Koncepčná kríza
a vytváranie novej paradigmy videnia surovín Slovenska
PhDr. Ivan Bajer, CSc., poradca pre stratégie a vízie efektívneho rozvoja spoločnosti
Už viac ako 20 rokov sa ani napriek viacerým opakovaným pokusom nedarí
vytvoriť víziu rozvoja Slovenska. V poslednom neúspešnom pokuse Ekonomického
ústavu SAV sa tvrdí, že Slovensko by sa malo stať znalostnou spoločnosťou,
ale je nepochopiteľné, prečo význam podzemných vôd, ako najväčšieho
bohatstva Slovenska zostal absolútne neanalyzovaný. Už len toto hovorí o
tom, že k chápaniu znalostnej spoločnosti máme ešte ďaleko. Znalostná
spoločnosť bez poznania synergických možností významu vody pre Slovensko
je koncepčný nezmysel, aj keď daný koncepčný nezmysel je u nás
"vedecká realita" fungovania a financovania vedeckých inštitúcií.
Napriek doterajšej transformácii spoločensko-vedný front stále žije v
starej paradigme myslenia, ktorá nevidí a nie je schopná vidieť globálne a
lokálne reality, ktoré vnášajú nové svetlo do najväčšieho surovinového
bohatstva Slovenska a s ním aj nové ekonomické možnosti. Odborne sa tomu
hovorí stará paradigma, lebo neschopnosť vidieť význam podzemných vôd sa
nedá vysvetliť inak. Najviac slepý je ten, čo nechce vidieť. O tom to v
podstate je a túto dieru v koncepciách Slovenska a v hlavách celých vedeckých
tímov možno odstrániť iba vytvorením novej paradigmy videnia Slovenska.
Nasledujúce články, ktoré boli uverejnené v Hospodárskych novinách, ako
aj tie, ktoré ich cenzúrou už neprešli , dokumentujú ako sa krok za krokom
postupne formovalo uvedomenie si "paradigmálnej bariéry", ktorá
efektívne blokuje akúkoľvek inú možnosť nových pohľadov na Slovensko .
Globálna kríza? Kríza vízie Slovenska.
Dlhodobým problémom Slovenska je neschopnosť inovovať. Slovná podpora
inovácií ostro kontrastuje so skutkovým stavom. Príčin je viac, ale najdôležitejšia
vyplýva zo súvisu globálnej krízy s krízou vízie Slovenska. V danej súvislosti
je podcenenie inovácie v politike a spoločenskej vede najzreteľnejšie. Možné
negatívne dôsledky takého podcenenia pre ďalší vývoj reštrukturalizácie
hospodárstva sú vysoko pravdepodobné. Neochota a neschopnosť slovenskej
politiky formulovať inovačné vízie trvá s ojedinelými a nepodstatnými výnimkami
už skoro dvadsať rokov. Až nedávna globálna kríza a hospodárska kríza s
jej priamym dopadom na automobilový priemysel narušila koncepčnú selanku
politikov a ich poradcov a nepriamo poukázala na nezameniteľnosť nových vízií
rozvoja Slovenska. Kríza potvrdila oprávnenosť obáv z vysokého rizika extrémnej
orientácie malej krajiny na vybudovanie automobilového Detroitu Európy. Pre
veľké krajiny je automobilový priemysel strategický, ale v malom Slovensku
kanibalizuje iné rozvojové príležitosti. Viaceré "neautomobilové"
odvetvia hospodárstva zostali nedocenené a utlmené, čo môže mať
kontraproduktívny efekt pre budúcnosť . Dôvodom takého utlmenia je fakt, že
automobilový priemysel dlho suploval vizionársku funkciu politiky. Politické
strany si neuvedomili, že pri formulovaní vízií nemožno jednostranne
kalkulovať s komparatívnymi výhodami ako lacná pracovná sila, či výhodnejší
daňový systém. Novátorské vízie sa musia opierať jednak o hlbšie a konkrétnejšie
kritériá, jednak o všeobecnejší pojmový aparát celostného a globálneho
videnia Slovenska. Takým aparátom by mal byť potenciál hospodárstva, efektívnosť
rozvoja spoločností, jej vitalizácia. Oficiálna verzia takého prístupu u nás
neexistuje, a preto sa niekoľko pokusov o načrtnutie vízií minulo svojho cieľa.
Existujúcu krízu vízií nevyriešia ani snahy politikov o väčšiu konkrétnosť
návrhov. Kríza vízie u nás je okrem krízy hodnôt aj krízou myslenia, krízou
inovatívnosti, krízou paradigmy videnia surovinových zdrojov krajiny, krízou
voličov, ktorí zotrvačne volia do politiky ľudí, čo zjavne už na nové úlohy
nestačia. Tento stav je neudržateľný. Je to naša dlhodobá vnútorná kríza
rozrušujúca ekonomickú stabilitu a zamestnanosť. Bez jej zásadného riešenia
bude Slovensko viac otrokom svojej budúcnosti ako jej aktívnym spolutvorcom.
Podmienky znalostnej neslobody u nás aj po dvadsiatich rokoch stále pretrvávajú.
Dnes by sa však nemalo zabúdať, že znalostná nesloboda je priamou cestou k
ekonomickej neslobode. Aj taký môže byť vývoj neriešenia krízy vízie na
Slovensku.
Ropno - vodné súvislosti smerovania Slovenska môžu poskytnúť návod kam
by rozpracovávanie vízie mohlo smerovať. Paralely medzi ropou a vodou sú
zaujímavé a poučné pri porovnaní s krajinami Perzského zálivu pred 115
rokmi. Na konci 19.stor.išlo o zaostalé arabské krajiny, kde po púšti
putovali ťavie karavány s nákladom soli, fíg, datlí a iných spotrebných
tovarov. Obyvateľstvo bolo väčšinou negramotné. Ani po objavení ropy v
Pensylvánii po r. 1860 význam ropy nič nehovoril krajinám ako Kuvajt a
Saudská Arábia. Ropa bola vtedy doslova bezcenná. Bola oveľa drahšia ako
uhlie a pre dopravu bola pred objavom rafinácie a vznetového motoru nepoužiteľná.
H. Ford ešte v prvých rokoch 20.stor. hovoril o etanole z ovocia ako o budúcom
palive pre autá. Dokonca aj keď sa ropa začala koncom 19.stor. využívať
pre osvetlenie miest, tak idea, že sa raz stane dominantným zdrojom energie a
transformuje globálnu ekonomiku, bola vtedy doslova nepredstaviteľná. Keď sa
ropa začala viac ťažiť v širšom regióne, nebolo to v Perzskom zálive,
ale v kaspickom Baku. Ale potom sa akoby zázrakom niečo zmenilo v krajinách
Perzského zálivu a vznikla tam ropná vízia. Dovtedajší život v týchto
krajinách síce predurčoval iné smerovanie, ale dokázali sa rýchlo
preorientovať. Odvtedy začala ich púť k široko zdieľanému bohatstvu a
dnes nemajú problémy a dôchodkami, investíciami, výskumom, atď. Čo sa
stalo? Veď sa mohli aj naďalej orientovať na obchod, poľnohospodárstvo a
dopravu? Zmenila to šokujúca vízia, ktorá energetizovala, transformovala, reštrukturalizovala
ekonomiky budúcich ropných krajín. Význam vízie teda nespočíva len v slovách,
v tom, čo "hovorí", ale najmä v tom, čo vízia "robí"
so spoločnosťou. Poučenie z toho je pre koncepčne nedokrvené Slovensko ťažké
preceniť v nadväznosti na vodu. Tú čaká v najbližších desaťročiach
inovačný boom, ktorý prinesie doteraz netušené možnosti. Pri našich zásobách
kvalitnej podzemnej vody /najcennejšej komodity 21.stor./, máme teda po 115
rokoch v niečom podobné postavenie, ako mala kedysi budúca ropná oblasť
Perzského zálivu. Chýba iba šokujúca vízia vody. Šokujúca v slovenskom
kontexte znamená, že vládnutie na škodu veci tradične neráta s inováciami.
Tak ako bola kedysi iba minimálne použiteľná ropa doslova tehotná budúcimi
inováciami, tak v súčasnosti je voda a vodné hospodárstvo globálne pred
podobným bodom zlomu. Podobne ako predchádzajúce vodné inovácie v minulých
stáročiach a tisícročiach, povedie aj budúca zmena využitia vody k zásadným
posunom. Nerátať s tým by bolo v epoche vodných šokov výsostne neprezieravé.
Dejiny učia, že hlboké inovácie paradoxne prichádzajú často v obdobiach,
keď mnohí "skúsení" si nahovárajú,/či už sebe, alebo druhým/,
že nič nové nemôže prísť. Zaspaté Slovensko tu má o jeden problém
najviac, pretože ťaživý údel každodenných útrap miliárd ľudí v súvislosti
s nedostatkom vody a jej zlou kvalitou sa nás netýka. V dôsledku máme otupené
vnímanie perspektív vody a ignorujeme, či nevidíme výnimočný vodný
potenciál prírodného bohatstva našej krajiny. Pred očami nám tak znovu raz
trieli zmeškaný vlak, ako je u nás už zvykom.
Jednou z príčin prečo nie sme schopní vidieť určité reality Slovenska
sú klapky na našich očiach, ktoré si zanovite odmietame dať dolu. V
minulosti to bol ekonomický materializmus, v súčasnosti je to zas zjednodušené
chápanie trhových vzťahov a egoistická privatizácia aj za cenu neefektívnosti.
Z teoretického hľadiska je vari najväčšou príčinou starej prevládajúcej
paradigmy vnímania Slovenska už desaťročia nepochopená celostná, celospoločenská
povaha efektívnosti, ktorá nám znemožňuje doceniť iné zdroje rozvoja
krajiny namiesto svojráznej ekonomickej pasce, do ktorej Slovensko zavliekli krátkodobé
ekonomické záujmy automobilovej loby prepojenej na politiku. Automobilový
priemysel je neefektívny pre Slovensko a kým na to prídeme, bude už neskoro.
Jedným zo spôsobov ako obmedziť pôsobenie starej paradigmy, je rozpracovanie
videnia Slovenska cez vymedzenie jeho rozvojových potenciálov a ich
usporiadanie do štruktúry, v ktorej celok prevláda nad časťami, čo je
vlastnosť efektívneho rozvoja. Do tejto úrovne zatiaľ naša spoločenská
veda stále nedospela. Prínosom pre nabúranie existujúceho koncepčného vnímania
môže byť rozpracovanie vody ako ekonomického potenciálu
Málokto vrátane kompetentných sa zamýšľa nad tým, koľko rôznych významov
môže mať voda, osobitne podzemná, pre budúcnosť Slovenska. Voda môže byť
perspektívne jeho hlavnou komoditou, a dokonca aj kapitálom. Globálne súvislosti
sú jednoznačné. Okolo roku 2025 budú žiť ? obyvateľstva sveta v
podmienkach vodného stresu a existujúci svetový poriadok sa v priebehu nie až
tak vzdialeného horizontu bude musieť vyrovnávať s vodným šokom. Ak v daných
globálnych súvislostiach Slovensko disponuje nadpriemerne vysokými a obnoviteľnými
zásobami pitnej podzemnej vody, tak by malo byť jasné, že voda patrí do vízie
Slovenska. Pre zahraničných komoditných manažérov je voda novou ropou, či
zlatom a s predstihom sa nakupujú licencie na zásobovanie vodou z ľadovcov a
riek. V Austrálii sa už obchoduje s vodnými právami. Voda má však aj dôležitý
politický a sociálno-ekonomický význam, ktorý neradno podceňovať . Aj
napriek rôznym záujmovým a koncepčným ohraničeniam a bariéram vládnutia
možno bez zveličovania očakávať, že "premytie" Slovenska živou
vodou odstráni značnú časť starých usadenín a dusivej špiny a v budúcich
desaťročiach "napíše" novú kapitolu v našich dejinách. Z hľadiska
rozvoja spoločnosti a prekonania súčasného rastúceho nedostatku vody, sa
vodná problematika upína na inovácie. Bez nepreberného množstva budúcich
inovácií sa civilizácia nedostane z vodného šoku, ku ktorému viac-menej
speje. V priebehu realizácie vodných inovácií začne vznikať vodný kapitál,
tak ako kedysi vznikol Rockefellerov ropný kapitál. Na Slovensku bude jedným
z dôsledkov vodného kapitálu lepší stav štátnych dôchodkov a štátneho
vlastníctva. Vládnutie na Slovensku zatiaľ nevie po minutí peňazí z
privatizácie SPP nájsť nové zdroje na dofinancovanie štátnych dôchodkov
obyvateľstva, ako aj na iné vládne programy. Lenže budúce dôchodky budú
čoraz menej o prerozdeľovaní a požičiavaní financií. Vodný kapitál v
podobe budúceho štátneho suverénneho vodného fondu z príjmov za vodu bude
novým zdrojom financovania prvého dôchodkového piliera, nákup štátnych
vodných dlhopisov by zas pomohol druhému pilieru a bolo by možné financovať
z fondu aj ďalšie štátne programy. Celé by to nebolo možné bez vzniku
kvalitatívne iného štátneho vlastníctva, majúc na mysli značné možnosti
rozkrádania v jeho terajšej podobe. Vďaka vode vznikne iné štátne vlastníctvo,
ako opak antiefektívnosti vlastníctva, ktoré zruinovalo socializmus. Vo
vodnom hospodárstve bude môcť byť dôstojným konkurentom a partnerom súkromnému
kapitálu.
Realita starej paradigmy videnia vody a Slovenska sa doteraz najviac odráža
na neodbornosti a negramotnosti vládnutia. Doterajšie vlády nezodpovedajú
novým požiadavkám integrovaného, medzirezortného manažmentu vody.
Administratívne priradenie vody k rezortu životného prostredia je ničím
neodôvodnené a neodôvodniteľné fatálne zaostávanie nekoncepčného vládnutia
za perspektívnymi možnosťami rozvoja vodného ekonomického potenciálu
krajiny a spoločnosti. Integrovaný manažment vody je objektívne náročná
úloha. Jeho hlavným obsahom bude schopnosť zvládať permanentný tok rôznorodých
vodných inovácií. Už teraz je jasné, že rýchlosť a záber inovácií
naberá na obrátkach, no civilizácia ešte nezažila takú explóziu inovácií,
ktorá ju čaká s celospoločenským, globálnym a celoplanetárnym manažmentom
vody. Ak sa ešte pred 50 rokmi voda nevnímala ako nedostatková a vzácna, v súčasnosti
sa hodnotenie kompletne otočilo a voda už nie je samozrejmosť. Zároveň
treba pripomenúť, že práve voda, aj napriek jej vzácnosti, bola a stále ešte
je zdrojom, s ktorým sa najviac plytvá. Vodná neefektívnosť dosahuje
obrovské rozmery. Pre vznik inovácií z toho vyplýva vitálny záver - rastúca
akútnosť nedostatku vody je "spúšťač" inovačného procesu.
Treba dúfať, že inovačná explózia sa nezvrhne do množstva lokálnych
vojen o prístup k vode.
Na záver treba uviesť aspoň jeden fakt pre vcítenie sa do problematiky vody,
nakoľko stará paradigma nám stále zaslepuje oči. Ide o tzv. vodnú stopu,
teda množstvo vody potrebné pre produkciu určitej veci, či tovaru. Jeden obyčajný
hamburger vyžaduje 8000 - 10000 l vody na vyprodukovanie kŕmnych obilnín pre
dobytok. Je to vlastne z pohľadu zahraničného exportu virtuálna voda, ktorá
sa vyvezie s určitým tovarom. V cieľových krajinách môže táto voda pomôcť
presmerovať vodnú spotrebu do oblastí, na ktoré by sa ináč kvôli
nedostatku vodu nemuselo dostať. V neďalekej budúcnosti bude mať aj tento
typ vody svoju ekonomickú, obchodnú hodnotu. K doterajším deleniam sveta sa
pridá nové delenie podľa vody - na krajiny, ktoré vodu majú a tie, čo ju
nemajú. V spojení s riešením potravinového a energetického problému tak
voda nadobudne vplyv, ktorý v mnohom pozmení štruktúru spoločností v
porovnaní so stavom, ako ich poznáme dnes.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
