Voda - stratégia
rozvoja Slovenska, nová paradigma, vládne a politické riziká vodnej
nekoncepčnosti.
PhDr. Ivan Bajer, CSc., poradca pre stratégie a vízie efektívneho rozvoja spoločnosti
Modrá revolúcia – tak možno v skratke
charakterizovať prelomový význam vody pre budúce desaťročia. Nielen pre svet,
ale aj pre Slovensko s jeho značnými zásobami podzemnej vody. Táto
globálne-lokálna kombinácia sa javí ako veľká výzva a zároveň obrovská možnosť
pre doterajšiu transformáciu Slovenska. V tomto zmysle je využitie vodného
potenciálu Slovenska najprv spojené s búraním viacerých mýtov a myšlienkových
stereotypov silne zakorenených v politike, vládnutí a bežnom vedomí ľudí. Vodná
stratégia je v mojom príspevku chápaná ako forma varovnej vízie pre Slovensko.
Bez tejto „nultej“ stratégie nemá zmysel hovoriť o následných úrovniach
stratégie... Tvrdí sa, že Slovensko je krajina bez surovín, že o význame vody u
nás už dávno každý vie, že voda je nová ropa. Na rozdiel od podobných mýtov
stále o vode vieme málo a v realite ani jeden zo spomínaných stereotypov
nezodpovedá skutočnosti. Budúce využitie vodného potenciálu s veľkou
pravdepodobnosťou pretransformuje doterajšie strategické predstavy o štruktúre
hospodárstva, zahranično-politickej orientácii , a dokonca aj o možnostiach
súkromného vlastníctva vo vzťahu k vodným zdrojom a ich využitiu. Spoločenské
vlastníctvo a vlastníctvo spoločnosti v tejto sfére sú principiálne odlišné
veci. S vodou tak prichádza kvalitatívny posun v chápaní doterajšej
transformácie, keď sa ukazuje, že sama transformácia môže byť transformovaná
úmerne hĺbke prevládajúcich infantilných predstáv našej oficiálnej politiky o
budúcej podobe nového svetového poriadku. O rýchlosti zmien napovedá už len
odhad, že do 15 rokov môže byť agregátna spotreba rozvíjajúcich sa krajín
rovnaká, ak nie väčšia, ako spotreba v USA.
O význame vody treba hovoriť nie z pohľadu
správcu správcu povodia, nie z pohľadu hydrobiológa alebo hydrogeológa, nie z
pohľadu poľnohospodára, či ekológa, nie z pohľadu rybára, plavca, či veslára a
už vôbec nie z pohľadu bežného spotrebiteľa, ktorý keď otočí kohútikom a voda
tečie, tak nič viac nepotrebuje a o vodu sa špeciálne nezaujíma. Všeobecnejší
prístup k chápaniu vody vyplýva z prieniku systémového vnímania rozvoja
spoločnosti s históriou vodných inovácií a víziou budúcnosti aspoň do polovice
21.storočia. Takýto prístup vnímajúci vodu ako štruktúrotvorný prvok
zakomponovaný v úspešnom, či neúspešnom rozvoji spoločností v minulosti sa dnes
iba začína tvoriť. Aj tak je však jasné, že neexistuje dlhodobo prosperujúca
spoločnosť, ktorá v minulosti nebola schopná maximálne využiť vodu v daných
konkrétnych historických podmienkach a ohraničeniach.
Dopravné využívanie vody začalo niekedy pred
40000 rokmi, teda dávno pred agrárnou revolúciou. Význam vody vzrástol po vzniku
zavlažovacích systémov v agrárnej revolúcii. Viacerých výskumníkov to podnietilo
k tomu, aby začali hovoriť o hydraulických civilizáciách ako staroveká
Mezopotámia, Egypt alebo Čína. Voda mala oveľa väčší význam pre vznik
kapitalizmu ako sa v súčasnosti predpokladá. Počiatky obchodného bankovníctva
vznikli v meste na vode, v Benátkach ,v dôsledku ich námorného obchodu. Tam sa
začali formovať zárodky tovarovo-peňažných vzťahov a produktívnych textilných
manufaktúr. Vznik globalizácie zas možno spájať s výskumnými plavbami
Portugalcov a Španielov. Osobitnou zásluhou Portugalska je konštrukcia nového
typu lode – karavely, ktorá bola svojho času jediná schopná zaoceánskych
plavieb. Štafetu v námornom obchode neskôr prevzalo od Benátok a Portugalska
Holandsko, v ktorom prvý raz v dejinách vznikli koncentrovanejšie trhovo-peňažné
vzťahy – štandardné obchodno-poisťovacie spoločnosti pre námorný obchod a
výrobné manufaktúry. Holandské skúsenosti boli neskôr maximálne zúročené v
Anglicku, ktoré k nim pridalo najvýznamnejšiu vodnú inováciu – parný stroj a
následnú priemyselnú revolúciu a továrenskú výrobu a najsilnejšiu námornú,
vojenskú a obchodnú mocnosť vtedajšieho sveta. Voda mala celé stáročia
nezastupiteľnú úlohu v energetike, najprv v podobe vodného a mlynského kolesa,
parný stroj zas ovládol plynové skupenstvo vody, čaká nás využitie energie
vodíka a už dnes jazdia prvé prototypy áut na vodu. Bude to explózia vodných
inovácií, ktoré ponesie vlna modrej revolúcie.
Z uvedeného vyplýva, že voda, jej využitie, malo
v minulosti jednu z kľúčových úloh pri rozvoji civilizácie. Akú úlohu bude mať
voda v budúcich piatich desaťročiach? K štyrom doterajším funkciám -v
domácnosti, poľnohospodárstve, výrobe energie, doprave, pribudne ďalšia
–environmentálna udržateľnosť, regenerácia a vitalita prírodných systémov.
Rozhodne to nebude o nič menšia úloha ako tá, ktorú mala voda v minulosti.
Oprávnene sa dá predpokladať, že význam vody ešte viac porastie v nadväznosti na
klimatické, demografické, sanitárne, potravinové a energetické problémy ľudstva.
Tvrdenie, že voda je nová ropa má teda oveľa hlbší a komplexnejší význam ako sa
na prvý pohľad zdá. So značnou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že
ohraničenia, ktoré v súčasnosti stavia vodný problém globálne pred ľudstvo budú
v tomto storočí aj hranicou rastu kapitalizmu ako takého a revolučnou
determinantou formovania postkapitalistickej civilizácie ak má ľudstvo prežiť.
Voda stála u zrodu kapitalizmu a voda ho prerastie.
Globálny vodný problém možno opisovať cez mnohé
témy – znečistenie vodných zdrojov, rozširovanie púští, strata schopnosti pôdy
udržiavať vodu a pod. Domnievam sa, že najlepšie sa ale vysvetľuje cez
potraviny, produkcia ktorých je bez dostatku vody nemysliteľná. Okolo r.2030
pravdepodobne nebude mať Čína dosť vody pre zabezpečenie potravín pre svoje
obyvateľstvo. Už tento rok musela doviezť časť pšenice zo zahraničia. India už
teraz čelí rastúcemu vodnému deficitu, hladina podzemných vôd rýchlo klesá,
vysýchajú plytké studne desiatok miliónov drobných roľníkov, čo často znamená
stratu živobytia a nútené presídlenie. Okolo roku 2050 sa pri pokračovaní
doterajších trendov predpokladá, že nebude dosť vody na potraviny pre 9 mld.
ľudí, resp. sa vyslovuje domnienka, že 9 mld. nekontrolovateľného demografického
rastu môže byť neúnosné pre planétu Zem /ak sa má zachovať aj regeneratívna
schopnosť existujúceho prírodného prostredia z hľadiska nárokov na určité
kvantum vody, ktoré človek prírode nevezme/. Narušilo by sa tým 11 tisíc rokov
trvajúce obdobie relatívne stabilnej klímy.
Hovorí sa o budúcich vojnách o vodu, ale v
súvislosti s potravinami sa nezohľadňuje, že boj o vodu fakticky už v súčasnosti
existuje. Je ním trh s obilím, ktorý je vlastne globálnou vodnou burzou. Na
produkciu 1 t obilia je potrebných 1000 t vody, čo znamená, že krajiny so
zmenšujúcimi sa zásobami vody pre poľnohospodárstvo nakúpia s každou tonou
obilia aj 1000 t virtuálnej vody, ktorá by danej krajine chýbala. Hovoríme teda
o krajinách, ktoré už dnes nemajú dosť vody pre poľnohospodárstvo a preto ju
musia nakupovať v obilí. Ak by sa krajine nepodarilo lacno nakúpiť dostatok
obilia aj do zásoby, hrozia rastúce sociálne nepokoje ako v rokoch 2007 a 2008,
keď sa vysoké cena ropy premietli do vysokých cien ryže a pšenice a nebývalo
ostrých nepokojov najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. V tomto roku Rusko
stratilo v plameňoch a horúčavách 38% úrody obilia, zastavilo zakontrahovaný
vývoz obilia , čo silne otriaslo svetovými burzami. Svet s napätím sleduje ako
sa bude perspektívne vyvíjať situácia s dostatkom vody pre obilie v krajinách
ako India a Čína, pretože tieto krajiny stanovia budúcu svetovú cenu obilnín.
Zatiaľ krajiny nakupujúce časť svojho obilia sú iba menšie. Ale už napr. teraz
je množstvo vody potrebné pre produkciu obilia importovaného na Stredný východ a
sever Afriky také, že presahuje ročný prietok vody v Níle na úrovni Asuánu. To
znamená, že bez importu obilia by región potreboval na zabezpečenie potravín
ešte jeden Níl naviac. Vzniká otázka čo sa stane, ak aj Čína a India budú pre
nedostatok vody odkázané na výraznejší dovoz obilnín? V ktorom bode sa potom
vodný nedostatok premení na nedostatok potravín? Túto tendenciu urýchľuje tiež
fakt, že rastúca časť úrody pšenice a kukurice sa využíva na výrobu pohonných
zmesí pre automobily, že teda ľudia musia o potravu súperiť s autami. A navyše
je k tomu potrebné prirátať vodu, ktorú je potrebné vrátiť riekam, jazerám, do
podzemných rezervoárov. Za daných podmienok si rizikové krajiny chcú nakúpiť
obilniny aj do zásoby, a to aj pri rastúcich cenách na trhoch a ceny v dôsledku
rastú ešte rýchlejšie. To je historicky nový jav, ktorý bol označený ako
agflácia. Na budúci rok sa predpokladá, že spotreba pšenice môže vzrásť o 1,2%,
zatiaľ čo úroda môže poklesnúť o 5,14%, čiže aj agflačné tlaky môžu narásť.
Ako je to s vnímaním vodnej problematiky na
Slovensku? Situácia s vodou je vo svete historicky a globálne daná, ale pretože
sa nás bezprostredne zatiaľ netýka, tak naše vnímanie vodných perspektív je
značne skreslené a neadekvátne. Namiesto koncentrovanej snahy o čo
najvšestrannejšie využitie výnimočného vodného potenciálu našej krajiny sa stále
orientujeme na úplne inú štruktúru hospodárstva, na výrobu áut, ako to kedysi
navrhol p. Uhrík a zabúdame, že odvtedy sa podmienky začali urýchlene meniť v
neprospech našej konkurencieschopnosti. Preto vodná problematika nemá u nás
adekvátne zastúpenie ani na politickej, vládnej, vedeckej, mediálnej, či laickej
úrovni. Je to novodobý slovenský paradox, ktorý potvrdzuje, že kvalitatívna
transformácia hospodárstva sa stále neudiala a dnes namiesto tankov vyrábame
autá a ignorujeme naďalej potenciálne bohatstvo našej krajiny. Z druhej strany
sú slovenské zásoby podzemných vôd už dlhodobo predmetom neutíchajúceho
privatizačného záujmu. Nedávne stopnutie tichej privatizácie Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti doslova na poslednú chvíľu to iba potvrdilo, ako
potvrdilo aj to, že verejnosť je už tak dezorientovaná, že jej to vlastne ani
nevadilo. Rok dozadu som začal v mojich článkoch v Hospodárskych novinách
upozorňovať verejnosť na to , že privatizácia vodnej infraštruktúry je na rade a
čo by to potenciálne mohlo pre Slovensko znamenať. Niekomu to zrazu začalo vadiť
a výsledok bol ten, že redakčná kontrola HN prostredníctvom internej cenzúry
začala blokovať tieto moje v podstate varovné články, aby sa už nedostávali na
verejnosť. Niet pochýb o tom, že vodná mafia zasiahla aj v Hospodárskych
novinách, lebo išlo o stopnutie citlivej informácie krátko pred pokusom o
zákernú privatizáciu. Nejednalo sa iba o jeden stopnutý článok, ale hneď
niekoľko za sebou. Išlo o nenahraditeľnú časť vodnej infraštruktúry, bez ktorej
je nemysliteľné integrované využitie bohatého vodného potenciálu krajiny pre
hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska. Fakticky išlo o krádež budúcnosti.
Prečo je voda dôležitá pre Slovensko? Globálne
vonkajšie dôvody som už čiastočne naznačil. Vnútorné dôvody sú podľa mňa
nasledovné. Nie je pravdou desaťročia bradaté tvrdenie, že Slovensko nemá
vlastné surovinové zdroje v dostačujúcej miere. Pre toto storočie má Slovensko
jednu z najcennejších surovín vo forme obnoviteľných zásob podzemných vôd.
Finančná a hospodárska kríza dokázala, že hospodársky rast Slovenska budovaný na
cyklickom, vysoko na krízu citlivom automobilovom priemysle, bude neudržateľný.
Je len otázkou krátkeho času, kedy konkurencieschopnejšie a lacnejšie autá
vyrobené v Rusku a v Číne a dovezené po železnici priamo do Viedne, zmenia
hospodárnosť výroby áut u nás. Vtedy sa v plnej miere ukáže, nakoľko
automobilový priemysel kanibalizoval iné odvetvia hospodárstva a akú to bude mať
cenu. S výnimkou vody je u nás už skoro 70% hospodárstva v zahraničnom
vlastníctve. Budujeme nesuverénnu ekonomiku s narastajúcim podielom ekonomickej
neslobody /na rozdiel od povrchných mediálnych štatistík slobody podnikania/.
Ekonomická nesloboda sa tu chápe úmerne tomu ako nevyužívame náš vodný
ekonomický potenciál a exportujeme u nás vyrobený zisk. Navyše hospodársky
systém, tak ako bol v priebehu rokov nastavený, produkuje iné ciele ako pôvodne
mal. Namiesto bohatstva spoločnosti produkuje individuálne bohatstvo vyvolených,
zlú štruktúru HDP, dlhodobú vysokú nezamestnanosť a podpriemernú inovatívnosť,
riziko slabých dôchodkov v budúcnosti. Všetko to sú faktory, ktoré budú blokovať
osvojenie modrej revolúcie u nás.
Slovensko je odsúdené na export, a práve preto základná kostra jeho ekonomiky
musí byť čo najmenej cyklická. Na rozdiel od áut a televízorov voda túto
požiadavku na 100% spĺňa a čo je ešte dôležitejšie – štát na financovanie
vodného programu môže získať pôžičky výhodne jednak zo zahraničia, jednak z
vnútorného trhu vydaním štátnych vodných dlhopisov. Tak výhodne by to nezískal
žiadny súkromný podnikateľ. Tým by sa prekonal doterajší finančný transformačný
handicap, keď na rozvoj domáceho priemyslu nebol vlastný kapitál a uplatnila sa
výpredajová transformačná stratégia, ktorej cieľom bolo aby Slovensko
definitívne kleslo do kolien a už nikdy sa nemohlo postaviť na vlastné nohy.
Pre vodnú stratégiu Slovenska sú dôležité aj
ďalšie aspekty. Voda definitívne je výrazným inovačným impulzom, zvlášť v
súčasnosti, aj keď je to u nás iba málokomu jasné, čo smutne potvrdzuje dlhodobá
vízia a stratégia pre Slovensko vypracovaná Ekonomickým ústavom SAV. Napriek
tomu voda môže byť enormne silným inovačným impulzom aj pre hlboko neinovatívne
Slovensko, reprezentované netvorivými politickými elitami. Pretože aj napriek
všetkej politickej manipulácii u nás tvorivý človek ešte žije, ešte nezomrel. A
nie sú pre to potrebné žiadne vzdelávacie megalomanské návrhy zvýšenia
inovatívnosti. Jediné čo je potrebné je to , aby štát aj napriek ohraničenému
rozhľadu trhu uznal význam vodnej ekonomiky. Slovensko, ako je známe, je na
jednom z posledných miest európskeho inovačného rebríčka a doterajšie štýly
vládnutia s týmto neutešivým faktom principiálne nie sú schopné pohnúť. Voda,
nakoľko sa týka všetkých sektorov ekonomiky, by mohla v budúcnosti synergicky
integrovať nedostatočne, a navyše umelo a zvonku riadené prepojenia jednotlivých
úsilí o zvýšenie efektívnosti celkového hospodárstva. Voda by mohla byť aj
základom pre rozvoj znalostnej spoločnosti /už len z dôvodu svojho inovačného
potenciálu/, pretože je nemysliteľné budovať poznanie Slovenska pri ignorovaní
možností jeho najväčšieho surovinového bohatstva. Ignorovanie vodného potenciálu
v doterajšej transformácii priviedlo spoločnosť do ekonomickej pasce
automobilovej výroby a vytiahnutie sa znej sa rok od roku stáva ťažšie a
drahšie. Už len toto poznanie by znamenalo obrovský krok dopredu v znalostnom
identifikovaní bariér rozvoja Slovenska.
Neschopnosť adekvátne pomenovať bariéry
suverénneho rozvoja znamená, že Slovensko po postupujúcom vyčerpávaní možností
automobilovej výroby nemá ďalšiu víziu svojho rozvoja, nakoľko to bol práve
automobilový priemysel, ktorý doteraz túto víziu fakticky suploval. Inými
slovami povedané, znamená to, že Slovensko sa ocitlo v koncepčnej kríze
vládnutia, ktoré začína strácať ciele, ktorými by sa pre budúcnosť malo riadiť.
Na záver chcem ešte raz zdôrazniť, že prichádzajúca modrá revolúcia ponúka
Slovensku zo strategického hľadiska ojedinelú, unikátnu možnosť presmerovať
doterajšiu transformáciu krajiny, hospodárstva a spoločnosti ako celku. Obdobná
možnosť sa už v budúcnosti tak skoro nevyskytne. Preto evidujem silnejúci
zákulisný záujem o naše vodné zdroje. V prognostických, či strategických
materiáloch o Slovensku sa celých 20 rokov o vode neuvažovalo. Hovorilo sa
výlučne o dobiehaní vyspelých ekonomík Západnej Európy v produktivite,
efektívnosti, platoch, spotrebe, dôchodkoch a pod. Modrá revolúcia zmení
pravidlá transformačnej hry, posunie dôraz od dobiehania k predbiehaniu
vyspelých krajín, pretože z pohľadu vodného potenciálu sa vyspelým krajinám viac
než vyrovnávame. Zmení sa tým program výpredajovej stratégie, keď sa predávalo
čo sa len dalo, aby sa zaplátali a následne prejedli rozpočtové deficity, napr.
v dôchodkoch. Úmerne výpredaju zároveň prebiehala strata ekonomickej suverenity
Slovenska pri absolútnom nerešpektovaní prírodno-geografickej komparatívnej
výhody vodných zdrojov Slovenska. Z roka na rok sa stávame ekonomicky čoraz
neslobodnejší, úmerne nárastu vonkajších ekonomických záujmov, ktoré začali
masívne tvarovať naše hospodárstvo, a ktorým slúžime. Od určitého momentu sa
potom stratégia dobiehania vyspelých ekonomík začína javiť ako vysoko
kontraproduktívna. Mnohé vyspelé ekonomiky nemajú taký vodný potenciál ako
Slovensko a čaká ich tá istá vodná reštrukturalizácia smerom k vodnej
udržateľnosti ako aj nás. Úrovne sa vyrovnali. Ak by sa Slovensko s predstihom
plnšie oprelo o svoj vodný potenciál /jeden z mála potenciálov, ktorý nám po
výpredajovej stratégii ešte ostal/, tak by reálne bolo možné predstihnúť mnohé
krajiny a dostať sa na špicu hneď na začiatku modrej revolúcie. Zásadný rozdiel
by bol v tom, že potrebné financie pre vodnú reštrukturalizáciu by sme práve
vďaka nášmu vodnému bohatstvu teraz vedeli získať. Získali by sme odbyt a
skúsenosti na veľkých rozvojových trhoch, získali by sme maximum reálnej
suverénnosti hospodárstva v rámci existujúcich obmedzených možností, získali by
sme kvalitatívne nové možnosti sanovať chátrajúci dôchodkový systém pre budúce
generácie. Po 20 rokoch by sme konečne časom získali gramotné vládnutie a z
teoreticko-metodologického hľadiska by sme stopli do hlúpej nekonečnosti
predlžované chápanie Slovenska ako nevýznamnej dobiehajúcej krajiny s vysokou
benevolenciou k vonkajším manipulačným tlakom. A čo pokladám za najdôležitejšie
– zabránili by sme tisícročnej krádeži vody a krádeži budúcnosti Slovenska na
ďalších prinajmenšom 100 rokov. Vodné zdroje a vodné bohatstvo by sme
zabezpečili pre úžitok nových generácií obyvateľstva Slovenska, pre naše deti a
vnúčatá. Po dvoch do istej miery stratených desaťročiach poklesu ekonomickej
suverénnosti by znovu začalo mať zmysel pracovať pre budúcnosť našu, a nie
niekoho zvonka. V prieniku možností prichádzajúcej modrej revolúcie s nárastom
suverenity Slovenska sa v koncentrovanej forme odráža strategický význam vody
pre našu spoločnosť.
Bratislava, 10.12.2010
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
