Informatizácia a
futurologické scenáre možnej budúcnosti
Doc. PhDr. Ladislav
Hohoš, PhD., filozof
Futurológia je niečo ako okno do budúcnosti.
Predpovedať detailne udalosti, ktoré nastanú, samozrejme nevieme. Žijeme na
rozhraní civilizačného zlomu v situácii, ktorú výstižne charakterizoval slávny
americký futurológ A. Toffler ako šok z budúcnosti. Hlavným problémom je
otvorenosť vo vzťahu k budúcnosti, schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Musíme sa už
dnes rozhodovať, ale budúce dôsledky nepoznáme, alebo poznáme vo veľmi
obmedzenej miere. Tieto rozhodovacie procesy však futurológovia môžu ovplyvniť
rozvinutím vejára možností od žiadúcej budúcnosti (tá najžiadúcejšia sa volá
utópia) až po katastrofický scenár (možná budúcnosť, ktorú chceme odvrátiť).
Futurológovia sa zhodnú v máločom, avšak už od
konca 60.tych rokov ako bod obratu, kritické obdobie premeny civilizácie,
porovnateľné s pádom Rímskej ríše, označujú roky 1975 - 2025. Ak pád Ríma trval
tristo rokov, toto polstoročie má rovnako prevratné, ba možno bude mať aj
prevratnejšie dôsledky, čo potvrdzuje zrýchľovanie historického času alebo tzv.
zhusťovanie času (termín A.Tofflera).
Nové milénium vyvoláva apokalyptické obavy rovnako ako utopické vízie. Mnohí si
predstavujú, že to bude znamenať viac materiálnych statkov, aj keď odhliadneme
od faktu, že to, čo si pod pojmom „viac“ myslia tí najbohatší, sa veľmi líši od
očakávania ľudí v transformujúcich sa (postkomunistických) krajinách a niečo
celkom iné majú na mysli tri štvrtiny svetovej populácie v krajinách tzv.
„tretieho sveta“, rozhodne bude na mieste v prvom rade iná otázka: Je viac
hmotných statkov práve to, čo najviac potrebujeme? Doba, v ktorej žijeme, je
výsledkom industriálnej revolúcie minulých tristo rokov („druhá vlna“) a
doviedla nás až k zásadnej otázke ekologickej katastrofy alebo vyčerpania
životne nevyhnutných prírodných zdrojov, na ktorú zásadným spôsobom už pred
tridsiatimi rokmi upozornil Rímsky klub. Ide teda o to či ľudstvo vôbec má
nejakú budúcnosť, na podobnú situáciu sa možno najlepšie hodí termín
apocatopia (zloženina apokalypsy a utópie – autor T. Charbeneau).
V americkom projekte Milénium pod hlavičkou
Univerzity OSN 250 respondentov z celého sveta pred rokom pomerne presne
identifikovalo pätnásť zásadných globálnych trendov, ktorých zvládnutie znamená
pre pozemskú civilizáciu nádej do budúcnosti, a teda do tretieho tisícročia.
Samozrejme, žiadna záruka na budúci raj v podobe neobmedzeného napredovania tzv.
„pokroku“ - či už materiálneho, v aplikáciách vedy a techniky, alebo duchovného
(úvahy o novom celosvetovom náboženstve) – ako vopred daná či predestinovaná
neexistuje.
Prvým a zrejme najdôležitejším globálnym trendom
je dosiahnutie trvale udržateľného vývoja. Pozitívne zmeny vo verejnej
mienke v prospech ekologicky uvedomelého konania a možnosť komplexného
monitorovania životného prostredia planéty prostredníctvom satelitov naznačujú,
že nejde o nereálny cieľ. Dnes už niet času na diskusie, či ohrozenie životného
prostredia je naozaj fatálne. Nejde o rôzne druhy kríz napríklad energetickú,
životného prostredia, ekonomickú alebo krízu rozvoja. Ekologické a ekonomické
systémy sú navzájom úzko späté, takže sme konfrontovaní s rôznymi aspektmi
jednej a tej istej krízy, veď zhoršovanie životného prostredia priamo ohrozuje
ekonomické systémy. Ľudia vykorisťujú prírodné zdroje, premieňajú ich na
materiálne výrobky, spotrebúvajú ich a napokon ich vracajú prírode v podobe
odpadu, čím zvyšujú mieru entropie v prírode.
Nádejou do budúcnosti podľa výsledkov výskumu
Milénium je aj zvýšená miera akceptovania dlhodobých perspektív v tvorbe
politiky (ako príklad sa dokonca uvádza hrozba celosvetového zlyhania počítačov
a sietí naozaj od počiatku roku 2000). Vo vyspelých krajinách sa záujem o
zvládnutie budúcnosti prejavuje aj šírením futurologických poznatkov tak v rámci
univerzitného štúdia, ako aj v súkromných inštitúciách. Nielen vo veľkých a
veľmi bohatých krajinách, ale porovnateľným vzorom pre nás by v tomto smere
mohlo byť Fínsko, kde podpora prognostických programov a vzdelávania sú priamo
súčasťou vládnej politiky. Podľa expertov narastá aj potenciál pre vedecké a
technologické prevraty, či už ide o základné teoretické princípy vied („nová
paradigma“) alebo skoky v kapacite hardvérov a softvérov, neurónové siete,
nanotechnológiu, genetickú medicínu atď., ktoré môžu zlepšiť ľudský údel, ale
zrejme to nezávisí len od techniky samej. Za nádej sa považuje aj premena
autoritatívnych režimov na demokratické, globalizácia trhov, médií, informačných
technológií spolu s ukončením studenej vojny, urbanizáciou a rozširovaním
masového vzdelania.
Pretože demokracie nemajú záujem viesť medzi
sebou vojny, počet nacionalistických vojen vraj bude klesať. V tomto prípade sa
prognóza nepotvrdzuje, naopak, počet lokálnych konfliktov narastá a väčšinou sú
gradované na etnickom základe. Takže mal pravdu slávny americký futurológ A.
Toffler, že štatistiky sú neúprosné: od druhej svetovej vojny sme viedli 150 –
160 vojen, v ktorých zahynulo 7,2 milióna vojakov a pravdepodobne viac
civilistov, lenže neevidovaných. Viedli sme priemerne tridsať vojen ročne a azda
iba tri dni boli na svete úplne mierové (takže sme nedosiahli ani štandard
antických olympiád, keď bol mier každé štyri roky – pozn. L.H.). Toffler
odhaduje, že v budúcnosti by ľudia mohli viesť rádovo 50 až 60 vojnových
konfliktov ročne, ale na inej kvalitatívnej úrovni než tie súčasné.
Medzi nádejné trendy patrí aj podpora šírenia kultúrnej diverzity a etických
hodnôt, podpora polykultúrnych názorov a globálnej etiky. Po dosiahnutí určitej
materiálnej úrovne ľudia hľadajú viac kultúrnych hodnôt čo umožňuje lepšie
porozumenie. Výsledkom projektu Milénium je aj trend údajného spomaľovania rastu
populácie v celosvetovom meradle. Ako je známe, od 19.júla je nás podľa
amerických štatistikov už viac než 6 miliárd, aj pri miernom spomalení rastu nás
v roku 2027 bude na planéte žiť 8 miliárd a so zdvojnásobením populácie sa ráta
asi za 40 rokov. V každom prípade rozpracované scenáre nastolenia trvalej
udržateľnosti považujú za kľúčovú otázku práve zvládnutie populačnej explózie,
čo predpokladá riešenie ostatných problémov ak sa nemáme dostať do bludného
kruhu nekonečnej spätnej väzby, pričom zníženie natality predpokladá určitú
životnú úroveň. Ďalšie pozitívne trendy sú: obmedzovanie xenofóbie a
nacionalizmu v prospech tvorby celosvetových stratégií svetového mieru a
bezpečnosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov energie, globalizácia
konvergencie medzi informačnými a komunikačnými technológiami (napr.
rozširovanie aplikácií internetu), narastajúci pokrok v biotechnológiách, nové
kozmické programy. Za zmienku stojí, že hospodársky pokrok sa predpokladá na
základe šírenia eticky orientovanej trhovej ekonomiky, pričom určité ekologické
a sociálne ciele by mali byť preferované, a napokon sa prepovedá podstatné
zlepšenie a a zásadná inovácia fungovania inštitúcií na základe nových
informačných technológií.
Dovolávanie sa zásadného civilizačného obratu
(„bod obratu“ resp. trvale udržateľný život) alebo optimistické predpoklady
výskumu Milénium sa nenaplnia samy osebe, ba každý jeden z nich by sa za
určitých, pomerne presne vymedzených predpokladov mohol zvrhnúť na svoj
katastrofický protiklad. Máme ešte čas odvrátiť katastrofu? Podľa autorít
manželov Meadowsovcov, ktorí vydali pred tridsiatimi rokmi slávnu prvú správu
Rímskeho klubu a v súčasnosti na základe najnovších prepočtov globálneho
modelovania ju korigovali, je odpoveď skôr záporná, hoci máme, podľa toho, do
akej miery sa dokážeme prikloniť k trvalej udržateľnosti, ešte 50 až 150 rokov.
Dokáže napríklad ľudstvo obmedziť spotrebu na rozumnú mieru? A čo s
„prebytočnou“ populáciou, ktorá nemá nárok ani na minimálny stupeň ľudskej
dôstojnosti? Existuje najbolestivejší, ale priam najefektívnejší spôsob učenia,
totiž na dôsledkoch vlastných chýb. Vojna v Európe, prírodné katastrofy,
klimatické anomálie, problémy s pitnou vodou, ktorá je už cennejšou strategickou
surovinou než ropa atď. sú varovné signály, ktoré sa nedajú ignorovať. Nedá sa
pred nimi schovať za „zlatú oponu“ ani strčiť hlavu do piesku. Tak isto nemôžeme
tvrdiť, že napr. ničenie dažďových pralesov v Brazílii sa nás netýka alebo že
nepocítime následky. K zmene stratégie zrejme musí ľudstvo priviesť pud
sebazáchovy...
Napríklad globalizácia znamená, že sa celý svet
stáva globálnou dedinou, vyvoláva ale aj nacionalizáciu a decentralizáciu, pozná
viťazov i porazených, bohatých a chudobných, ale je výzvou nehybnosti, pretože
ujsť sa pred ňou nedá. Nie náhodou uvažuje OSN v rámci Human Development Report
1999 o globalizácii s ľudskou tvárou, jej tvár totiž môže byť aj neľudská. Keď
sa úsilie aktérov trhu dosiahnuť zisk za každú cenu vymkne spod kontroly,
ohrozuje mravnosť ľudí a stráca sa rešpekt k princípom spravodlivosti a ľudským
právam. Globalizácia by mala slúžiť záujmom človeka a nie iba zvyšovaniu zisku,
takže by v tomto procese mala byť zohľadnená etika (rozširovanie, a nie
obmedzovanie ľudských práv), spravodlivosť (znižovanie a nie zvyšovanie
rozdielov v životnej úrovni), integrácia namiesto marginalizácie národov a
krajín, bezpečnosť človeka t.j. viac stability v spoločnosti, udržateľnosť –
menej a nie viac škôd na životnom prostredí, rozvoj v zmysle znižovania, a nie
narastania biedy. Základné hodnoty – ľudský život, sloboda, spravodlivosť,
rovnosť, tolerancia, vzájomný rešpekt a čestnosť – obsiahnuté vo Všeobecnej
deklarácii ľudských práv by sa mali stať rozhodujúcimi princípmi globalizácie s
ľudskou tvárou. Osobitný problém predstavujú aktivity nadnárodných spoločností,
ktoré vplývajú na život a blahobyt miliárd ľudí, ale zodpovednosť majú iba voči
svojim akcionárom. Ich činnosť by mala byť globálne regulovaná, aby sa stala
transparentnejšou a ich sociálna zodpovednosť by sa viac nachádzala pod
kontrolou spoločnosti. Správa poukazuje aj na nevyhnutnosť vypracovať kódex
správania týchto korporácií. Ide o to, aby prednosti globálnej trhovej
konkurencie ostali zachované, ale aby moc globalizácie bola zameraná na pokrok
ľudstva.
Infos 2000. Zborník z 30.medzinárodného
informatického sympózia, ktoré sa konalo v dňoch 3.-6.apríla 2000 v Starej
Lesnej. Spolok slovenských knihovníkov, Bratislava 2000.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
