Formovanie vodno
– potravinovej bubliny
PhDr. Ivan Bajer, CSc., poradca pre stratégie a vízie efektívneho rozvoja spoločnosti
Ospravedlňujem sa za opakovanie niekoľkých
známych faktov, ktoré všetci poznajú. K týmto faktom ja pridávam súvislosti a
koncepčný rámec hodnotenia ich významu pri charakterizovaní procesu formovania
bublín svetovej ekonomiky. Hospodárstvo sveta začína vykazovať príznaky blížiace
sa k bodu varu. V r. 2006 upozornil Nouriel Roubini na praskajúcu finančnú
bublinu /nielen v realitných trhoch/ a stal sa predmetom výsmechu bankárov a
politikov. Nasledovala globálna finančná a hospodárska kríza. Ešte pár rokov
pred Roubinim začal globalista a environmentalista L. Brown hovoriť o nafukovaní
vodno–potravinovej bubliny a politici tradične tiež neverili jeho katastrofickým
scenárom nedostatku potravín a možného hladu, paniky na potravinových burzách.
Ale v rokoch 2007 a 2008 po 60 potravinových nepokojoch po celom svete naivná
sebaistota politikov dostala riadne trhliny pri konfrontácii s nepokojmi a
ďalšími udalosťami, ktoré začínajú meniť prevládajúcu mozaiku obrazu sveta a
Zeme. Nastáva čas meniť optiku videnia a paradigmu chápania vývoja globálnych
problémov planéty a civilizácie. Práve o tom je analýza formovania bublín.
O bublinách je potrebné hovoriť všeobecnejšie v
porovnaní s čisto finančným chápaním, ktoré sa obmedzuje na neodôvodnené a
emocionálne nakupovanie podielov finančne slabých podnikov s efektom nárastu ich
trhovej ceny, ktorá je vyššia ako skutočná hodnota. Bublina vo všeobecnom
význame znamená nielen nadbytočný nákup, ale aj nadvýrobu a nadspotrebu mimo
kritéria efektívnosti v porovnaní s limitom nielen určitej firmy, ale aj ľudskej
civilizácie a našej planéty. V tomto chápaní je možné hovoriť nielen o
spoločenských, ale aj o prírodných bublinách. Prírodná bublina vzniká vtedy, keď
ľudstvo pri neadekvátne nízkom trhovom hodnotení nafúkne spotrebu zdrojov
planéty do 1,5-násobku jej regeneračných a kapacitných možností. A nárast
svetovej populácie pritom ďalej pokračuje. Tento typ bubliny je oveľa menej
viditeľný. Nie každý vidí roztápajúce sa ľadovce na póloch, či v Himalájach a už
nikto nemôže voľným okom vidieť CO2 vo vzduchu. Preto zmenu zbadáte až vtedy,
keď už môže byť neskoro. A po istom bode obratu zmena už môže byť nezvratná.
Toto je rozdiel prírodnej bubliny od čisto finančnej, pretože na rozdiel od trhu
tu je príroda faktorom určujúcim načasovanie prasknutia a človek o nastavení
času prírody v celej komplexnosti globálnych problémov nemá adekvátne predstavy.
S niečím podobným sme sa v ešte nikdy doteraz nestretli v celoplanetárnom
rozmere.
Na Slovensku evidujeme pri poznávaní bublín jednu
neprerušenú, 25 rokov trvajúcu reťaz zlyhaní rôznych prognostických a
strategických inštitúcií, nevynímajúc ani vládnu objednávku dlhodobej vízie a
stratégie rozvoja Slovenska, ktorú ešte počas vlády R. Fica vypracoval EÚ SAV.
Na rozdiel od týchto zlyhávajúcich inštitúcií, ktoré neupozorňovali na finančnú
a vodno-potravinovú bublinu vo svete, tvrdím, že zásoby podzemných vôd sú za
danej situácie výnimočným prírodným kapitálom Slovenska, ako aj jeho
nevyužívaným poľnohospodárskym, priemyselným a ekonomickým potenciálom. Je
dôležité vedieť, čo sa v tomto smere deje vo svetovej trhovej ekonomike, ktorá
začína mať s vodou problém. Faktom je, že Slovensko má v regióne povodí Dunaja,
Moravy, Váhu , Hrona a Ipľa výnimočný vodný prírodný kapitál, ktorý presahuje aj
európske hranice. Z toho dôvodu je podzemná voda bezkonkurenčne najväčším
surovinovým bohatstvom Slovenska a obrovskou konkurenčnou výhodou pre
21.storočie. Žiadna politická strana nemá v programe komplexné a inovatívne
využitie tohto prírodného a ekonomického potenciálu a tie strany, ktoré rotujú u
moci, zapríčinili, že sme pri jeho neevidovaní spadli do pasce automobilového
extrému. V protiklade s politickou krátkozrakosťou však potravinové nepokoje v
arabských krajinách predznamenávajú pri pokračujúcich zmenách klímy príchod
ďalších sociálnych nepokojov po celom svete. Ak by vodno-potravinová bublina
praskla, nie je vylúčené, že potravinová kríza 2011 sa stane normou pre budúce
roky novej éry nedostatku potravín. Tento typ vývoja vo vede a slovenskej
politike je neudržateľný. S ohľadom na nevyužívanie vodného potenciálu bude
potrebné v nasledujúcich rokoch urobiť kvalitatívnu korekciu vládnutia a vedy u
nás.
Téma formovania vodno-potravinovej bubliny má aj
geopolitický význam. Svet sa posúva do novej éry nedostatku vody, pôdy a
potravín. Celé minulé storočie napomáhali nízke ceny potravín udržovať politickú
stabilitu vo väčšine sveta, ale pre budúcnosť to už prestáva platiť. Potravinové
nepokoje v rokoch 2007 a 2008 a tohtoročná arabská jar, ako aj vývoj systému
globálnych problémov hovoria o niečom výrazne odlišnom. Existuje aj oveľa širší
horizont ako iba jedno storočie, z pohľadu ktorého sa treba kriticky pozerať na
existujúcu potravinovú bezpečnosť sveta. Sú to celé tisícročia. Ľudstvo malo
minulých 11 tisíc rokov priaznivú šancu rásť, pretože na Zemi prevládalo pomerne
ustálené počasie. Ak klimatológovia tvrdia, že pri akumulácii skleníkových
plynov v atmosfére postupuje zmena klímy tak rýchlo, že ustálené počasie stráca
normu, ku ktorej by sa malo vracať, tak to znamená, že sa mení vitálna podmienka
života civilizácie. Preložené do konkrétneho jazyka to znamená, že oteplenie o
1°C nad normál počas vegetačného obdobia, znamená pokles výnosov obilnín o 10%.
Toto už nie je iba problém životného prostredia, ale aj problém podstaty
fungovania a rozvoja civilizácie. Vo vode, pôde a potravinách sa nafukuje
gigantická, z časti prírodná a z časti trhová bublina, ktorá môže celú
spoločnosť položiť na lopatky, tak ako sa to v minulosti udialo v jednotlivých
lokálnych prípadoch. V rámci novej geopolitiky, kedy voda, pôda a potraviny
prestávajú byť samozrejmosťou a kedy schopnosť dorobiť a zabezpečiť isté
množstvo potravín začína byť silnou geopolitickou pákou, sa voda, pôda a
potraviny menia zo skrytej hybnej politickej sily na priamu, bezprostrednú
príčinu formovania svetovej politiky.
O význame vodno-potravinovej bubliny treba
hovoriť aj preto, lebo tie isté sily, ktoré sa v minulých desaťročiach podieľali
na vzniku finančnej bubliny a finančnej krízy, sa so značnou pravdepodobnosťou
podieľajú /zároveň s prírodnými zmenami/ aj na nafukovaní vodno-potravinovej
bubliny v súčasnosti. Hovorí sa o nutnosti vytvárať v rámci OSN osobitné zásoby
potravín a o potrebe regulácie cien potravinových komodít. Pretrvávajúca
nedoriešenosť finančnej krízy robí celý tento proces ešte aktuálnejším,
zapletenejším a komplikovanejším. So vstupom finančníkov do komoditných trhov a
s prílevom nebývalo vysokého kapitálu sa hovorí o financializácii komodít, čo
znamená, že ceny sú robené na základe faktorov, ktoré majú minimálny, alebo
dokonca žiadny vzťah k danej komodite a ceny potom neodrážajú vzťah dopytu a
ponuky. Namiesto známeho objavovania ceny fyzickými obchodníkmi, potom nastupuje
čoraz viac stádovité chovanie investorov, ako napríklad očakávanie globálnej
ekonomickej obnovy, ktoré sa cez komoditné futures odráža v náraste cien
komodít.
Ak sa 30 rokov tvrdilo, že pre nápravu svetového
hospodárstva ho stačí iba doplniť o ekologické dane a bez drastických zmien tak
dosiahnuť zmenu vo fungovaní trhu, tak súčasný vývoj začína protirečiť takému
zjednodušenému videniu. Namiesto jednej všeobecnej bubliny tu sú dve všeobecné
bubliny, ktoré odrážajú súperenie politických a prírodných bodov zvratu a
možnosť civilizačného kolapsu. Namieste je otázka, či z daných dvoch bublín
nevzniká jedna superbublina a či táto superbublina nie je totožná s existujúcou
formou globálneho finančného kapitalizmu? Potom by po jej prasknutí mohlo dôjsť
k takej zmene, že je otázne, či by to ešte bol kapitalizmus? Problémy s
nedostatkom vody, pôdy a potravín sa netýkajú len chudobných krajín, ktoré ich
fyzicky majú menej. Veľmi podobné problémy môžu vzniknúť aj v krajinách s
bohatými prírodnými zdrojmi a slabým, skorumpovaným vládnutím. V minulosti to
boli najmä africké krajiny bohaté na ropu, v súčasnosti ide hlavne o vodu a
pôdu. Také krajiny sa stávajú cieleným objektom vonkajších manipulácií a
nátlakovým poľom tzv. ekologického neokolonializmu, vodnej a pôdnej mafie.
Slovensko so svojimi výnimočnými zásobami podzemnej vody a pôdy sa pomaly, ale
iste dostáva do pozície takto manipulovanej krajiny. Z hľadiska suverénneho
vlastníctva svojho ekonomického potenciálu pre 21. Storočie, je už jeho pozícia
ohrozená.
Vodné zdroje, pôda, potraviny patria medzi
vitálne oblasti, na ktorých sa v maximálnej miere odrazia všetky klimatické,
energetické, demografické a sociálne zmeny. V súhrne to prinesie nebezpečne
vysokú mieru nestability v strategických regiónoch sveta (India, Čína, Pakistan,
Bangladéš) ešte pred tým ako sa v nich budú môcť vysporiadať s danými zmenami a
byť silným spojencom v boji proti globálnemu otepľovaniu. Napätie bude narastať,
lebo zatiaľ nie je jasné ako prepojiť rýchly hospodársky rast v týchto krajinách
s ekologickou udržateľnosťou. Z toho dôvodu klimatické zmeny nie sú iba
ekologickým problémom, ako sa veľa ľudí naivne domnieva. Spory sa môžu pohybovať
tesne na hranici vojenských konfliktov, tým viac, že sa často budú týkať najmä
tých regiónov, ktoré sú najmenej schopné vysporiadať sa s nedostatkom vody, pôdy
a potravín. V takto zadanom koncepčnom rámci videnia významu vody, pôdy a
potravín sa rozhovor o nich posúva výrazne preč od iba akademickej, vzdelávacej
roviny. A posúva sa aj z oblasti neosobnej globalistiky, typu mňa a tejto
krajiny sa to netýka, do výsostne praktických sfér zlyhávania pochybených
politík. Viac ako 20-ročná transformácia Slovenska jasne začína vykazovať omyly
v určovaní priorít rozvoja krajiny a spoločnosti. Slovensko napriek tomu, že
spadlo do pasce automobilizmu, nemá žiadne prepracované plány na využitie svojho
nadpriemerne veľkého prírodného kapitálu a bohatstva. Za túto politickú mizériu
ponesú zodpovednosť politické strany a ľudia, ktorí krajinu do ekonomickej pasce
doviedli.
Zaostávanie politiky.
Zlyhávajúca slovenská politika pasívne a trápne
opakuje všetky chyby trhového systému v rozvinutých krajinách. Vygumované
poradenské komandá našich politikov nemajú dosť intelektuálnej kapacity pre
pochopenie faktu, že rýchlosť globálnych zmien už dosiahla hodnotu a mieru, za
ktorou v reakcii zaostávajú aj najvyspelejšie štáty sveta, včítane USA. Z tohto
pohľadu politická impotencia a negramotnosť našich politikov iba odráža
všeobecný trend a je okorenená o tragikomický cieľ dobiehania vyspelých krajín a
budovania rozvinutého kapitalizmu. Podobne sme pred 35 rokmi budovali rozvinutý
socializmus až do úspešného kolapsu. V prípade prasknutia vodno-potravinovej
bubliny môže potravinový chaos sveta nastať kedykoľvek v priebehu nasledujúcich
desiatich, dvadsiatich rokov, ale aj skôr. A doma nás pravdepodobne opäť čaká
budovateľský kolaps, pretože krajina nevyužíva ten potenciál bohatstva, ktorý by
jej práve v takejto situácii výrazne uľahčil utrpenie.
Kolabujúce štáty.
Je to nový pojem odrážajúci novú výbušnú realitu.
V dôsledku nedostatku vody, pôdy a potravín už dnes kolabuje istá časť sveta.
Ide o štáty, ktoré kompletne stratili kontrolu a výkon moci na svojom území.
Vykazovanie ich počtu sa rôzni, od 20 do 35, prípadne 40. Ale trendom je
permanentný nárast ich počtu. Plne rezonuje otázka, ktorú v posledných rokoch
znepokojene kladie L. Brown: koľko ešte musí skolabovať štátov, aby začala
kolabovať civilizácia ako taká? Toto je najpodstatnejší a najdôležitejší aspekt
prasknutia vodno-potravinovej bubliny v tesnej nadväznosti na finančnú bublinu a
finančnú krízu.
Nedostatok vody.
Hoci voda tvorí 70% povrchu Zeme a jej množstvo
je dlhodobo konštantné, svetové poľnohospodárstvo zaznamenáva čoraz akútnejší
nedostatok závlahovej vody. Civilizácia v súčasnosti zrejme už dosiahla tzv.
špičkovú vodu, teda maximum jej čerpania pre závlahy. A pretože
poľnohospodárstvo spotrebováva 70 – 75% dostupnej sladkej vody, tak situácia
začína byť zrelá na novú agrárnu revolúciu po 8000 rokoch.
Jednou zo zmien je ukončenie pôsobenia „zelenej“
revolúcie, ktorá viac ako 60 rokov kŕmila ľudstvo masívnym, málo efektívnym
zavlažovaním, dotovanými, obrovskými kvantami umelých hnojív, novými odrodami
hlavných poľnohospodárskych plodín. Široko pestované monokultúry a uplatnenie
priemyselnej mechanizácie prispeli k zvýšenej erózii pôdy čoraz viac
ochudobňovanej o prírodný humus. Dané obmedzenia „zelenej“ revolúcie majú značný
dosah na možnosti zvyšovania výnosov v budúcnosti.
Z hľadiska rapídne klesajúcich zásob závlahovej
vody dochádza pri „zelenej“ revolúcii k týmto procesom: 1/ nenávratne sa
vyčerpávajú podzemné rezervoáre vody, ktoré sa tvorili tisíce a desaťtisíce
rokov. Táto voda je prakticky neobnoviteľná a zatiaľ z nej žije viac ako 400
mil. ľudí na svete. A každý rok pribudne ďalších 80 mln. obyvateľov. 2/ Značná
časť závlahovej vody je znečistená priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadmi z
umelých hnojív a pesticídov. Vo viacerých krajinách je znečistenie tak veľké, že
časť vody sa nehodí už ani na závlahy v poľnohospodárstve. 3/ Ľadovce v horách,
od topenia ktorých závisí stav hladín rozhodujúcich riek pre poľnohospodárstvo,
sa urýchlene roztápajú. Týka sa to Himalájí, Tibetskej náhornej plošiny a riek
ako Indus, Ganga, Jang Ce Tiang, Žltá rieka. Obdobný proces prebieha v Andách,
ale tiež v Severnej Amerike. Aj v Európe miznú Alpské ľadovce. 4/ Nebývalo
rýchlo sa roztápajú ľady na póloch a stúpajúce hladiny morí začnú zaplavovať
úrodné delty riek aj s ich poľnohospodárskou produkciou /napr. Mekong/.
Toto sú hlavné príčiny podmieňujúce nafukovanie a
prasknutie vodno-potravinovej bubliny, ak sa situácia v pomerne krátkej dobe
zásadne nezmení. Prehlbujúci sa nedostatok vody vedie už v súčasnosti k
nedostatku potravín a za staré zdroje závlahovej vody zatiaľ reálna náhrada
neexistuje. Voda v poľnohospodárstve sa spotrebováva zvýšenými tempami aj z
ďalších dôvodov. Okrem otepľovania a demografického nárastu obyvateľstva, je to
aj zmena jeho jedálnička – väčšia spotreba mlieka, syrov, mäsa, čo vyžaduje viac
kŕmnych zmesí pre hydinu, dobytok a dnes už aj masovo chované ryby. Čoraz viac
zrnín sa nevyužíva ako krmivo, či ako potrava, ale ako technická plodina pre
výrobu biopalív. Pritom biopalivá sú dotované, teda nie je to ich reálna trhová
hodnota, čo skresľuje situáciu v poľnohospodárstve. Mestá odoberajú
poľnohospodárstvu čoraz viac vody pre vlastnú spotrebu. Využívanie vody v
poľnohospodárstve je jedným z najviac neefektívnych procesov a straty vody kým
sa dostane ku koreňovým systémom, sú obrovské. Aj z týchto dôvodov je vodná
bublina v poľnohospodárstve pred prasknutím a vzniká dôvod pre revolúciu vo
vodnom hospodárstve.
Agflácia (Agrárna inflácia).
Všetci evidujeme celosvetový rast cien potravín a
vstupov do poľnohospodárstva. Aj voda ako zásadný vstup postupne dražie, hoci
nie je stále komodita obchodovaná v priamej forme na trhoch. V jej zdražovaní sa
odráža fakt, že ju začíname masívnejšie vyrábať odsoľovaním morskej vody. Po 100
rokoch relatívne stabilných cien na potraviny, odráža agflácia ako nový druh
inflácie praskanie vodno-potravinovej bubliny z nového zorného uhla. Nestabilita
počasia, nepredvídané suchá, záplavy, straty pôdy, požiare, nútia rizikové
krajiny, závislé vo veľkej miere od dovozu obilnín, k predzásobovaniu zo strachu
pred sociálnymi potravinovými nepokojmi. Snažia sa predzásobiť aj na budúci rok
a svetové burzy reagujú zvyšovaním cien. Inflácia sa zrýchľuje vo svete s
nevyspytateľným počasím a novými nárokmi a rizikami pre poľnohospodárstvo. Práve
táto rýchla inflácia sa nazýva agfláciou. V dôsledku sa ešte masívnejšie
drancujú akékoľvek dostupné vodné zdroje, pričom časť podzemných rezervoárov je
už na dne a viaceré rieky už nedotekajú do mora pre príliš vysoké odbery z nich.
Vysoké finančné špekulácie.
Agflácia, teda aspoň jej dôsledky, sú dnes už
známe každému. Osobitne dôverne ľuďom v extrémnej chudobe. Podľa štatistiky
Svetovej banky pribudlo na svete za posledných 6-7 mesiacov viac ako 44 mil.
ľudí, ktorí sa prepadli do extrémnej chudoby – teda od 1,25 dolára a nižšie na
deň. Ale do hry s cenami vstupuje okrem prírodných faktorov navyše finančný
vplyv, ktorý je už oveľa menej známy a ak, tak iba úzkej vrstve odborníkov,
ktorí pracujú vo finančných trhoch. Vôbec nejde o bežnú potravinovú špekuláciu
lacného nákupu a drahšieho predaja, Ide o dereguláciu a pokrivenie
finančno-tržných mechanizmov zabezpečujúcich likviditu pre potreby
poľnohospodárstva. Na potravinové trhy vstupujú finančníci, ktorí nemajú nič
spoločné s obchodníkmi s fyzickou komoditou. Čo môže mať spoločné finančník s
problémami poľnohospodárstva? Ukazuje sa, že veľa. Môže ísť o tie isté príčiny,
ktoré ako oslavované finančné inovácie „nového“ kapitalizmu spôsobili vznik
finančnej bubliny a následnej finančno-hospodárskej krízy sveta a teraz
spôsobujú umelé zdražovanie potravín, pôdy a v perspektíve aj vody. Dá sa
hypoteticky predpokladať, že finančná bublina a vodno-potravinová bublina sú
jedno a to isté a aj pri menších rozdieloch postupne vytvárajú globálnu
superbublinu, ktorá hraničí s ďalšou existenciou kapitalizmu po 350 rokoch jeho
histórie, pokiaľ nepríde k zásadnej reforme trhu. Nejde teda už len o prírodné
obmedzenia rastu typu vody, pôdy, klímy, či biologické obmedzenia ako výnosnosť
plodín a počet ľudí na planéte. Ide o ekonomicko-politické hranice súčasného
kapitalizmu s jeho neobmedzenou túžbou po zisku, ktorá môže byť neprekonateľná,
tak ako svojho času opitosť mocou cisárov antického Ríma. Voda má v týchto
chúťkach po zisku úplne špecifickú úlohu, pretože jej užívanie sa nedá zmestiť
do pôsobnosti súkromného vlastníctva. Z toho plynú protirečia, ktoré nezapadajú
do logiky kapitalistického systému, alebo ak by umelo zapadli, ich výsledkom
bude „tragédia súkromného“, čo ešte viac zostrí všetky doterajšie protirečenia.
Na potravinové trhy sa už nedá spoľahnúť.
Krajinám, zvlášť tým chudobnejším, sa pri
zhoršujúcej sa situácii nemusí podariť nákup dostatočného množstva obilnín na
trhoch. Až sem dospelo nafukovanie vodno-potravinovej bubliny. Teraz už nejde
iba o hranice prírody, ale aj o hranice spoločnosti založenej na istej forme
trhu a vlastníctva. Finančne slabšie krajiny, ktoré sú z väčšej časti
zabezpečenia potravín závislé od dovozu a nedokážu ich už nakúpiť na
potravinových burzách, začínajú vyjednávať jednak s pestovateľskými krajinami,
jednak s jednotlivými farmármi ešte pred tým, ako sa majú dopestované potraviny
predať na burzách. Ak nepomáha ani to, bohatšie krajiny začínajú skupovať pôdu a
vodné zdroje, alebo vodné práva po celom svete, často od veľmi chudobných
krajín, kde obyvateľstvo už hladuje. Začína sa presadzovať vodno-pôdny
neokolonializmus. V jeho hľadáčiku už je aj Slovensko a pre vodnú a pôdnu mafiu
je za danej situácie výhodné, aby si čo najmenej našich ľudí uvedomilo
súvislosti vody a jej význam pre ekonomické bohatstvo krajiny, aby tu aj naďalej
pretrvávalo zaostalé, nevýkonné a skorumpované vládnutie bez poznania a
využívania vodného potenciálu Slovenska.
Pri začínajúcom zlyhávaní potravinového trhu je
logická otázka načo je tu kapitalizmus keď trhy nebudú fungovať v takej
základnej oblasti ako potraviny a reálne, plné ohodnotenie prírodného kapitálu
planéty? Odborníci, ktorí sa na komoditných burzách už desaťročia zaoberajú
potravinami sa začínajú pýtať, prečo je zrazu v tejto sfére toľko problémov a na
toľkých miestach Zeme. Zopár faktov na zváženie len z tohto roku. Časti Číny,
ktorá je najväčší pestovateľ obilia na svete, mali najmenej zrážok za 100 rokov.
Niektoré európske regióny sú najsuchšie za 50 rokov. Skoro 44% osiatej ozimnej
pšenice v USA /najväčší svetový exportér/, je v zlom alebo veľmi zlom stave.
Ceny pšenice sa znovu blížia k hodnote 9,25 dolára za bušel z r.2008, kedy bolo
vo svete 60 potravinových nepokojov. Donedávna poľnohospodársky sebestačná Čína
môže tento rok zdvojnásobiť dovoz pšenice až k trom mil. ton z dôvodu sucha.
Svet je v dlhom trende nárastu cien potravín a rok 2012 bude pravdepodobne tiež
inflačný, či agflačný. Za danej situácie je symptomatické, že vojenský rozpočet
USA v r. 2007 sa zdvojnásobil, zatiaľ čo ekonomický podiel USA na globálnom GDP
klesol z 32% na 23%. Nemožno si nespomenúť na obdobie rímskej ríše, keď antický
Rím začal strácať ekonomickú moc a možnosti vysávať jemu podrobené krajiny.
Rozdiel medzi finančnou bublinou a
vodno-potravinovou bublinou.
Ak po prasknutí finančnej bubliny išli
nadhodnotené ceny nehnuteľností , ako aj ceny v hospodárstve a ceny zdrojov
dolu, tak po prasknutí vodno-potravinovej bubliny /aj za predpokladu, že
finančné záujmy ešte zvýšia ceny potravín, vody a pôdy/, pôjde o raketový nárast
cien základných potravín a vzniknú obrovské sociálne nepokoje. Svet už
nedisponuje potrebnými potravinovými zásobami, aby mohol potravinový šok
zmierniť. Praskne aj slovenský extrém orientácie na automobilovú výrobu a
bublina vládnej nekompetentnosti, pretože vlády nedokážu obrátiť pozornosť
krajiny a obyvateľstva na veľký vodno-pôdny hospodársky potenciál tejto veľmi
malej a veľmi mizerne riadenej krajiny.
L. Brown vo svojej vynikajúcej knihe „World on
the edge“ poukazuje na dva spôsoby reakcie na potravinové problémy: Plan A, ako
pokračovanie doterajšej trhovej výroby (business as usual), bez akejkoľvek
pozitívnej zmeny. Na rozdiel od Planu A propaguje Plan B, kde by malo dôjsť k
viacerým zmenám v existujúcej forme trhového hospodárstva a tieto zmeny by sa
mali uskutočniť v časovom rozpätí, ktoré L. Brown vníma v termínoch vojenskej
mobilizácie, napr. znížiť emisie CO2 o 80% do roku 2020. Pri ignorovaní
akútnosti rýchlych zmien hrozí ako úpadok svojrázny Plan C, kedy bude
fundamentálne narušená potravinová bezpečnosť sveta a nastane voľný pád do
priepasti.
Aký je záver pre Slovensko? Slovensko namiesto
znalostnej spoločnosti vybudovalo zaostávajúcu, znalostne – neslobodnú
spoločnosť. Opätovne sa potvrdzuje, že sme neinovatívna krajina, ktorá je
brzdená neuveriteľne pomalou politikou a pomýleným vládnutím. Politika a
vládnutie sa pri zásadných otázkach budúcnosti nemôžu riadiť výlučne 4-ročným
horizontom. Na programe je preto zásadná a hlboká zmena doterajších politík
vládnutia.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
