chudobnými, oslabiť motív zisku a podporovať školstvo; vyžaduje sa tiež aplikácia univerzálnych etických pravidiel na globálnej úrovni, akési minimálne pravidlá prežitia civilizácie. Neudržateľný a samoúčelný ekonomický rast, vo vyspelej časti sveta politický fetiš, ohrozuje civilizáciu rovnako ako zbrane hromadného ničenia, avšak bez udržateľného rastu by najmenej tretina populácie (dnes sú to dve miliardy ľudí) bola odsúdená k biede a civilizácia by sa zrútila do barbarstva.

Idea trvalej udržateľnosti sa zakladá na predpoklade, že budúcnosť si vyžaduje kompenzáciu v minulosti. V opačnom prípade budúcnosť, ktorá nastane, bude horšia ako prítomnosť a nasledujúci vývoj nebude trvale udržateľný. Ak by sme odmietli aktívne opatrenia vo vzťahu k životnému prostrediu, vyústilo by to do ireverzibilných procesov a neprimeraných nákladov v budúcnosti, pričom vynaloženie týchto prostriedkov neprinesie žiadúce efekty, pokiaľ ide o priaznivú budúcnosť. K praktickým opatreniam treba pristúpiť bez zbytočných odkladov v stanovenom časovom horizonte, kedy máme aspoň určitú nádej, že škody môžu byť minimalizované, takže náklady sa dajú zdôvodniť reálnym zlepšením situácie smerom do budúcnosti. K trom znakom ekologického myslenia podľa Skolimowského resp. Plašienkovej ([1]) (holistické, úctivé, participačné: pričom pre ekologickú obnovu a sociálnu kohéziu je kľúčové práve posledné - participačné myslenie) považujem za vhodné doplniť ekologické myslenie anticipačné predovšetkým v rovine ekonomickej a politickej. Na dosiahnutie trvalej udržateľnosti nestačí zvládnuť len enormné technologické inovácie, ale možno ešte väčším problémom sa javí potreba zmeny medzinárodných ekonomických vzťahov (zvládnutie problémov tzv. "tretieho sveta", ktoré v ére globalizácie majú na "prvý svet" bezprostredný dosah), a napokon - zásadná zmena základných sociálnych hodnôt a postojov (niekedy sa používa termín "metanoia"). S tým korešponduje koncepcia trvale udržateľného života (na rozdiel od "rozvoja"): hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide prevažne o otázky filozofické, dokonca metafyzické, skôr ide o otázky vizionárske (anticipačné), ktoré by mali byť predmetom komplexného uvažovania o žiadúcej budúcnosti. Budúcnosť je dnes vecou každého, kto sa chce angažovať, nie iba elít a expertov, skúmanie budúcnosti si vyžaduje holistický interdisciplinárny prístup a podľa môjho názoru sa nebude odohrávať výlučne v rovine vedeckého poznania, ale aj rôznych duchovných hnutí a alternatívnych spôsobov života. Samozrejme, žiadna záruka na budúci raj v podobe neobmedzeného napredovania tzv. "pokroku", či už materiálneho v rámci aplikácií vedy a techniky alebo duchovného (napríklad) v podobe úvah o novom celosvetovom náboženstve, ako vopred daná či predestinovaná neexistuje.

Neudržateľnosť parametrov, na ktorých je založená "moderná industriálna spoločnosť", si niektorí kritickí myslitelia uvedomovali už v súvislosti s povojnovou hospodárskou konjunktúrou v päťdesiatych rokoch, ich názory však boli marginalizované ideológiou lineárneho ekonomického rastu, o ktorý v rámci studenej vojny usilovali rovnako kapitalisti aj komunisti. Určité pochybnosti o neobmedzenej kontinuite hospodárskeho rastu resp. pokroku začala verejnosť reflektovať až v sedemdesiatych rokoch, na čom má zásluhu Rímsky klub - jeho prvá a najznámejšia správa Hranice rastu, a to napriek metodologickým nedostatkom (ako je známe, prognóza o úplnom vyčerpaní fosílnych palív do roku 2000 sa jednoznačne nepotvrdila). Došlo však k "prehodnoteniu hodnôt", posunu v myslení (metanoia) a vznikli hnutia zelených.

Marxistický filozof a znalec psychoanalýzy Erich Fromm už pred polstoročím svoju rigoróznu kritiku industrializmu fundoval prostredníctvom "humanistickej psychoanalýzy". Človek, presnejšie ľudská existencia, reprezentuje niečo unikátne, pretože síce je vytrhnutý z prírody (vyhnanie z raja), ale stále ostáva jej súčasťou: "potreba stále nachádzať nové riešenia protirečení svojej existencie, nachádzať stále vyššie spôsoby zjednotenia s prírodou, svojimi blížnymi a sebou samým, predstavuje príčinu všetkých psychických síl motivujúcich človeka, príčinu všetkých jeho vášní, afektov a strachov". ([4.], 25) Kapitalizmus podľa Fromma odcudzuje človeka od jeho prirodzenosti a skutočných potrieb, ide o systém, ktorý odsúva človeka na druhé miesto. Odvoláva sa na Marxov výrok a zdôrazňuje, že konflikt medzi kapitálom a prácou znamená oveľa viac než iba triedny konflikt, "je to konflikt medzi dvoma princípmi hodnôt - medzi svetom vecí a ich hromadením, resp. svetom života a jeho produktivity". ([4.], 95) Kapitalizmus sa "zakladá na princípe, že ak by sa každý usiloval sebecky na trhu, výsledkom bude spoločné dobro, poriadok a nie anarchia ... Zákony trhu si predstavujeme ako keby sa ženevský kalvinista pokúšal pochopiť, či ho Boh predurčil pre spasenie alebo nepredurčil. Lenže zákony trhu, podobne ako božia vôľa, pôsobia mimo našej vôle a vplyvu." ([4.], 138) "V 19.storočí sa ako problém javilo, že Boh je mŕtvy, v 20.storočí problém spočíva v tom, že človek je mŕtvy." ([4.], 360) Znamená to, že ľuďom v súčasnosti nehrozí tradičné otroctvo (uvedené Frommovo tvrdenie by sa dalo čiastočne spochybniť), ale skôr, že sa stanú robotmi, niečo ako Golemovia, ktorí zničia svoj svet aj seba, pretože v dôsledku schizoidného sebaodcudzenia stratili zmysluplnosť života.

Známa futurologička H. Hendersonová vystúpila na začiatku osemdesiatych rokov s prácou Politics in the Solar Age. Vychádzala z predpokladu, že práve vtedy sa začínal prechod od industrializmu na báze fosílnych palív k obnoviteľným energiám a udržateľným technológiám. Autorka dnes uznáva, že bola pred štvrťstoročím príliš optimistická, uvedený prechod nastáva až v súčasnosti, takže podcenila skutočnosť, že takáto zmena trvá celú generáciu. Na jednej strane to potvrdzuje potrebu metanoie, na druhej strane sa tým spochybňuje pesimistický názor H. Jonasa, že na presadenie zmien nenásilnými prostriedkami nemáme dostatok času. Hendersonová už vtedy upozornila, že ekonomické štatistiky sú neobjektívne, pretože zahrňujú len polovicu z rozsahu výroby, služieb, investícií a výmeny v spoločnosti: tie, ktoré sa realizujú prostredníctvom peňazí, t.j. peňažný sektor čiže. to, čo sa počíta do HDP. Neberie sa však do úvahy rovnako dôležitý nepeňažný sektor, ktorý v niektorých krajinách môže byť väčší než peňažný, ba čo viac, práve na nepeňažnom sektora sa zakladá sociálny život. Metaforicky vyjadrené, ide o „ekonomiku lásky“: rodiny, spoločenstvá, družstvá, dobrovoľné aktivity podporujú súťaživý peňažný sektor, zatiaľ čo ekonómovia stále považujú domácich kutilov, ženy či mužov v domácnosti, starých rodičov a pod. za ekonomicky neaktívnych. Požiadavku etickejších trhov zdôvodňuje Hendersonová nárokmi informačného veku (=21.storočie), kedy nastáva nová éra pravdy, pričom globálna verejná mienka sa stáva najnovšou svetovou superveľmocou . Ide o to, že trhy môžu fungovať výlučne v podmienkach pravdy, transparentnosti, čestnosti, zmluvnej spoľahlivosti, a to rovnako vo vzťahu k zákaznikom ako vo vzťahu k ostatným akcionárom spoločnosti; vyžaduje sa sociálny, environmentálny, etický audit, redefinovanie úspechu, pokroku, výkonnosti, produktivity v širšom sociálnom kontexte. ([7.], xxi-xxii) V takomto vymedzení sa spája deontologická etika (nadradenosť morálnych kritérií vo vzťahu k neviditeľnej ruke trhu) s ekonomickou efektívnosťou etického konania, ktoré je zo strategického (dlhodobého) hľadiska výhodnejšie než neetické konanie aj v zmysle tvorby zisku (neplatí pre krátkodobú maximalizáciu vlastnej utility bez ohľadu na druhých a prostredie, či už životné alebo hospodársko-sociálne).

Nové ekonomické myslenie nastoľuje bezprostredne otázku vedeckosti neoklasickej politickej ekonómie ako takej, najmä sofistikovaných matematických modelov utility. Ako je známe, od pojmu ľudskej prirodzenosti v ekonomickej vede sa odvodzuje „racionálny homo oeconomicus“, v klasickej interpretácií „racionálny egoista“ ktorý súťaží s ostatnými; napríklad teória verejnej voľby rozširuje uvedený prístup z oblasti ekonomiky na oblasť politiky t.j. kolektívneho rozhodovania o alokácii verejných zdrojov. Hendersonová upozorňuje, že neurovedy(výskum mozgu) a mikrobiológia dnes dokazujú, že zásadné predpoklady ekonomickej vedy sú neplatné. ([7.]15) Argumenty: život je mnohodimenzionálny, láska a šťastie, po ktorých túžime, sa nedajú kúpiť za peniaze; ďalším univerzálnym nárokom je zdravie, a to súvisí s kvalitou životného prostredia ; napokon kvalita nášho života do značnej miery závisí od vitality spoločenstva, v ktorom žijeme (zdravé komunity, prijateľní susedia a pod.), dôležitá je tiež revitalizácia lokálnej ekonomiky, význam malých investícií.

Ak uvažujeme na globálnej úrovni, nevyhneme sa ekonomickej problematike. Napríklad v ekon. učebniciach sa tvrdí, že čím viac svetového obchodu je výhodou pre všetkých: Svetová obchodná organizácia WTO a Svetová banka radia štátom, ako majú úspešne exportovať, používa sa pritom archaický argument „slobodného trhu“ - kapitál vraj nepozná hranice a všetky krajiny, ktoré obchodujú, budú prosperovať. V mene rastu HDP uvedené organizácie prikazujú štátom, aby otvorili hranice, obmedzili tarify, vystavili menu konvertibilite, privatizovali hlavné odvetvia priemyslu, dovolili zahraničnému kapitálu slobodný pohyb („Washingtonský konsenzus“ ). Podľa Hendersonovej sa preukázalo, že tieto opatrenia fungujú pre veľké úspešne industrializované krajiny, ale slabšie rozvojové krajiny môžu viac stratiť ako získať. Argumenty: špekulatívne finančné toky v celosvetovom meradle; strata politickej kontroly aj v prípade kompetentnej demokratickej vlády, keď na lokálnej úrovni dochádza k protestom proti výpredaju a privatizácii zásob pitnej vody, prírodných zdrojov, biodiverzity a pod. Vo vzťahu k MMF si krajiny Latinskej Ameriky namiesto Washingtonského konsenzu nárokujú udržateľný rozvoj na základe sociálnej rovnosti a spravodlivosti vo vzťahu k ich pauperizovanému obyvateľstvu. Stále viac zaznievajú argumenty pre "čestný obchod" (Fair Trade) a v prospech využívania obnoviteľných energií.([7.], xxiv-xxv)

Ďalšie úvahy na tému „etické trhy“ sú ekonomickej povahy, prekračujú rámec ekofilozofie. Po prvé, treba riešiť archaický model zamestnanosti, pretože prebiehajúca automatizácia zvyšuje nezamestnanosť, ak trváme na všeobecnej pracovnej povinnosti. Tým sa nanajvýš aktuálnou stáva diskusia na tému univerzálny základný príjem. [11.] Po druhé, Hendersonová doporučuje ESOP „Employee Stock Ownership Plans - podniky vo vlastníctve zamestnancov, podielnikov na základe práce, pričom tieto akcie sa nepredávajú na voľnom trhu (nie thatcherovský „ľudový kapitalizmus“ alebo kupónová privatizácia, kedy vyhráva väčšinový akcionár alebo finančný špekulant). ([7.], 161-163) Uvedené presahuje tému tohto príspevku.


  1. Túto ideu rozpracoval doc. J. Vavroušek do známeho Desatora života na Zemi. Ide o vzťah k mimoľudskej prírode, úctu k životu (prekonane jednostranného individualizmu a kolektivizmu, kvalitatívny rozvoj života (práva neoddeliteľné od zodpovednosti), opatrnosť pri všetkých zásahoch do prírody a spoločnosti (proti pýche rozumu), obnovenie pudu sebazáchovy vo vzťahu k vlastnému životu (nerobiť systémové dlhy budúcim generáciám), toleranciu namiesto agresívneho kultúrneho imperializmu, o občiansku angažovanosť v mene záchrany Zeme a ľudstva. V uvedenej koncepcii, ktorá bola základom pre dokumenty "Agendy 21", obsiahol Vavroušek prírodu, spoločnosť, dejiny, zmysel života, vzťah k slobode a úrovni poznania, k vlastnému životu, k budúcim generáciám, vzťah k odlišným názorom a civilizáciám a vzťah k spoločným veciam. Pozri ([3.])
  2. "V podmienkach voľnej konkurencie sa neoslobodzujú indivíduá, ale oslobodzuje sa kapitál".( [5.], 141)
  3. Podľa E. Fromma celá odpoveď spočíva v dosiahnutí interpersonálneho spojenie, splynutia s inou osobou, v láske. "Spojenie dosiahnuté v produktívnej práci nie je interpersonálne, spojenie pri orgaistickom splynutí je prechodné, spojenie dosiahnuté na základe konformity je pseudospojenie. ... túžba po interpersonálnom splynutí je najväčšou snahou človeka; je to najzákladnejšia vášeň, sila, ktorá drži pohromade ľudský rod..." ([6.], 28)
  4. Dosiahnuť metanoiu ľudského druhu je možné iba za podmienky zmeny (globálnej) verejnej mienky.
  5. Príkladom takéhoto egoistického konania zameraného na efemérnu manifestáciu vlastnej utility je súčasná finančná kríza v USA, vyvolaná poskytovaním rizikových úverov, dokazuje to neudržateľnosť situácie, kedy finančné toky sú prakticky oddelené od reálnej ekonomiky a teda neslúžia na zabezpečenie efektívnej alokácie zdrojov. Pozri [8.]
  6. Uznanie významu kooperácie namiesto výlučnosti boja o prežitie súvisí s novou "humanistickou" interpretáciou Darwinovej evolučnej teórie. medzidruhová súťaž síce bola dôležitá pre evolúciu, ale ľudský génius pre zväzky, spoluprácu a deľbu bol kľúčom pre naše prežitie vrátane evolúcie morálnych pocitov a altruizmu. Pozri [9.]
  7. Autorka vo vzťahu k pomerom v USA tvrdí, že vytvorenie medicínsko-industriálneho komplexu vyvolalo krízu, kedy nespokojní sú všetci – lekári, sestry, pacienti atď. ([7.], xxviii)
  8. Tento termín zaviedol J. Williamson v roku 1989 na označenie desaťbodového programu hospodárskej politiky, ktoré doporučovali USA a uvedené organizácie pre krízové rozvojové krajiny pôvodne najmä v Latinskej Amerike, Rusko ho spočiatku zavádzalo, ale odmietlo po katastrofe v 90-tych rokoch. Pozri [10.]

LITERATÚRA:

1. Z. Plašienková: Cesty sebarealizácie ľudského rodu na pozadí ekologizácie a humanizácie. In: Ekologizácia a humanizácia alebo o predpokladoch a cestách nášho (pre)žitia (?) Zborník zo sympózia, Zvolen 2007.
2. P. Krchnák: O ekologizácii človeka. In: Člověk, dějiny, hodnoty III. Sborník materiálů z mezinárodní vědecké konference, Ostrava 2007.
3. J. Keller, F.Gál, P.Frič: Hodnoty pro budoucnost. Praha 1996.
4. E. Fromm: The Sane Society. Routledge, London 1991 (1956).
5. K. Marx: Základy kritiky politickej ekonómie. Rukopisy Grundrisse II, Bratislava 1975.
6. E. Fromm: Umenie milovať. Bratislava 2006 (1956).
7. H. Henderson: Ethical Markets. Growing the Green Economy. Chelsea Green Publishing 2006.
8. J. Stiglitz: Neviditeľná ruka je značne ochrnutá. Fórum SME 6.9.2008.
9. D. Loye: Darwin´s Unfolding Revolution And the Liberation of the 21st Century. www.thedarwinproject.com.
10. W. Finnegan: The Economics of Empire. Harper´s Magazine May03. www.mindfully.org.
11. L. Hohoš: Východisko z krízy: sloboda namiesto zamestnanosti. In: Všeobecný základný příjem. FÚ AV ČR, Praha 2007.

Publikované v zborníku Ekologická kríza - príležitosť a(lebo) pohroma?, Zvolen TU 2008, s. 36 - 42.



 

Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia


Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Zľavy na wellness pobyty

Odmena za nákup na ZľavaDňa

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2019 veda.sk | Ochrana osobných údajov | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET