Medzi etikou a
ekonomikou: Sú reálne etické trhy?
Doc. PhDr. Ladislav
Hohoš, PhD., filozof
Between ethics and economy: are the
ethical markets real?
The paper is inspired first by actual suggestions of
famous futurologist Hazel Henderson and than by esential philosophical/psychological
critique of "modern industrial society" given by Erich Fromm fifty years ago. It
concerns with the problem of ecologization of man (and mankind) in horizon of
futuristic ecological thinking. A new kind of economy, "green economy" is needed
to satisfy the demands of sustainable living, transition to sustainable
economical growth is ultimate condition of this. The idea of ethical markets
ought to be proved not only from the position of moral duty but from economic
efficiency as well.
Pojmy ekologizácia a humanizácia sú v rámci
súčasného stavu pozemskej civilizácie navzájom úzko späté a to nielen pokiaľ ide
o diagnózu, lež v prvom rade o prognózu, ako prekonať aktuálny neudržateľný
stav. Ekofilozofia úzko súvisí s filozofickou antropológiou: ide o "znovuobjavovanie
zmyslu človeka v spätosti so zmyslom sveta, ktoré sa môže odhaliť práve s
ohľadom na ponímanie ekologického a humanizačného procesu". ([1.], 38-39) Pojem
ekologickosť sa vzťahuje na kvalitatívne vlastnosti procesu ekologizácie, potom
je opodstatnené hovoriť o ekologizácii človeka v ekologickom (21.storočí): „bez
ekologizácie človeka, ľudí žijúcich v 21.storočí, nie je možné ani dosiahnuť to,
aby sa toto storočie stalo ekologickým“. ([ 2.], 69)
V projekte Univerzity OSN „Milénium 2000“ bolo na
základe širokého celosvetového výskumu identifikovaných pätnásť základných
civilizačných trendov do roku 2020, ktoré sú nádejou a zároveň hrozbou, pričom
závisí „len“ od toho, ako sa s nimi ľudstvo dokáže vyrovnať. Futurológovia síce
varujú, ale zámerom je nepriaznivú budúcnosť odvrátiť, aby sa nenaplnila, čo
predpokladá presadiť stratégiu trvale udržateľného života pre všetkých a
zastaviť aktuálny kolaps podsystémov spoločnosti. Ďalej ide o zabezpečenie
zdravotne nezávadnej vody, o rovnováhu medzi rastom populácie a životnou
úrovňou, o šírenie demokracie, o citlivosť politiky na dlhodobé perspektívy, o
konvergenciu komunikačných a informačných technológií vrátane všeobecného
prístupu k nim, o hrozbu pandémií, o zlepšenie kapacity rozhodovania inštitúcií,
o spoločné hodnoty a bezpečnostné stratégie, o zlepšenie postavenia žien, o
zastavenie organizovaného zločinu, o uspokojovanie narastajúcich energetických
potrieb, o využívanie vedeckých objavov pre zlepšenie ľudských podmienok. Medzi
zásadnými civilizačnými výzvami nachádzame aj eticky orientovanú trhovú
ekonomiku, ktorá by mala zmenšovať rozdiely medzi bohatými a chudobnými, oslabiť
motív zisku a podporovať školstvo; vyžaduje sa tiež aplikácia univerzálnych
etických pravidiel na globálnej úrovni, akési minimálne pravidlá prežitia
civilizácie. Neudržateľný a samoúčelný ekonomický rast, vo vyspelej časti sveta
politický fetiš, ohrozuje civilizáciu rovnako ako zbrane hromadného ničenia,
avšak bez udržateľného rastu by najmenej tretina populácie (dnes sú to dve
miliardy ľudí) bola odsúdená k biede a civilizácia by sa zrútila do barbarstva.
Idea trvalej udržateľnosti sa zakladá na
predpoklade, že budúcnosť si vyžaduje kompenzáciu v minulosti. V opačnom prípade
budúcnosť, ktorá nastane, bude horšia ako prítomnosť a nasledujúci vývoj nebude
trvale udržateľný. Ak by sme odmietli aktívne opatrenia vo vzťahu k životnému
prostrediu, vyústilo by to do ireverzibilných procesov a neprimeraných nákladov
v budúcnosti, pričom vynaloženie týchto prostriedkov neprinesie žiadúce efekty,
pokiaľ ide o priaznivú budúcnosť. K praktickým opatreniam treba pristúpiť bez
zbytočných odkladov v stanovenom časovom horizonte, kedy máme aspoň určitú
nádej, že škody môžu byť minimalizované, takže náklady sa dajú zdôvodniť reálnym
zlepšením situácie smerom do budúcnosti. K trom znakom ekologického myslenia
podľa Skolimowského resp. Plašienkovej ([1]) (holistické, úctivé, participačné:
pričom pre ekologickú obnovu a sociálnu kohéziu je kľúčové práve posledné -
participačné myslenie) považujem za vhodné doplniť ekologické myslenie
anticipačné predovšetkým v rovine ekonomickej a politickej. Na dosiahnutie
trvalej udržateľnosti nestačí zvládnuť len enormné technologické inovácie, ale
možno ešte väčším problémom sa javí potreba zmeny medzinárodných ekonomických
vzťahov (zvládnutie problémov tzv. "tretieho sveta", ktoré v ére globalizácie
majú na "prvý svet" bezprostredný dosah), a napokon - zásadná zmena základných
sociálnych hodnôt a postojov (niekedy sa používa termín "metanoia"). S tým
korešponduje koncepcia trvale udržateľného života (na rozdiel od "rozvoja"):
hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide prevažne o otázky filozofické,
dokonca metafyzické, skôr ide o otázky vizionárske (anticipačné), ktoré by mali
byť predmetom komplexného uvažovania o žiadúcej budúcnosti. Budúcnosť je dnes
vecou každého, kto sa chce angažovať, nie iba elít a expertov, skúmanie
budúcnosti si vyžaduje holistický interdisciplinárny prístup a podľa môjho
názoru sa nebude odohrávať výlučne v rovine vedeckého poznania, ale aj rôznych
duchovných hnutí a alternatívnych spôsobov života. Samozrejme, žiadna záruka na
budúci raj v podobe neobmedzeného napredovania tzv. "pokroku", či už
materiálneho v rámci aplikácií vedy a techniky alebo duchovného (napríklad) v
podobe úvah o novom celosvetovom náboženstve, ako vopred daná či predestinovaná
neexistuje.
Neudržateľnosť parametrov, na ktorých je založená
"moderná industriálna spoločnosť", si niektorí kritickí myslitelia uvedomovali
už v súvislosti s povojnovou hospodárskou konjunktúrou v päťdesiatych rokoch,
ich názory však boli marginalizované ideológiou lineárneho ekonomického rastu, o
ktorý v rámci studenej vojny usilovali rovnako kapitalisti aj komunisti. Určité
pochybnosti o neobmedzenej kontinuite hospodárskeho rastu resp. pokroku začala
verejnosť reflektovať až v sedemdesiatych rokoch, na čom má zásluhu Rímsky klub
- jeho prvá a najznámejšia správa Hranice rastu, a to napriek metodologickým
nedostatkom (ako je známe, prognóza o úplnom vyčerpaní fosílnych palív do roku
2000 sa jednoznačne nepotvrdila). Došlo však k "prehodnoteniu hodnôt", posunu v
myslení (metanoia) a vznikli hnutia zelených.
Marxistický filozof a znalec psychoanalýzy Erich
Fromm už pred polstoročím svoju rigoróznu kritiku industrializmu fundoval
prostredníctvom "humanistickej psychoanalýzy". Človek, presnejšie ľudská
existencia, reprezentuje niečo unikátne, pretože síce je vytrhnutý z prírody
(vyhnanie z raja), ale stále ostáva jej súčasťou: "potreba stále nachádzať nové
riešenia protirečení svojej existencie, nachádzať stále vyššie spôsoby
zjednotenia s prírodou, svojimi blížnymi a sebou samým, predstavuje príčinu
všetkých psychických síl motivujúcich človeka, príčinu všetkých jeho vášní,
afektov a strachov". ([4.], 25) Kapitalizmus podľa Fromma odcudzuje človeka od
jeho prirodzenosti a skutočných potrieb, ide o systém, ktorý odsúva človeka na
druhé miesto. Odvoláva sa na Marxov výrok a zdôrazňuje, že konflikt medzi
kapitálom a prácou znamená oveľa viac než iba triedny konflikt, "je to konflikt
medzi dvoma princípmi hodnôt - medzi svetom vecí a ich hromadením, resp. svetom
života a jeho produktivity". ([4.], 95) Kapitalizmus sa "zakladá na princípe, že
ak by sa každý usiloval sebecky na trhu, výsledkom bude spoločné dobro, poriadok
a nie anarchia ... Zákony trhu si predstavujeme ako keby sa ženevský kalvinista
pokúšal pochopiť, či ho Boh predurčil pre spasenie alebo nepredurčil. Lenže
zákony trhu, podobne ako božia vôľa, pôsobia mimo našej vôle a vplyvu." ([4.],
138) "V 19.storočí sa ako problém javilo, že Boh je mŕtvy, v 20.storočí problém
spočíva v tom, že človek je mŕtvy." ([4.], 360) Znamená to, že ľuďom v
súčasnosti nehrozí tradičné otroctvo (uvedené Frommovo tvrdenie by sa dalo
čiastočne spochybniť), ale skôr, že sa stanú robotmi, niečo ako Golemovia, ktorí
zničia svoj svet aj seba, pretože v dôsledku schizoidného sebaodcudzenia
stratili zmysluplnosť života.
Známa futurologička H. Hendersonová vystúpila na
začiatku osemdesiatych rokov s prácou Politics in the Solar Age. Vychádzala z
predpokladu, že práve vtedy sa začínal prechod od industrializmu na báze
fosílnych palív k obnoviteľným energiám a udržateľným technológiám. Autorka dnes
uznáva, že bola pred štvrťstoročím príliš optimistická, uvedený prechod nastáva
až v súčasnosti, takže podcenila skutočnosť, že takáto zmena trvá celú
generáciu. Na jednej strane to potvrdzuje potrebu metanoie, na druhej strane sa
tým spochybňuje pesimistický názor H. Jonasa, že na presadenie zmien nenásilnými
prostriedkami nemáme dostatok času. Hendersonová už vtedy upozornila, že
ekonomické štatistiky sú neobjektívne, pretože zahrňujú len polovicu z rozsahu
výroby, služieb, investícií a výmeny v spoločnosti: tie, ktoré sa realizujú
prostredníctvom peňazí, t.j. peňažný sektor čiže. to, čo sa počíta do HDP.
Neberie sa však do úvahy rovnako dôležitý nepeňažný sektor, ktorý v niektorých
krajinách môže byť väčší než peňažný, ba čo viac, práve na nepeňažnom sektora sa
zakladá sociálny život. Metaforicky vyjadrené, ide o „ekonomiku lásky“: rodiny,
spoločenstvá, družstvá, dobrovoľné aktivity podporujú súťaživý peňažný sektor,
zatiaľ čo ekonómovia stále považujú domácich kutilov, ženy či mužov v
domácnosti, starých rodičov a pod. za ekonomicky neaktívnych. Požiadavku
etickejších trhov zdôvodňuje Hendersonová nárokmi informačného veku
(=21.storočie), kedy nastáva nová éra pravdy, pričom globálna verejná mienka sa
stáva najnovšou svetovou superveľmocou . Ide o to, že trhy môžu fungovať výlučne
v podmienkach pravdy, transparentnosti, čestnosti, zmluvnej spoľahlivosti, a to
rovnako vo vzťahu k zákaznikom ako vo vzťahu k ostatným akcionárom spoločnosti;
vyžaduje sa sociálny, environmentálny, etický audit, redefinovanie úspechu,
pokroku, výkonnosti, produktivity v širšom sociálnom kontexte. ([7.], xxi-xxii)
V takomto vymedzení sa spája deontologická etika (nadradenosť morálnych kritérií
vo vzťahu k neviditeľnej ruke trhu) s ekonomickou efektívnosťou etického
konania, ktoré je zo strategického (dlhodobého) hľadiska výhodnejšie než
neetické konanie aj v zmysle tvorby zisku (neplatí pre krátkodobú maximalizáciu
vlastnej utility bez ohľadu na druhých a prostredie, či už životné alebo
hospodársko-sociálne).
Nové ekonomické myslenie nastoľuje bezprostredne
otázku vedeckosti neoklasickej politickej ekonómie ako takej, najmä
sofistikovaných matematických modelov utility. Ako je známe, od pojmu ľudskej
prirodzenosti v ekonomickej vede sa odvodzuje „racionálny homo oeconomicus“, v
klasickej interpretácií „racionálny egoista“ ktorý súťaží s ostatnými; napríklad
teória verejnej voľby rozširuje uvedený prístup z oblasti ekonomiky na oblasť
politiky t.j. kolektívneho rozhodovania o alokácii verejných zdrojov.
Hendersonová upozorňuje, že neurovedy(výskum mozgu) a mikrobiológia dnes
dokazujú, že zásadné predpoklady ekonomickej vedy sú neplatné. ([7.]15)
Argumenty: život je mnohodimenzionálny, láska a šťastie, po ktorých túžime, sa
nedajú kúpiť za peniaze; ďalším univerzálnym nárokom je zdravie, a to súvisí s
kvalitou životného prostredia ; napokon kvalita nášho života do značnej miery
závisí od vitality spoločenstva, v ktorom žijeme (zdravé komunity, prijateľní
susedia a pod.), dôležitá je tiež revitalizácia lokálnej ekonomiky, význam
malých investícií.
Ak uvažujeme na globálnej úrovni, nevyhneme sa
ekonomickej problematike. Napríklad v ekon. učebniciach sa tvrdí, že čím viac
svetového obchodu je výhodou pre všetkých: Svetová obchodná organizácia WTO a
Svetová banka radia štátom, ako majú úspešne exportovať, používa sa pritom
archaický argument „slobodného trhu“ - kapitál vraj nepozná hranice a všetky
krajiny, ktoré obchodujú, budú prosperovať. V mene rastu HDP uvedené organizácie
prikazujú štátom, aby otvorili hranice, obmedzili tarify, vystavili menu
konvertibilite, privatizovali hlavné odvetvia priemyslu, dovolili zahraničnému
kapitálu slobodný pohyb („Washingtonský konsenzus“ ). Podľa Hendersonovej sa
preukázalo, že tieto opatrenia fungujú pre veľké úspešne industrializované
krajiny, ale slabšie rozvojové krajiny môžu viac stratiť ako získať. Argumenty:
špekulatívne finančné toky v celosvetovom meradle; strata politickej kontroly aj
v prípade kompetentnej demokratickej vlády, keď na lokálnej úrovni dochádza k
protestom proti výpredaju a privatizácii zásob pitnej vody, prírodných zdrojov,
biodiverzity a pod. Vo vzťahu k MMF si krajiny Latinskej Ameriky namiesto
Washingtonského konsenzu nárokujú udržateľný rozvoj na základe sociálnej
rovnosti a spravodlivosti vo vzťahu k ich pauperizovanému obyvateľstvu. Stále
viac zaznievajú argumenty pre "čestný obchod" (Fair Trade) a v prospech
využívania obnoviteľných energií.([7.], xxiv-xxv)
Ďalšie úvahy na tému „etické trhy“ sú ekonomickej
povahy, prekračujú rámec ekofilozofie. Po prvé, treba riešiť archaický model
zamestnanosti, pretože prebiehajúca automatizácia zvyšuje nezamestnanosť, ak
trváme na všeobecnej pracovnej povinnosti. Tým sa nanajvýš aktuálnou stáva
diskusia na tému univerzálny základný príjem. [11.] Po druhé, Hendersonová
doporučuje ESOP „Employee Stock Ownership Plans - podniky vo vlastníctve
zamestnancov, podielnikov na základe práce, pričom tieto akcie sa nepredávajú na
voľnom trhu (nie thatcherovský „ľudový kapitalizmus“ alebo kupónová
privatizácia, kedy vyhráva väčšinový akcionár alebo finančný špekulant). ([7.],
161-163) Uvedené presahuje tému tohto príspevku.
- Túto ideu rozpracoval doc. J. Vavroušek
do známeho Desatora života na Zemi. Ide o vzťah k mimoľudskej prírode, úctu
k životu (prekonane jednostranného individualizmu a kolektivizmu,
kvalitatívny rozvoj života (práva neoddeliteľné od zodpovednosti), opatrnosť
pri všetkých zásahoch do prírody a spoločnosti (proti pýche rozumu),
obnovenie pudu sebazáchovy vo vzťahu k vlastnému životu (nerobiť systémové
dlhy budúcim generáciám), toleranciu namiesto agresívneho kultúrneho
imperializmu, o občiansku angažovanosť v mene záchrany Zeme a ľudstva. V
uvedenej koncepcii, ktorá bola základom pre dokumenty "Agendy 21", obsiahol
Vavroušek prírodu, spoločnosť, dejiny, zmysel života, vzťah k slobode a
úrovni poznania, k vlastnému životu, k budúcim generáciám, vzťah k odlišným
názorom a civilizáciám a vzťah k spoločným veciam. Pozri ([3.])
- "V podmienkach voľnej konkurencie sa
neoslobodzujú indivíduá, ale oslobodzuje sa kapitál".( [5.], 141)
- Podľa E. Fromma celá odpoveď spočíva v
dosiahnutí interpersonálneho spojenie, splynutia s inou osobou, v láske.
"Spojenie dosiahnuté v produktívnej práci nie je interpersonálne, spojenie
pri orgaistickom splynutí je prechodné, spojenie dosiahnuté na základe
konformity je pseudospojenie. ... túžba po interpersonálnom splynutí je
najväčšou snahou človeka; je to najzákladnejšia vášeň, sila, ktorá drži
pohromade ľudský rod..." ([6.], 28)
- Dosiahnuť metanoiu ľudského druhu je
možné iba za podmienky zmeny (globálnej) verejnej mienky.
- Príkladom takéhoto egoistického konania
zameraného na efemérnu manifestáciu vlastnej utility je súčasná finančná
kríza v USA, vyvolaná poskytovaním rizikových úverov, dokazuje to
neudržateľnosť situácie, kedy finančné toky sú prakticky oddelené od reálnej
ekonomiky a teda neslúžia na zabezpečenie efektívnej alokácie zdrojov. Pozri
[8.]
- Uznanie významu kooperácie namiesto
výlučnosti boja o prežitie súvisí s novou "humanistickou" interpretáciou
Darwinovej evolučnej teórie. medzidruhová súťaž síce bola dôležitá pre
evolúciu, ale ľudský génius pre zväzky, spoluprácu a deľbu bol kľúčom pre
naše prežitie vrátane evolúcie morálnych pocitov a altruizmu. Pozri [9.]
- Autorka vo vzťahu k pomerom v USA tvrdí,
že vytvorenie medicínsko-industriálneho komplexu vyvolalo krízu, kedy
nespokojní sú všetci – lekári, sestry, pacienti atď. ([7.], xxviii)
- Tento termín zaviedol J. Williamson v
roku 1989 na označenie desaťbodového programu hospodárskej politiky, ktoré
doporučovali USA a uvedené organizácie pre krízové rozvojové krajiny pôvodne
najmä v Latinskej Amerike, Rusko ho spočiatku zavádzalo, ale odmietlo po
katastrofe v 90-tych rokoch. Pozri [10.]
LITERATÚRA:
1. Z. Plašienková: Cesty sebarealizácie ľudského
rodu na pozadí ekologizácie a humanizácie. In: Ekologizácia a humanizácia alebo
o predpokladoch a cestách nášho (pre)žitia (?) Zborník zo sympózia, Zvolen 2007.
2. P. Krchnák: O ekologizácii človeka. In: Člověk, dějiny, hodnoty III. Sborník
materiálů z mezinárodní vědecké konference, Ostrava 2007.
3. J. Keller, F.Gál, P.Frič: Hodnoty pro budoucnost. Praha 1996.
4. E. Fromm: The Sane Society. Routledge, London 1991 (1956).
5. K. Marx: Základy kritiky politickej ekonómie. Rukopisy Grundrisse II,
Bratislava 1975.
6. E. Fromm: Umenie milovať. Bratislava 2006 (1956).
7. H. Henderson: Ethical Markets. Growing the Green Economy. Chelsea Green
Publishing 2006.
8. J. Stiglitz: Neviditeľná ruka je značne ochrnutá. Fórum SME 6.9.2008.
9. D. Loye: Darwin´s Unfolding Revolution And the Liberation of the 21st Century.
www.thedarwinproject.com.
10. W. Finnegan: The Economics of Empire. Harper´s Magazine May03.
www.mindfully.org.
11. L. Hohoš: Východisko z krízy: sloboda namiesto zamestnanosti. In: Všeobecný
základný příjem. FÚ AV ČR, Praha 2007.
Publikované v zborníku Ekologická kríza -
príležitosť a(lebo) pohroma?, Zvolen TU 2008, s. 36 - 42.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
