Kassandra podáva
správu o stave sveta
PhDr. Ivan Bajer, CSc. a Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD.
Čierny pondelok mnohých prekvapil
Apollón potrestal Kassandru tým, že je
proroctvám, ktoré boli božského pôvodu a teda nespochybniteľné, nikto neuveril.
Futurológov nemusí trestať mytologická postava, politici sledujú iba svoje
vlastné krátkodobé záujmy a prognostikom ani iným vedcom a odborníkom jednoducho
neveria. V tom lepšom prípade nejde o totálnu ignoranciu, niečo si vyberú,
vytrhnuté z kontextu, ak sa im to pragmaticky hodí. Dôsledkom toho je, ba čo
viac politikom možno oprávnene vyčítať, že nie sú schopní čeliť prepadu trhov a
turbulentným civilizačným výzvam.
Mentálna slepota na Slovensku
Ani na Slovensku nemáme ucelené vyhodnotenie
frekvencie globálnych kríz, nastupujúcich od konca osemdesiatych rokov. Azda len
totálnou mentálnou slepotou možno označiť naše heroické úsilie o získanie ďalšej
automobilky. Politici sa dokonca chvália, že investičné stimuly by mohli
dosiahnuť 120 miliónov eur. Pri hlbokom prepade trhov trhov nastane na Slovensku
scenár devastácie typu Detroit, čoho pravdepodobnosť v strednodobom horizonte je
vysoká. Nie je záujem využívať prirodzený rozvojový potenciál Slovenska, ktorým
je voda ako strategická surovina. Spôsob poskytovania investičných stimulov je
na hlavu postavený, vyplatili sa subjektom, ktoré nevytvorili nové pracovné
miesta a zbankrotovali, navyše podporujeme korporácie ako Agrofert (Duslo Šaľa).
Nemáme žiadnu alternatívu, ak sa z jedného dňa na druhý obmedzí dopyt po
automobiloch. Nemáme premyslený systém na podporu inovátorov a inovácií vo sfére
malého a stredného podnikania. Ide o koncepčnú krízu transformácie, ktorá nebola
a nie je vyriešená.
Témou slovenského predsedníctva v EU by sa mala
stať spoločná energetická politika. Lenže svet a Európa sú zmietané krízami,
ktoré sa kumulujú. Naša schopnosť zvládať prírodné i spoločenské krízy je
limitovaná, ak sa kumulujú v čase, sú nezvládnuteľné. V roku 2016 bude EU
potrebovať skôr krízový manažment, ktorý by dokázal čeliť tendenciám k
dezintegrácii. Tento návrh témy nevychádza z reality, spoločná energetická
politika sa stáva utópiou. Napríklad Nemecko preferuje rozšírenie plynovodu Nord
Stream, či sa nám to páči alebo nie. Aktuálne tak či tak hrozí rozpad eurozóny
po osi sever-juh. Navyše Únia sa ani len nepokúša byť jedným z globálnych
aktérov so samostatnou zahraničnou politikou, čo by znamenalo prijať do
stratégie jednotnej Európy Rusko a nebyť iba prisluhovačom niekoľkých záujmových
skupín, ktoré ovládajú Ameriku.
Kríza nie je len čínskeho pôvodu
Od Číny sa všeobecne očakávalo, že príde s novým
riešením. Samotní Číňania prejavili viac realizmu, napríklad minulý rok v Davose
hovorili o spomalení rastu. Prepad na burze je o inom, tým sa Čína sa zapojila
do globálnej krízy. Ekonómovia sa od roku 2008 spoliehajú na Juglarov cyklus,
ďalšia kríza by mala nastať v rokoch 2018-2019. Lenže pôsobia urýchľovače v
podobe kumulácie krízových fenoménov a posilňovania národného egoizmu. Znamená
to nábeh ďalšej vlny globálnej krízy. Takže geopoliticky sa svet mení pred
našimi očami, niet však garancie, že k lepšiemu. Skôr pripomína vypuknutie prvej
svetovej vojny, teda že nastane niečo, čo nikto nechcel.
Udalosti, ktoré v posledných dňoch otriasli
svetovými burzami, a samozrejme aj sebavedomím čínskeho vedenia, boli pomenované
čínskym Čiernym pondelkom. Ide o prvý signál toho, čo sa môže stať. Nepochybne
Čína je jedným z globálnych gladiátorov (výraz A. Tofflera), ktorí hrajú o nový
svetový poriadok. Globálnymi gladiátormi samozrejme sú aj korporácie a
zločinecké organizácie, hranica medzi nimi nie je vždy vyhranená. Toto a nie
volatilita (výkyvy) na burze je rozhodujúcim faktorom. Okrem hroziaceho rozpadu
eurozóny však treba brať do úvahy extrémnu platobnú nerovnováhu USA, ktoré si
ešte (dokedy?) môžu dovoliť monetarizovať svoj deficit na úkor ostatného sveta a
týmto financovať horúčkovité zbrojenie a militaristické avantúry. Americký dolár
prestáva byť jedinou svetovou rezervnou menou. Globálna kríza v roku 2008 nebola
zažehnaná. Politici si kupujú čas tým, že dotovali súkromné banky z verejných
prostriedkov, ale systémové opatrenia neboli vykonané.
Viac ako tridsať rokov Čína rástla veľmi rýchlo.
Bol to však deformovaný rast, dosahovaný na úkor devastácie prírodného
prostredia a ľudského zdravia. Zásoby podzemných vôd, od ktorých v značnej miere
závisí budúcnosť Číny, sú tak znečistené, že ani v priebehu viacerých desaťročí
neprichádza do úvahy ich vyčistenie. V zdravotnom stave čínskej populácie je
vysoká miera rôznych druhov rakoviny a len na znečistenie ovzdušia zomiera denne
4000 ľudí, ročne 1,6 milióna. Čiže cena primitívnosti čínskeho rastu je neúmerne
vysoká a pôsobí kontraproduktívne. V poslednej dobe sa k problémom, ktorých čelí
čínske vedenie, pripojili aj prešľapy pri usmerňovaní domácich finančných trhov.
Pre milióny finančne negramotných čínskych
investorov, ktorí často po prvý raz vložili svoje úspory, a prípadne aj pôžičky
z bánk, do rizikových domácich akciových fondov, bol čierny pondelok a
znehodnotenie ich vkladov obrovským šokom. Šokom o to väčším, že oficiálni
predstavitelia štátu ľudí nepriamo vyzývali k týmto riskantným krokom. Faktom
je, čínsky akciový trh sa skladá z naprostej väčšiny práve z nesofistikovaných
malých investorov a účasť zahraničných veľkých inštitucionálnych investorov je
minimálna. To je podstatný dôvod veľkého, pomaly 40% prepadu, finančných búrz
Číny.
Niektorí analytici, ktorí už roky predpovedajú
realitný a dlhový kolaps Číny, uprednostňujú pred názvom čierneho pondelka
označenie, ktoré je v angličtine slovnou hračkou – „Great fall of China“, čo
podľa ich názoru znamená prepad finančných búrz, ktorý by podľa nich mal byť tak
veľký ako čínsky múr, teda Great wall of China. Ale ani toto prirovnanie
nevystihuje podstatu problému. Znovu sa treba vrátiť k faktom a tie dokazujú, že
ani v minulosti, ani v súčasnosti, neexistuje jednoduché prepojenie medzi
čínskou ekonomikou a domácim finančným trhom, ktorý žije osobitným životom.
Taktiež porovnania čínskeho Čierneho pondelku s krízami svetových trhov v rokoch
1929 alebo 1997 pokrivkávajú. Je nesporným faktom, že dnešná Čína dokáže masívne
ovplyvniť svetové trhy, ale Čína nie je v totálnej kríze. Problémom je schopnosť
Číny plynule prejsť od plánovanej k trhovej ekonomike, čo je v súčasnosti tak
aktuálne ako nikdy pred tým.
Čínske vedenie minimálne od roku 2009 vedelo, že
je nutná premena exportnej ekonomiky na ekonomiku služieb a domácu spotrebnú
ekonomiku. Vedelo sa, že pre rast spotreby musia byť vyššie platy, ale tým
čínske mzdy prestali byť konkurencieschopné, a preto budúcnosť čínskej ekonomiky
má byť v pridanej hodnote, teda v inováciách a znížení doterajšieho
neefektívneho rastu. V rámci vízie nového čínskeho vedenia, ktorá dostala
pomenovanie Čínsky sen, bola jasne sformulovaná potreba „nového normálu“ pre
celé hospodárstvo. Úspešne bola rozpracovaná stratégia Novej hodvábnej cesty po
mori a po súši, vznikli nové medzinárodne uznané banky ako Banka hodvábnej
cesty, Nová rozvojová banka (NDB) BRICS, Ázijská investičná a infraštruktúrna
banka. Toto všetko sú progresívne opatrenia, ktoré vytvárajú historicky nové
základy budúcej čínskej ekonomiky. Taktiež bude dôležitá spolupráca s krajinami
ASEAN a s Ruskom pri premene ruského Ďalekého východu.
Nespravodlivá globalizácia je triedny boj
Ako je známe, v rámci globalizácie sú zisky
privátne a straty (riziká) sa hradia z verejných zdrojov. Američania prišli o
svoje nesplatené rodinné domy, bývajú v obytných prívesoch, ale bankárom boli
straty nahradené a naďalej poberajú horibilné tantiémy. Táto nespravodlivosť
dokazuje, že globálne korporácie majú reálne väčšiu moc ako štáty, úspešne
presadzujú svoje záujmy pokiaľ ide o pauperizáciu, disfunkciu finančných trhov a
globálne otepľovanie. Prehlbovanie globálnej nerovnosti, tzv. Giniho koeficient
je najvyšší v USA – 0.49 (interval 0≤1), taký bol v Európe počas La Belle Époque
(roky 1890 - 1914), aktuálne je v rámci EU 0.36, na Slovensku o nejakú desatinku
menej. Fond Čiernej labute, ktorého poradcom je Nicolas Taleb, zarobil na vysoko
nepravdepodobnej udalosti čínskeho prepadu burzy aktuálne miliardu dolárov.
Analytik Fondu M. Spitznagel tvrdí, že trhy sú nadhodnotené o 50% .V politike
kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka nasleduje americký FED.
Bublina spľasne podobne ako svojho času pri hypotekárnych úveroch. Navyše
peniaze naliate do ekonomiky sa využívajú prevažne na kompenzáciu zadĺženia
prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov i akcií, z čoho profitujú banky;
peniaze sa nedostanú do reálnej ekonomiky a bublina sa ďalej nafukuje.
Máme rentiérsky kapitalizmus ako v období pred
prvou svetovou vojnou. Vkladatelia zaplatili bankrot na Cypre, to bol test,
postup sa osvedčil a momentálne sa uplatňuje v Grécku. Kľúčová otázka je, kto
zaplatí nové bubliny, keďže štátne dlhy (nielen) USA sú nesplatiteľné, takže ide
vlastne o to, kto na to najviac doplatí. Či to bude vládnuca trieda, aktuálne
etablovaná plutokratická oligarchia alebo stredné a nižšie triedy. Ide o
"triedny boj" presne v tom zmysle ako to videl K. Marx, v minulosti maskovaný
pod egidou sociálneho štátu. Transnacionálna kapitalistická trieda siaha po
fašizme a nebude váhať použiť vojnu na obranu svojich nárokov. Diagnózu stavu
sveta podal pápež František zavedením termínu „rozkúskovaná vojna“.
Spätosť prírodných a sociálnych katastrof
Prepojenie prírodných a spoločenských faktorov sa
prejavuje tak ohľadom globálneho otepľovania, ak aj v kríze, ktorú vyvoláva
migrácia do Európy. Ak chceme na základe využívania nízkouhlíkových
energetických zdrojov zabrániť globálnemu otepleniu o dva stupne Celzia, tak
tretina zásob ropy, polovica zásob plynu a osemdesiat percent zásob uhlia majú
zostať v zemi. Dôsledky klimatickej zmeny pri nečinnosti vyčíslila najnovšia
správa Citibank na 44 biliónov dolárov do roku 2060. Na prípravách decembrovej
konferencie OSN o klimatickej zmene, ktorá bude v Paríži, sa výrazne angažuje
americký prezident B. Obama, ktorý poukázal na roztápanie ľadovca na Aljaške.
Inštitút svetových zdrojov zverejnil index
vodného stresu, ktorý sa zaoberá konkurenciou o vodné zdroje a ich vyčerpávaním.
Skoro polovica z 33 krajín, ktoré sa ocitli v tejto vysoko rizikovej kategórii
sú práve krajiny na Blízkom východe a na severe Afriky, ktoré nemajú vlastné
rieky a jazerá. Nedostatok vody znamená, že farmári nedokážu vypestovať dostatok
potravín vo vzťahu k exponenciálnemu rastu obyvateľstva v uvedených krajinách.
Zlyhanie ohľadom riešenia nedostatku vody plodí sociálne a potravinové nepokoje,
ide o eskaláciu politických rizík. Tie sa podpísali pod povstanie v Sýrii a
následne sa rozširujúcu regionálnu vojnu. Práve nedostatok vody je výbušnou
hrozbou pre Blízky východ; hrozbou existenčne horšou akou je ropa a vojna.
V tomto roku sa k uvedeným problémom navyše pridá
aj vznik klimatického fenoménu El Niňo, ktorý má byť podľa predpovedí veľmi
silný. V strednej Amerike a v Karibiku je centrum sucha, ktoré zasiahlo
Guatemalu, Honduras, El Salvador, Nikaraguu, Haiti a Kubu. El Niňo situáciu ešte
zhorší. Humanitárna kríza podľa Stratforu bude viesť migrantov do Mexika a do
USA. Na Blízkom východe sa budúci rok sociálne a politické krízy ďalej vyostria.
Prúd migrantov, smerujúcich do Európy, sa za danej situácie nezmenší, naopak
bude narastať.
Katastrofická migrácia do Európy je čiastočne
organizovaná a stáva sa podnikaním s tragickými dôsledkami. Ide o cielenú
destabilizáciu pásma od severnej Afriky po Afganistan s presahom do Európy. Za
ostatných sedem mesiacov sa do Európy dostalo 350 tisíc utečencov, do konca roku
Nemci predpokladajú 800 tisíc. Existujú dôkazy, že deficitných 50 miliónov
práceschopných obyvateľov do polovice storočia v dôsledku starnutia európskej
populácie majú nahradiť migranti - moslimovia (program „Euro-Med“ je pripravený
od roku 2005 ako Únia pre Stredomorie). Migranti utekajú pred suchom,
hladomorom, biedou v prvom rade, iba minimálny počet spĺňa kritériá na politický
azyl.
Koniec paradigmy rastu a zamestnanosti
Doterajšie opatrenia na zabezpečenie ekonomického
rastu a zamestnanosti v zmenených podmienkach nefungujú, pretože sa začala
transformácia, podobná tej na počiatku priemyselnej revolúcie. Dá sa
predpokladať, že bude rovnako brutálna ako pred dvesto rokmi. Rodí sa nová
ekonomická paradigma, geopoliticky sa svet mení pred našimi očami, niet však
garancie, že k lepšiemu. Tradičný koncept rastu, založený na exploatácii zdrojov
je tak či onak neudržateľný, transformáciu cítime na nezamestnanosti, ktorá sa
nedá kompenzovať umelým vytváraním pracovných miest. Opakuje sa príbeh luddistov,
ničiteľov strojov na počiatku industrializácie. Riešenie spočíva v zavedení
nepodmieneného základného príjmu, ktorý neukladá pracovnú povinnosť. Nový
Roegenov koncept „degrowth“ (negrast alebo udržateľný normál), štyridsať rokov
ignorovaný, sa aktuálne stáva predmetom reflexie kriticky zameraných filozofov a
ekonómov.
Veľa sa popísalo o tom či, a nakoľko, je čínska
cesta špecifická, ale dá sa domnievať, že miera úspešnosti, alebo neúspešnosti
čínskeho modelu nebude daná ani tak zasadnutiami komunistickej strany Číny, ako
skôr, schopnosťou zvládať rôzne korekcie plánov, s ktorými Čína musí, alebo
presnejšie – mala by rátať do budúcnosti, ak čínsky experiment nemá vyústiť do
kolapsu sovietskeho typu. Do slepej uličky viedol sovietsky model rovnako ako
následne vedie neoliberálny globálny kapitalizmus, ktorý je tiež určitým druhom
ortodoxného vulgárneho ekonomizmu. Riešenia, futurológ by povedal sieť vízií, sa
budú rodiť zdola, tak trochu anarchicky a nie zhora dopredu nadekrétované.
Písané pre SLOVO:
http://www.noveslovo.sk/c/Kassandra_podava_spravu_o_stave_sveta
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
